Priznám sa, že som dlhšie váhala s tým, či napísať, či nie. Je to len taká drobnosť, ktorú tu píšem hlavne zo sebeckého dôvodu - aby som nezabudla. Doba je zložitá. Ale vlastne žiť sa musí.
Je to ďalší s príbehov s mojimi prasynovcami. Deti v predškolskom veku sú úžasné. A tie ich hlášky a spôsob uvažovania nemá chybu.
Vilko je predškolák a tak sa mama rozhodla, že ide trénovať jeho pamäť. Začala bežnými modlitbami. Tie zvládol hravo. Tak prešla na vyšší level a naučila ho Mor ho!. Nepýtajte sa ma prečo zrovna toto 
Proste Vilko sa naučil a samozrejme sa pochválil aj babke. Vedela o tom, a tak sa ho pýtala, že kto to napísal. "Samo, Samo....." Nejako nevedel rýchlo prísť na priezvisko. A tak babka sa snažila pomôcť a napovedala mu "No ako sa povie malý domček?"
Vilkovi zasvietli oči a pohotovo odpovedal "Little haus" 
Hodiny angličtiny zjavne padajú na úrodnú pôdu
Tak toto ja dôverne poznám. Mne sa zo záhadného dôvodu pletú ľudia medzi sebou a mená absolútne. Presne podľa princípu - zelené listy. A ako sa mi pletú ľudia, neviem pochopiť. vždy sa mi nejakí dvaja spoja do skupinky a nie som schopná ich rozoznať. Aj keď sa vlastne nepodobajú. No a rozoznať, či ideme do Levíc alebo do Levoče, to je pre mňa absolútne nemožné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa tu rehlím nad Samom "Little hausom" 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je dieťa... ale čo ked dospelý si nevie spomenúť že ten nový sused sa volá Kapusta a on ho zo začiatku volal pán Šalát(no vedel že nejaká listová zelenina)-a nechápal,že prečo je "pán Šalát"k nemu odmeraný