ahojte babulky to som zase ja, viem uz som tu dlho nebola ale citavam vas stale....
neviem ako zacat zase ten moj drahy manzel.... ja uz vam fakt neviem citim sa uplne hrozne z jeho reakcii a cinov...
on aspon mne to tak pripada, stale robi len to aby jemu bolo najlepsie .... niekedy akoby si vobec nic neuvedomoval ze ma moze tymi jeho vyrokmi zranit.... asi zase pisem chaoticky ze ?? 
no to je jedno nebudem sa rozpisovat asi by som sa z toho nevymotala lebo ma toho tolko trapi....
aspon mi prosim povedzte ci aj vasi manzelia su taky abo to len ten moj... taky sebec ... ale pritom sa tvari akoze on je predsa najlepsi manzel pod slnkom ze co by som ja este od neho chcela ..... ok ved ja nic ved on zaraba on je cely den v praci ale ved nemoze po mne stale chciet vsetko aby bolo tak ako on chce prist domov a "joj ja som bol cely den v robote ja si musim ist oddychnut " ved aj ja potrebujem obcas oddych .... ale on aj ked raz do tyzdna umyje par tanierov sa tvari ze mu mam za to ruky bozkavat ... ak sa hra s malym pol hodinu tak uz nevladze dlhsie ho postrazit uz mi ho dava naspat... no toho by este bolo .... a ani len hlupe vsetko najlepsie k narodeninam mi nebol schopny povedat a o nejakom malinkom darceku ci inej drobnosti mozem len snivat....
babenky mne je normalne do placu z toho ze sa tak ku mne sprava ... ja uz nevladzem takto zit s nim.... ale on si to nic neuvedomuje aj ked mu to poviem ...
prosim poradte ako dalej lebo ja uz neviem.... dakujem vam za kazdu reakciu.... ci uz dobru abo zlu
dakujem 
.....hmm... lenze ja nemam kam odist.... keby som mala tak uz pri nom niesom .... poviem pravdu uz pomaly ani neviem preco som s nim.... azda koli malemu..... je mi smutno citim sa pri nom hrozne zle uplne ako nikto, ako keby som uz neexistovala, ja moje potreby to citit sa ako zena....
ked si predstavim pred tromi rokmi aka som bola sebavedoma nezavisla vesela stastna, vzdy som sa cudovala ako moze byt zena v takom vztahu co ju nici a ubija.... a teraz som ja sama v takom..... niekedy si hovorim preco som sa len musela zamilovat do neho, ved sme tak odlisni od seba ... aalebo je pravda ze ako to bolo v jeho rodine, ako sa spraval jeho otec tak sa sprava aj on..... ale ja nechcem tak zit ako mu to mam vysvetlit......skusala som to uz sto krat a on to aj tak nechape ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko, čo tak odísť na pár hodín... Presne tak ako napísala Mima... Ak nemáš kam ísť na pár dní... tak len na chvíľočku...
Ak si z mesta, tak do mesta, ak z dediny, o to viac do mesta... veď autobusy chodia...
A samozrejme, že sama.... dieťatko pekne nechaj na tatíka...Neboj sa toho, určite to obaja prežijú.. Ide len o to, aby tvoji chlapi pochopili čo majú doma...
Ak sa polovička spýta prečo potrebuješ ísť, buď povieš jednoducho pravdu.. V prípade, že si myslíš, že by bolo veľmi zle s "tou pravdou", tak si vymysli... hocičo reálne, podľa toho či to bude víkend, alebo všedný deň...
Napr. aj návšteva očného trvá hodiny... to je jedno či máš alebo nemáš okuliare /oči treba predsa dať skontrolovať no nie
/.. alebo naozaj čokoľvek iné...
Ja som v ťažkých chvíľach mávala neuveriteľné chute skončiť v "nemocnici"... Hovorila som si keby to len išlo... nech sa moji starajú o seba, ja budem len ležať, ležať a ležať, počúvať rádio a čítať... a všetci sa budú o mňa starať a bude to dôveryhodné... /samozrejme, najlepšie aby mi nič nebolo/ to by som asi mohla iba na psychiatrii.. a to je zase moc na dlho.. Rýchle som sa snažila také myšlienky odohnať, lebo osud a Pán Božko sa nemajú provokovať...
Asi pred dvoma mesiacmi som prvý krát po 4,5 roku mala pár hodín pre seba, absolútne sama... Mladšieho potomka som zverila do opatery kamoške /už sa dalo, lebo som cez den nekojila/, starší bol časť dňa v škole, a potom ho mal zvládnuť tatino (v kombinácii s dievčinkou čo nám pomáha, aj tak si myslím, že som im to príliš zjednodušila/.
Ja som si rozkázala zaviesť sa do parku a neotravovať ma kým nezavolám....
Asi o 11.00 som vkročila do parku.. a o 16.00 mi manželík volal či už môžu prísť po mňa, ja som ho zvozila pod čiernu zem, že nech ho ani nenapadne... Vyzdvihli ma o 18.00, už sa začalo stmievať a bolo treba ísť pre malú slečnu na druhý koniec...
Bolo mi super, oddýchnutá, pozitívna.... sedela som 3 minúty v aute a už som bola "v starých koľajách", bolo treba robiť poriadky, lebo tatíkovia väčšinou vedia deti len nekonečne rozmaznať...
V každom prípade nutne potrebujete celá rodinka taký nejaký "úlet". Ty na oddych, relax a iné myšlienky a tvoja polovička, nato aby pochopil čo je to byť doma a starať sa o dieťa....
Rýchle začni uvažovať ako na to, určite ti aj dievčatá poradia rôzne finty, ak potrebuješ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko, nieje to to isté stále dookola?? Konaj moja, chce to akciu!! žiadne prosíkanie sa. V kľude oznám mužovi, že napr: vo štvrtok od 16 do 20, naš svoj program, nech si to tak zariadi, aby bol s malým(veď je to jeho otec!!)A ty sa venuj sebe! šport, nákupy, rýchla chôdza, galérka, kurz cudzieho jazyka...proste čokoľvek...okrem mamičkovania...Len TY a TY.(myslím že ani sedenie pri káve a ohováranie mužíčka s kamoškou by som neodporúčala, to by ťa nikam neposunulo).
Tak hlavu hore a hor sa na to. Na budúce čakám od teba príspevok o tom, ako si urobila prvý krok....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubátko, presne ako píše Lienka - to chce akciu a hlavne pravidelnú, aby si na to tvoj drahý zvykol. To, že máš narodky mu treba dostatočne zavčasu a dostatočne pravidelne pripomínať, prípadne priložiť aj zoznam, čo by si si želala ako darček . Niektorý muži sú fakt veľmi nechápaví, tak im v tom treba trochu pomôcť. Niekde tu na stránke je návod na použitie mužov alebo svet očami mužov - neviem ako sa ten článok presne volá, je to ladené humorne, ale má to čosi do seba, pomôže ti to pochopiť mužskú logiku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko alebo skus este jednu vec. Ked si budes ista, ze manzel je doma, tak zahraj " scenku, ze ti strasne zle, napchaj si prsty do krku( alebo nieco podobne) aby ta pocul zvracat....... a jednoducho simuluj zapal slepeho creva a odid (popripade ho donutzaviest ta) k doktorovi. Tam ked budes tvrdit, ze ta strasne boli brucho, ze si zvracala...tak ta musia vysetrit a nechat si tam na pozorovani. A manzel nech sa stara. Neboj sa, synovi neublizi a mozno sa zacne o teba bat a pomoze mu to pochopit par veci. A doktor moze nakoniec prist z diagnozou, bolesti brucha zo stresu.... a potom sa mozes o tom s manzelom porozpravat. To ze telo reaguje na stres a psychiku je mormalne a manzel mozno pochopi, ze ak ta nechce mat viac v nemocnici ako doma, tak treba hodit rec a nieco s tym robit. Posielam ti pozitivnu energiu, skus si aspon zajst do lekarne a kupit homeopatikum " SEDATIF PC", je to na nervozitu a mne to pomaha. 60 tabletiek ta vyjde okolo 90 - 100Sk ak sa nemylim a za pokus to stoji, ale hlavne musis nieco podniknut TY ako pise Lienka a Maja11. A neboj sa toho, raz musis spravit raznu zmenu, ved chces zase byt ta sebavedoma zena, ktora je stastna a vie sa smiat. Ved si to dlzna tej skvelej zenskej, ktoru v sebe potlacas koli jednemu chlapovi a aj tomu drobcovi. Nechces snad, aby z neho vyrastol zakriknuty clovek. Tak a do toho, vsetky skvele baby su tu pre teba a TY TO DOKAZES!!!!!!!!!!!!!!!!!! 
Tesim sa na pozitivnu odpoved Mima
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko a este nieco : " NIE AKO SA S TYM VSETKYM ZMIERIT", ale " AKO TO VSETKO VYRIESIT, POSUNUT NA UROVEN, KDE BUDEM STASTNA, VYROVNANA, USMIATA, PLNA ENERGIE, PROSTE SUPER MAMA PRE MOJ POKLADIK " Tak dotoho :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko, vyzera, ze vies, co nechces.
Ale vies aj povedat zopar vetymi, co chces? Skus si ti trebars napisat, ujasnit ,.. hlavne aby si mala v hlave trochu pozitiv, nadeji a tvojich cielov; nielen znechutenie z existujuceho stavu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hore uvedené rady boli zaujimavé,tá s tou chorobou dobre uletená, to tak pre herečku,:-} V prvom rade útecha, tá absolútna bezmocnosť bude trvať pokiaľ tvoje dieťatko nezačne chodiť do kolektívu, potom už nastane čas aj pre Teba a ešte z láskou budeš s odstupom času spomínať na to ako si sa mohla venovať malému. Neviem aké máš predstavy ako sa má správať manžel ,ale jedno viem iste ,sú to len tvoje predstavy ,tvoj muž sa bude správať tak aká je jeho povaha. Predpokladám že má aj dobré vlastnosti ?
Len tak mimochodom ak sa bude chlapovi neustále predostierať aké je to otravné byť celý deň s dieťaťom, prečo si prepána krála dakto myslí ,že dáky chlap bude dobrovoľne a sám odseba robiť niečo, čo je taká otrava. Moja rada a overená pri všetkých troch deťoch je, že keď muž prišiel z práce domov,tak som mu svoj deň prerozprávala ako pohodov:-} ý a aké úžasné veci robili ,dokázali naše deti a aká je s nimi zábava. Čuduj sa svete a aj ja som sa prestala cítiť ako vo väzení,a začala som sa dívať na svet ináč. Možno naivné,ešte sme nedožili, ale aj po 22 rokoch manželstva sa radi porozprávame,zasmejeme a hlavne sa na seba tešíme. S kým by si sa chcela každý deň stretnúť, s niekým kto je uhundraný nespokojný, alebo s niekým kdo je usmiaty,spokojný sám so sebou.
Ak to bolo priprísne kritiku prijímam. :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nebolo to priprisne, naozaj nie, lebo nieco podobne praktizujeme my s mojou polovickou uz o par dni 17 rokov a ak sme vzdialeni...tak cez chat na nete a verte - neverte, tak sa stale vieme na seba tesit a ....ucime to aj nasich dedicov....a to je jeden v puberte ako vysity...15 roko v a druhy sa do nej ruti...12 rokov...ale kde by sme boli, keby sme sa nerozpravali a ...nemali cas na seba...aj samostatne a male uletiky.....ako napr weekend v Avene
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko,ja Ťa presne chápem,aj ja mám niekedy ten pocit.Keď je fajn,dobrá nálada,deti v pohode,tak je dobre a vravím si,ako som dobre vydatá.A potom dojde stres,on unavený z práce/pravidelne,ja nemôžem,on áno/,deti choré,ja nevyspatá,učenie do školy......Zrazu je toho priveľa,Ty potrebuješ pomôcť,a on ešte nerváči.A presne ten postoj,čo chcem,však je najlepší manžel na svete.CHLAPOVI MUSÍŠ VŚETKO POVEDA´T ZROZUMITEĹNE A NIE RAZ.Ja som to riešila tiež tak,že všetko som ja robila,ale už nevládzem,jednoducho mu oznámim,spíš s malým,umy riady,choď s deťmi.Alebo to urob ako moja kámoška,na týždeň sa vymenili,on robil to čo ona a opačne.Po troch dňoch to vzdal.Veď predsa si v manželstve nešťastná???????Alebo je to tým,že si na materskej?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem za rady, nazory.... ja mu nehovorim ze doma je to otrava ja milujem svojho syna a starat sa o neho ale ako pise vyvyka ... niekedy je toho na mna naozaj privela..... a on nezaujem ..... ved ja nechcem od neho nic extra vynimocne len aby mi trochu pomahal a podporil ma ked treba..... s nim to je ako bojovat s veternym mlynom...
ale mate pravdu musim mysliet pozitivne..... potom snad lahsie dosiahne to co chcem.... :o)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bubatko, pred 5 rokmi som prezivala presne to, co teraz ty. Bola som na materskej, tiez som sa velmi rada starala o syna, ale z toho sterotypu som bola HOTOVÁ!!! Mat prve dieta je naozaj sok, co si budeme hovorit, ta zmena v zivote je obrovska a znasa ju hlavne zena. S muzom sme si vzdy rozumeli, mame rovnake zaujmy, nazory, ale potom sa zacalo vsetko kazit. Akoby sme kazdy hladeli inym smerom. Prestahovali sme sa vtedy aj do jednej dediny, kde som nikoho nepoznala a tak ak som chcela niekam ist,musela som ist rano s nim ked siel do prace a niekde byt cely den aj so synom. Snazila som sa ako som vedela, so synom sme pochodili kade-tade, ale aj tak to velmi nepomahalo. S muzom sme sa iba hadali, ja som ho neustale nutila, aby sme radsej sli do podnajmu (dom nebol nas a nebyvali sme tam sami), ale on bol zasadne proti, mimochodom tiez mi nevedel ani zablahozelat (a darcek? no neblazni!!!), povedal mi tolko zranujucich veci, ze som to radsej zabudla. Ked sa mi nieco nepacilo, povedal mi, ze sa mozem odstahovat. Par krat som to aj skusila, ale mohla som odist iba k rodicom (200 km) a s malym dietatom to nebolo take lahke. Ono ja som v podstate ani nechcela odist, len som chcela, aby ma trosku vypocul a pochopil. Plakala a prosila som ho a nechapala som ako ma moze mat rad a pri tom nechat tak trpiet...
V skratke, vsetko co pises som si prezila!
Ale co sa stalo potom ... ked mal syn 2 roky, dala som ho do jasli (krkavcia matka - ako inak). Napokon sme boli s nimi velmi spokojni a nelutovali to.
Ja som sa vratila do prace a zrazu bolo po problemoch!!! Zazrak!
Zistili sme, ze sa stale milujeme a rozumieme si.
Teraz sa mi to vsetko zda ako zly sen, skoro to nechapem, ako som to mohla vydrzat.
Ale teraz aspon vies, ze to moze skoncit aj dobre. Uz su to 3 roky odkedy som sa vratila do prace a ked sa tak zamyslym, boli stastnejsie ako ked sme boli cerstvo zamilovani. Uz je to ten clovek, ktory mi rozumie a o ktoreho sa mozem opriet. Vtedy som neverila, ze to este bude mozne.
Ak by si sa chcela porozpravat, napis mi na mail.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
loriel, presne ako pises.... tak sa citim .. dufam ze sa to potom zasa zlepsi..... dakujem ti ze si napisala aspon mala nadej od niekoho tko takuto situaciu velmi dobre pozna
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
z mojich skusenosti:
narevala som sa ako slon - co je to za surovec, bezcitne stvorenie, to su aj jeho deti atd. atd. atd. Najskor boli slzy lutosti, potom slzy hnevu, kopa vycitiek... ZBYTOCNE, tak by sa to dalo povedat. Ale celkom zbytocne to nie je. POSUNULO ma to VPRED. Bubatko, nechaj ho. Je to hrozna krivda a nespravodlivost... ale nechaj ho tak. Si suca a zodpovedna, urcite aj sikovna. PORADIS SI, prestan sa umarat. Vsetko ma svoj cas. Synator odrastie, budes mat cas aj pre seba. Ked budes spominat na tieto chvile, bude ti luto, ze su prec. Neumaraj sa, vychutnavaj si to. Aj toho tvojho suceho na odstrel... chlapi su chlapi. ON nepochopi, ako sa citis. Aj moj sa na mna pozera ako tela na nove vrata - ze co zase revem... uz to neriesim. Obcas si sama pre seba stavnato zanadavam, obcas sa vykricim do Bozich oblokov, obcas sa vybliakam aj po tigrovi, ked ma dozerie, ale v podstate ho uz neriesim. Je to CHLAP. Zivot bezi prirychlo na to, aby sme si ho kazili. Niekomu to vsak nevysvetlis. Ja sa snazim vyuzivat prijemne chvilky, vtedy mojmu prehovorim do duse, nastastie uz viem akym sposobom. Casto ma potom stisne a povie prepac. I ked potom je zas taky isty... ale po kusockoch sa meni. A poviem ti, ze s kazdym dalsim dietatom je milsi a viac pomaha a zaujima sa viac o rodinu. Viac uz ani nechcem, moje sny som okresala, proste som prijala realitu. Mame co jest, co si obliect - v tomto smere sa fakt snazi. Je to jeho priorita. Snazim sa divat aj jeho ocami, co asi citi, ake to je prenho zit so mnou... VSETKO MA SVOJ CAS. Bubatko, teraz je cas starat sa o syna a ukrojit z toho svojho volneho casu. Ano, bolo by to krasne, keby nam mal kto pomoct, kto postiskat a polutovat, ake to mame tazke... ale je to tak ako je. A je fakt somarina kazit si tieto jedinecne chvile, ked su nasi drobci este malicki, ked su pritulni, ked nas potrebuju ... nase pofukanie, pritulenie, pohladenie... lebo zivot leti... oni odrastu a pojdu viac za kamaratmi a svojimi zaujmami. Zrazu budeme mat casu pre seba az prilis. A potom budeme chciet vratit cas aspon na chvilku... Netrap sa Bubatko, drzim ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak Amalka , napísala si to úžasne pravdivo. Bubatku poradím zatial
heslo " VYDRŽAŤ " ,lebo podobný scenár zažila asi väčšina mladých mamičiek
na prvej materskej dovolenke vrátane mňa,ale to bolo už dávno.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano - verím Ti, že to máš ťažké. Podľa mňa mu to však ano nedošlo. Chlapi sú v podstate na rozdiel od nás žien mierrne jednoduhší. Nezareagujú na nejaké náznaky, indície atď. Treba im to pekne, jasne a hlavne stručne vyklopiť na stôl. Neradi počúvajú omáčky a litánie. Mala by si mu to všetko predostrieť - bez kriku a emócii. Nemá právo sa tváriť, že on je vo vzťahu ten dôležitejší a podstatnejší a to len preto, že zarába a nosí domov peniaze, pretože jednak sú to Vaše spoločné financie, kedže ste manželia tak aj 1/2 " jeho" výplaty je Tvoja a Ty mu predsa tým, že sa staráš o Vaše malé dieťa toto všetko umožňuješ. Staráš sa o domácnosť, perieš, varíš, žehlíš - čiže máš rovnakú šichtu aj Ty - len doma. Som zvedavá ako by to vyzeralo - nebyť Teba. A venuješ sa dieťaťu a to je najpodstatnejšie zo všetkého. Hlavu hore - ja by som si s ním pekne sadla a všetko toto mu povedala a čakala aké stanovisko zaujme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmmm bubatko...máš to ťažké..ale poznám to veľmi dobre ja som s mojim mužom už 21 rokov ...a je to stále horšie....doma nepohne ani prstom....teraz som doma..som nezamestnaná...a ako som ostala doma rozdelil financie takým spôsobom, že zo všetkého dáme polovičku a svoje veci fon...a oblečenie si budem platiť sama...ostatné ako domácnosť,deti a stravu si delíme na polovicu..musím si odkladať bloky ked urobím nákup a potom...mu ich dám..a on to rozpočíta...hmm tak si predstav aký tí iní chlapi môžu ešte byť...a ja mám 6000...a on 12 000. a možno aj viac vlastne ani neviem...no takže takto to chodí..a doma mi nepomáhal ani ked som chodila do roboty...veru tak ...ešte neplač moja...môže byť aj horšie -túto frázu neznášam , ale je to tak....mám toho viac ale radšej to nechám tak ...toto úplne stáčí...krásny deň ženušky....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, to čo si napísala mi pripomenulo rozprávanie mojej babky o svojej dobrej kamarátke z detstva, s ktorou si aj napriek vzdialennosti udržala kontakt. Prepáč budem trochu surová, ale tá začala žiť až keď manžel zomrel. Inak mohla s detmi skoro chodiť po žobraní, on jej dal niečo na domácnosť a ona s tým musela fungovať často na hranici slušného prežitia, kontrola bola vždy na mieste a manželstvo s fešáčiskom o ktorom si každí myslel aká je to výhra bola nočna mora. Neviem čo za trauma, úchylka, sebectvo alebo malé ego ich núti takto konať, ale je to ťažké pre vás.
Neviem podľa nich je to takto prirodzené, myslia si, že všeky rodiny tak fungujú, nie je niekto, kto by im nenápadne dal najavo, že je to choré? Nie je šanca dotiahnuť ich do manželskej poradne, fungovali tak ich rodičia? Začnú to vnímať aj vaše deti a bude to pre nich zlý vklad do budúcnosti. Nechcem byť krutá, ale tu pofúkať nepomôže. Držím vám dievčatá palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes mi jeden kamos povedal... "nikto nie je hlupy ak kona tak ako to citi.. problem je, ze ludia casto hladaju spravne veci na nespravnych miestach.."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no tak aj to môže byť pravda....len niekedy je ťažké niečo hľadať,ked si na to sám a ten druhý to nájsť nechce....hmm
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No.. tak to je presne to, na co to ten kamos vztahoval.. a to je tym padom to nespravne miesto.. skoda, ze aj tato krasna filozoficka myslienka nedokaze vyriesit naozaj problemy.. ludia aj tak ostavaju na nespravnych miestach aj ked s peknymi myslienkami o zivote... asi by sme mali zacat mat radi trosku viac samych seba.. tak vseobecne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ten moj sa tvari, akoby bol najmudrejsi clovek na svete."Vie vsetko o detoch",vsetko dokáze,poradi si ale nakoniec uspat si malu musim ja,ked ide s nou von obliect ju musim tiez ja,nachystat jest ja,nakrmit ju chvala Bohu dokaze.V telke sa pozeraju diskusne politicke relacie,fotbal, spravy,proste vsetko co chce on.No ked chcem ja komediu ci telenovelu tak to nie!!!A tie darceky? No uz sme si to vyjasnili ale ked mi aj niecco kupil,vzdy to bolo iba to o com si myslel ze je to spravne a ze to podla neho vyuzijem.To co som chcela ja bola zbytocnost.Ale inak chlap je to dobry,navarí,uprace sice len moje veci ale aj to sa ceni.Jeho bordel vraj nevidno.Ono moja idealne manzelstvo neexistuje.Ked sa pytali Sokrata,ake su predpoklady idealneho manzelstva:-Idealne manzelstvo-odpovedal mudrc(mimochodom zasa chlap)-ma dva predpoklady,muz musi byt hluchy a zena slepa.Nieco na tom asi je.No tebe drzim palce aby sa ti to podarilo vyriesit co najlepsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko ahoj, ja teraz tiez prechadzam tazkym obdobim a po viac ako 5 rokoch sa moj byvaly vyfarbil....ale o tom som nechcela.
Mima
Chapem, ze to mas tazke a neviem presne v akej si situacii, ale jedno by si podla mna mala spravit a to, ak mas kde ist na par dni, tak odist z domu. Pekne mu povedat, ze toho mas uz plne zuby a potrebujes cas na seba, trosku si oddychnut, nacerpat nove sily.... On ked ta par dni nebude mat doma, tak az vtedy si zacne uvedomovat, ze co ma a moze svojim spravanim stratit. Pokial si stale doma, tak to berie ako samozrejmost, ved inac to nebolo a nebude ( podla neho a len ked " zmyznes", mozes zmenit jeho nazor) aspon ja by som to asi takto riesila. Vacsinou si chlapy nedokazu vazit co maju pokial to nestratia, cest vynimkam. Tak vela stastia a hlavne sa usmievaj, ved usmev je nakazlivy, mozno preskoci aj na tvojho manzela. Drzim palce