Moji synovia sú si, čo sa vzhľadu týka, veľmi podobní. Ale tu sa ich podoba končí. Povahovo je Samuel ten kľudnejší, od malička je knihomoľ. Zatiaľ čo Juraj je divoch, už od narodenia ho to ťahá k športu. A možno aj preto sa v ňom tatko vidí.
To všetko by bolo v poriadku, ale dnes ma môj drahý dorazil.
Nikdy sa mi nepáčilo ako negatívne reagoval na nežnosti, ktoré mu starší (Samuel) prejavoval. Zvlášť alergická som bola na výrok: "CHLAPI SI PUSY NEDÁVAJÚ". Ten však platil iba do narodenia mladšieho (Juraja). S tým sa stískajú, muckajú, vždy keď je to možné. Je mi Samka ľúto, ako sa na to díva.
Dnes som to manželovi vytkla, ale on sa vyhovoril, že Jurko je ešte predsa malý a Samko je už chlap. Po mojom ďalšom argumentovaní z neho vyletelo: " Veď Samko je tvoj a Juraj môj". Určite to tak nemyslel, oboch má rád, ale je spravodlivé, že nie rovnako?
Vea!Prepáč,ale chcela by som vedieť ako si zvládala rozvod rodičov.Myslím ako dieťa.Ja som rozvedená a chcela by som pomôcť svojím deťom,no neviem ako.Keďže som to nezažila.Vďaka!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moji rodičia sa nerozviedli...
Ibaže - presne tak ako píše Marianna, ja som bola otcova a brat mamin, podelene... preto som "pridelená" dala do úvodzoviek....
Keď som chcela o niečom hovoriť s mamou, nemala na mňa nikdy čas 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vea ďík.Práve o to ide,že aj moja mama nemala na mňa nikdy čas.Chcela by som sa vyvarovať takýchto chýb!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to je fakt blbé.
Ja mám manžela takého chlaďasa navonok. Vlastne takým aj bol; celé tehotenstvo mi "osladil" výrokmi:" Decko je v poriadku?" (keď sme v noci museli do nemocnice kvôli krvácaniu). Vytkla som mu že to nie je žiadne "decko" a on na to že: A ako ho mám volať? Joži? Feri?" A fakt rád zavše "fľochol" výraz decko - naschvál...
- alebo pri chystaní výbavičky v 8 mesiaci tehotestva ma dorazil: "Ma porazí! To decko má viac šiat ako ja!" či keď sme šli motorkou na huby, ja asi mesiac po krvácaní v prvom trimestri, preskočil nekajý konár štýlom že sme plachtili vzduchom a dopadli sme fakt tvrdo som sa ohradila že: "Pozor, trasieš s Jožim!"
Bola som hrozne zdeptaná čo za vzťah sa len mezdi nimi vytvorí keď on je taký magor. No keď sa malý narodil - nikdy by som tomu neverila, kebyže to nezažijem. On ho miluje tak, až je smiešny! Naraz sa s tým "Jožim" vieš kúpať, tancuje s ním a normálne vážne ho bozkáva! Zo začiatku na ňom bolo vidieť ten zvádzaný boj - veď je to chlapec, nebude z neho nejaká vybozkávaná bábovčička, ale teraz - prosím vás!
Ktovie čo bude, ak sa nám raz podarí ďalšie. A čo ak by to bolo dievčatko? V malom sa vidí, nezaznával by dievčinku? Napriek tomu, že v prvom prípade som zažila zázrak "obrátenia", z druhého budem mať obavy. A netuším, Marianna, ako by som to riešila.
Hrozne by ma štvalo chovanie aké teraz prejavuje tvoj manžel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj manžel ma vie občas prekvapiť opačne.Keď naňho pozrieš,dobrota mu jačí z tváre,je ochotný pomôcť hocikomu,keď to najviac potrebuje,miluje svoju rodinu a rodina miluje jeho...
Ale občas tiež zapotí:pracovala som na novorodeneckom odd.a keď som sa rozhodla stráviť tam pár dńí ako pacientka,mohla som využiť situáciu a dnes samozrejmé veci boli v tom čase ešte zriedkavosťou/prítomnosť otca pri pôrode,návštevy na izbe,popestovať si bábatko a pod./Ten môj dobráčisko využil len jednu-popestovať si svoje dieťatko.Keď som mu ju chcela priniesť aj na druhý deň,tak mi povedal:načo,veď som ju videl už včera.
Odôvodnil to tým,že nechcel zneužívať situáciu.Dodnes neviem,čo bolo tým pravým dôvodom,no keď je príležitosť,vždy to použijem proti nemu,hlavne keď sa rozhodnú,že budú spojenci a nech robím čo robím,len tatíčko má pravdu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nezažila som síce, ale nemyslím, že má zmysel otca do vzťahu s druhým synom nútiť. to asi narobí viac škody, ako úžitku...
skôr by som nenápadne organizovala program tak, aby boli otec aj s "nefavorizovaným" synom spolu sami a aby bol priestor na vytvorenie akého-takého vzťahu. ja neviem, odviezť ho na krúžok, poslať ich spolu do obchodu, umyť auto, vyparatať garáž...nie príliš často, aspoň zo začiatku, ale viac-menej pravidelne a aspoň trošku prirodzene. a občas si "vynútiť" pochvalu pre staršieho, niečo, ako: "pozri tatino, ako Samo zvládol .... šikovný, čo povieš?"
a asi by som dala aj pozor, aby medzi bratmi nevznikala zbytočná rivalita, tak, že budem jedného pred druhým rovnovážne oceňovať. ja viem, ono to zvádza k tomu, aby si viac lásky prejavila tomu staršiemu, ale aspoň pred mladším sa snaž zachovať spravodlivý prístup. stačí, že rovnováhu narušuje tvoj manžel, skús mu ukázať, ako by to mohlo fungovať vyváženejšie.
a hlavne už nič nevyčítať. človek urobí najviac chýb, keď má pocit, že je zahnaný do kúta - aspoň na mňa to platí na 100%
držím place
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Deniska, nie som si istá, či akési "podsúvanie" menej milého synka bude dobré...ja som žiaľ z takej rodiny, kde sa takéto veci odohrávali...ja som bola akože v milosti, lebo fyzicky som sa viac na otca ponášala. O tom, čo všetko to pre mňa a sestru (ktorú dolslova nenávidel, ktovie prečo?!)znamenalo. Chcem však povedať, že od mamy sa nám myslím dostávalo lásky v rovnakom diele, a hlavne, neviem síce ako, ale dosiahla, aby sme sa my dve ľúbili, aby sme si nezávideli. Sestra mi nikdy nerobila zle preto, že ja som "v milosti" a ja som zas na ňu vždy myslela.V tom zmysle, že keď som niečo dostala, vždy som sa s ňou podelila, vždy som ju JA otcovi pripomenula, keď sme niečo robili, vždy som zdôraznila, že sme to spolu. Myslím, aj keď sú maličkí, bude dôležité postarať sa z tvojej strany o to, aby oni medzi sebou nesúperili. Ak sa ti to podarí, keď budú väčší pochopia, ako to je.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim,
ze urcite sa deti podobaju raz na jedneho, raz na druheho z rodicov, ale veta od mojej polovicky, este v dobach, ked chlapci boli malicki a ....ved viete, ako s nami cvicia a podobne, pri ...poznamkach ...svojho otca povedal:" Boli sme obaja pri tom, ked sme si ho spravili, tak sa budeme aj obaja onho start...a potom nebudem mat ...utahanu...zenu v postielke...
"
Je to mozno od veci, ale vsetko, co nas stretlo a stretava v nasom zivote, je NASE a nie TVOJE a MOJE.
PS:Neviem a nechcem riesit, bol to len moj postreh, lebo tazko robit zaver, ak vas nepoznam, ale verim, ze urcite najdes cestu, ako sa porozpravat s polovickou a VYSVETLIT si to.
Drzim paste
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kočky, nechcela som to vykresliť tak dramaticky. Nemôžem povedať, že si manžel nášho prvorodeného nevšíma, alebo že by mali zlý vzťah. To by nebola pravda. Ale predsa len si všímam, maličké rozdiely v jeho prístupe k nim. Napríklad to pusinkovanie. Sú to maličkosti, ktoré si ale dieťa všíma. A bojím sa, aby sa to neprejavilo neskôr, možno v puberte. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Marianna,
je to velmi dobre, ze si to vsimas a preto skus hodit rec so svojou polovickou, on si to mozno vobec neuvedomuje, ale dotyky, bozky objatia....su velmi dolezite a mas pravdu, ze by mu to mohlo chybat...
Mam doma pubisa a nehambi sa ma objat a ten pocit sa neda zaplatit!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máme dve dcéry-princezničky,jednú zdravú,jednu chorú-nenávidím to slovo.keď konečne ľudia z nášho okolia/aj toho najbližšieho/pochopili,že jej postihnutie nie je chrípka a že bude celý život,mali tendencie ju uprednostňovať.mám pocit,že bolo veľmi dobré uvedomiť si to včas a v našom prípade bol aj vačší vekový rozdiel/5r/výhrou.Staršia Kristínka /11/už chápe,že starostlivosť o Karolínku/6/zaberá viacej času,ale vie aj to,že s láskou to nemá nič spoločné.
V praxi to znamená asi toľko:jedna sa učí,druhá vo vedľajšej izbe cvičí,jedna ide na krúžok,druhá zatiaľ zvláda logopédiu,hippoterapiu a plávanie absolvujeme všetci spolu,jedna pre radosť,druhá pre zlepšenie celkového stavu.Podvečer je vyhradený na "tulkanie"a spoločné blbnutie.A keď uložíme mladšiu do "pelecha",vtedy zostáva čas na to,aby si mohla Kristíka vyrozprávať zážitky zo školy,prípadne riešiť jej dievčenské problémy.Zatiaľ nám to funguje a dúfam,že to ak bude naďalej.
Po 6 rokoch som sa vrátila dopráce a mala som obavu,či sa budú dať tieto naše rituály zvládať,pretože robím na smeny.Bola som veľmi milo prekvapená,že aj v tomto ma manžel perfektne zastúpi.
Je naozaj pravda,že sa veci riešia ľahšie,keď sme na to dvaja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak. Vo dvojici to ide ľahšie. Škoda, že mnohí muži toto akosi opomínajú. Pred vstupom do vzťahu ich to ani nenapadne a potom, po svadbe a manželkiných prosbách to poniektorí berú ako obmedzovanie osobnej slobody.
Tuto u nás je ale jeden opačný prípad a to vám poviem, či tak alebo tak, je to poriadna manželská tragédia.
An, ako čítam, nemáš času na nudu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No odkedy viem o tejto stránke,tak mám už naozaj vyplnenú každú min.dňa.Aj keď píšem len občas,čítam každý deň.Aspoň chvíľočku.Ale to už nie je k téme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá, hanbím sa trochu, lebo milujem svoju matku, ale viem, že keď tu nebude, bude mi ľúto, že sme to všetko mohli zvládnuť trochu inak.
Už rok sme sa nevideli a ja som neraz siahla po telef´´one, že zavolám. Ale mám zábrany. Také silné, že sa čudujem, kde sa to vo mne berie. Vždycky som sklonila hlavu ja, a šla prvá za ňou.
Bola som nemanželská. Nehľadám v tom problém, ale moja nebohá starká, keď ma ako dieťa trestala, tak povedala, že nemože to die´ta za to, že sa narodilo. Tie vety si pamatám dodnes.
Nikdy som to neprežívala. Ale už mi to naznačili aj moje deti, že je nespravodlivá. Proste ako dieťa som si myslela, že to čo robí maja mama, je to najsprávnejšie. Ale bohužiaľ, čas mi dal za pravdu, že som tušila správne, nemá záujem mi zavolať ani na sviatky, ani na významné udalosti. A popri tom, keď prídem na SK tak sa ani len neopýta na vnúčatá. Ale o bratových deťoch viem všetko. Nechcem nič, len ten obyčajný záujem. Klamem dcéru v taliansku, že sa na ňu babka pýta a pozdravuje ju. To by som musela dlho písať..Už som sa naposledy v aute zabožila, že tam nepojdem..hanbila som sa pred mužom za jej prístup. Keď vidím, ako to doma u nich funguje..je mi trápne.
Ale vždycky si poviem, nie, nebudem smutná. Žijem len raz. Niekedy sa to darí, niekedy nie. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Alenka, tak si ma trošku rozosmutnila, spomienky mi zablúdili k mojej mame, ale môj príbeh je trošku iný. My sme dve sestry a rozdiely v prístupe k nám som nikdy nezaznamenala, všetkého sa nám dostávalo vždy dvojmo. Moja mamka však opustila tento svet sotva som oslávila 17-te narodeniny a mne je dodnes ľúto, čo všetko zostalo medzi nami nevypovedané, pretože v tom čase mnou zmietala puberta a tomu zodpovedajúce správanie. Neviem aký je tvoj vzťah s mamou a možno oprávnene máš pocit odstrkovaného dieťaťa, ale nájdi silu a kúp darček a navštív ju a skúste si to všetko vyrozprávať, možno to pôjde, možno nie; možno sa dozvieš, prečo jej prístup k tebe je taký chladný a možno to ani nechceš vedieť... Skús to, aby ti to niekedy v budúcnosti nebolo ľúto
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lea, je mi to ľúto, že som ťa rozosmutnila. Ale máš pravdu, skúsim to ešte raz. To som si sice povedala dávno, ale..
Dík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MAriannka, smutné .... niečo podobné som zažila aj ja vo svojom detstve (ja som bola "pridelená" otcovi, brat mame) - doteraz si s mamou nerozumiem a pochybujem že sa to niekedy napraví....
Skús tomu zabrániť.