Googlovala som. Najskôr slovíčko DEPRESIA. OK, vyradené zo zoznamu našich potenciálnych domácich problémov. Potom ma napadlo WORKOHOLIK. Našla som tento článok a seba s celým mojím bytím v ňom. Až na ten sex, i keď sa mi zdá, že to už dlho nepotrvá. Lebo mám pocit, že sa vtieram. Vlastne takýto pocit mám od samého začiatku nášho vzťahu. A tiger robí a maká a robí a maká. Pre koho??? Dotýka sa vás smutný život workoholický? Tuším bude tvrdý oriešok ho zvládnuť pri plnom zdraví...
Hmmmm... aj ja som si to precitala.. aj tie diskusie.. a je mi az trapne smiesne, ze vsetky tie "ospravedlnujuco zhadzujuce prispevky" mali len a len chlapi.. Asi sme si kazda v nasom zivote vypocula ci uz u ex, ci partnerov, ci v rodine medzi rodicmi slova typu "ty si nespokojna, ty sa stale stazujes..." a tak sa zeny prestali stazovat partnerom a stazuju sa inym.. tym, co pocuvaju.. priatelom, priatelkam, ci niekomu "novemu" ako ja hovorim vzdy kamoske,ked sa s niekym zoznami a je z neho cela happy "potencionalny buduci ex" 
Amalka, neberme to tak tragicky, ja viem, lahko sa to pise, ja som podobna ako ty a preto sa ta pytam, si si ista, ze ta trosku nelakaju "problemove" situacie Ja v strese ozivam, aj ked to telo obcas znasa velmi tazko, ale dusa zije... tak preto! Ale inac babky zabky ako sa to kedysi hovorilo "vzdy pripraveny" tak budme "vzdy pripravene" na zivot!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eifi, ja som za kazdu srandu a dokazem sa ihned nadchnut pre hocico a prisposobit sa novovzniknutej situacii. Do vsetkeho sa vrham s odusevnenim a snazim sa podporit v rozhodnutiach aj ludi, ktorych mam okolo seba. A mojho tigra zvlast. Co sa tyka problemovych situacii, viem si povedat "to prejde" a nebrat zivot tragicky, ale ked sa toho vo mne nakopi velmi vela, zacina sa vo mne drasticka reakcia a razne si poviem DOST! Dnes som prezila brutal zmes divych pocitov, chcelo sa mi roztrhat sa na kusky a z tigra vytriast dusu, urobit hocico, len aby zbadal, ako ma brutalne boli jeho spravanie sa ku mne. Citim sa ako kus nabytku alebo obycajna handra. Nakopilo sa toho vela, mam pocit, ze viac neunesiem. Stale sa prisposobujem, stale hladam nove riesenia ako doma vytvorit harmoniu, stale hovorim detom, aby neplakali, ze ocino je v robote a uz o chvilku pride, stale som na nich sama a su to poriadne zihadla. Pochvala alebo podakovanie od tigra je u nas spanielska dedina. A najviac ma dokaze vytocit to, ze napriek tomu, ze sa neustale prisposobujem, prehltnem krivdu, robim sebazapory a snazim sa tvarit, ze som v pohode, som bezne prenho luft a objavi ma az ked si treba na niekom vyburit naspanovane nervy. Su dni, ked to vsetko znasam v pohode, ale dnes bol ech den. S hanbou sa priznam, ze asi v 5 telefonate som mu povedala, aby sa mu tisicnasobne vratila bolest, ktoru mi sposobuje a potom som z celej sily slahla o zem zehlicku. Takuto vec som urobila prvy krat. Zabralo to na moje rozbalansovane nervy ako balzam, v momente som sa dostala do normalneho stavu, pozbierala zehlickove zvysky, vyhodila do smetneho kosa a dalej sa venovala glancovaniu domacnosti. Teraz vecer sme hodili spolocnu rec, dostalo sa mi ospravedlnenia aj uznania, ze ja si zliznem vsetek ten tlak, ktory sa v nom v praci nakopi, podotykam, ze pracoval od siestej rana a domov prisiel po deviatej vecer. To je jeho bezny pracovny cas. Citim sa totalne obmedzena, ponizovana a vysmievana. Neustale zlyhavam vo svojom rozhodnuti, ze sa nenecham vytocit a upokojim ja jeho, lebo si myslim, ze tak by to malo byt. Jednoducho som bezradna a netusim ako sa vzchopit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Amalka, citaju sa tazko tvoje riadky , vlastne asi aj preto, ze si tu situaciu dokazem predstavit.. tiez som uz povedala veci, ktore by som tak rada nikdy nebola vypustila z ust, ale ono asi ked clovek dosiahne urcity level hnevu, nervozity a unavy spolu tak si zrazu povie, ze vie presne ako tomu druhemu ublizit, tak preco nie, ked on ti tiez vedome ublizuje.. najhorsie na tom je, ze oni to asi vedome nerobia, my ano a este horsie na tom je, ze nas to potom okamzite po vysloveni tak strasne mrzi a boli a hanbime sa same pred sebou.. Nevadi, stavaju sa aj horsie veci amalka, dolezite je, ze si si to uvedomila! A co sa tyka zehlicky? No mas 100 bodov za vybrany "pracovny" nastroj Na buduce (radsej teda nech nie je ziadne buduce) ale radsej nieco co nie je take "narocne" na opravu ci rozbitie kup si boxovaci vak.. naberes kondicku, "vyzuris" sa a nebudes rozbijat "tvoje" veci Urcite ti je vseliako, snaz sa nemysliet na tvoju reakciu, ber to tak, ze to bol podnet na vasu vecernu debatu.. ak si pamatam, mas moj vek a dost krpcov, ja ta za to obdivujem!!! Ja by som asi nezvladla ani jedneho.. chapem aj to, ze ta stve, ze mas polovicku stale v praci, ale osobne si myslim,ze by tiez bol radsej s vami niekde na vylete ci doma ako v praci, ci nie? Tak napis ako veci pokracuju aspon sa z toho vykecas...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Amalka, je mi smutno z toho co citam, ale ved tebe tiez, ja viem. Asi sa kazdy boji nieco povedat na tvoju situaciu, asi je viac takych bab na stranke v zacarovanom kruhu, z ktoreho ani dnu ani von. Len ako take biele mysky dookola.............Tvoje pravidelne naznacovanie nezabera, ani rozhovory a kedze si nestastna , tak ani tvoj rozumny postoj (ci velka snaha onho). Aj nechcem radit, aj by som bola rada keby si 'nieco' urobila, a aby on 'nieco' urobil. Hm.........Ponizovanie a vysmievanie do vztahu dvoch ludi ktori maju spolu prezit zivot- nepatri. Zivot je len jeden a je kratky, je ozaj nevyhnutne si nechat takto ublizovat?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja len toľko, vylez z papradia a prestaň si všetku vinu klásť na seba, ste tu dvaja, on nepocituje vinu z toho, že ti takto už vedome (pretože o tom vie) ubližuje?
Citujem:"Neustale zlyhavam vo svojom rozhodnuti, ze sa nenecham vytocit a upokojim ja jeho, lebo si myslim, ze tak by to malo byt."
Prepáč aj ty si len človek a nie boxovacie vrece, nemaj pocit zlyhania, keď to z času na čas pretečie. Ja si nemyslím, že to tak musí byť, že je tvoja povinnosť pohlcovať a upokojovať jeho stres a nakopené napätie.
Čo on na tom chce zmeniť okrem toho, že z času na čas povie prepáč keď ty si už na dne? Podľa mňa to je málo ak vás nechce stratiť musíte zabojovať obaja, nielen ty.
Asi som priama, ale to je len môj názor z môjho pohľadu.
Tá žehlička super, aspoň si kúpiš novší model .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No Eifelovka, som rada ze neni som sama v klube. Ja si tiez rada zivot komplikujem, a jednoduche veci ma nenaplnaju. Vsetko musi byt dramatickejsie a narocnejsie, aby som mala pocit uspokojenia z dobre vykonanej prace a preziteho kazdodenneho dna. A ako si to vystihla , telo sa znici, no dusa pookraje. Uz som si myslela ze som 'ina'
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Edit, pre mna je to tak "spravne".. moja polovicka je pravy opak, on ma skor svoje zaujmy a konicky, nie je sice domased, rad cestuje, ale tiez sama isto uznas, ze sa neda cestovat pocas celeho roka kade tade ze.. ked som bola na skole mala som obdobie kde som sa rozisla s ex, doma som praskla na 2 tyzdne dverami, nechala som skolu, nasla si pracu na cele leto, potom som sa do skoly a domov vratila, popri tom pracovala u oca v praci a vikendy som cestovala kade tade ku kamosom a kamoskam.. moje telo bolo "fyzicky" unavene, ale moja dusa bola fantasticky spokojna.. bolo to skarede obdobie a zaroven to najkrajsie v obdobi skoly.. jeden moj kamos s frajerkou mi povedali, ze mi zavidia, ze oni ziju taky obycajny zivot.. a ja som im na to povedala, ze ja im zavidim ten ich "rodinny" klud, ktory ja nedokazem mat, lebo potom si vytvaram problemy aj tam kde nie su.. s mojim priatelom je vsetko super a sme TEAM, ked mame problemy, ktore nas obklopuju, teraz sa vsetko ustalilo, vsetko je fajn, problemy vlastne nie su... ale ja som nekludna.. je to v mojej povahe, viem to a preto som sa zamyslela a rozhodla sa vratit k mojmu pravidelnemu plavaniu (dufam, ze to nevzdam) a rada by som stravila nejaky ten vecer s kamoskami a tym vlastne dala priestor polovicke aby sa naplno venoval svojim konickom bez toho aby som ja bola napr z toho unudena a mozno prave tym potom on bude mat ten spravny "cas" na mna a vyrazime niekam 
Vcelku ma toto uvedomenie si veci nadchyna, dufam, ze mi vydrzi aspon nejaky ten den a Edit, vobec nie si "ina", ja som taka ista, opytaj sa Klicky a ta ti povie, ze mna len "komplikovane" situacie prebudzaju k zivotu.. neviem to opisat, adrenalin zas tolko nepotrebujem, ale clovek asi dokaze viac precitit problemy ako to nehmatatelne stastie, lebo to sa podla mna treba fakt naucit!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Precitala som si to, a aj tie prispevky.Trosku sa mi z toho jedneho prispievatela zdvihol adrenalin. Pride mi ze taral piate cez desiate, a vzdy do toho plietol svadbu a deti atd atd. Stale nechapem oco mu slo, asi je to taky 'nenapadny' , za pocitac sa schovavajuci, provokater, ktory vdaka svojmu pristupu k ludom nema ziadnych kamaratov, a pochybujem ze aj daka baba by s nim vydrzala viac ako dva dni.:-/
Clanok bol napisany velmi zaujimavo, a chapem co tym holka chcela povedat, tak snad aj nieco poriesila, ale neviem ci sa to este dozvieme...........Pravda je, ze na vsetko su dvaja, no vynimky potvrdzuju pravidlo. Hlavne ak je vynimkov workoholik, alkoholik...............................................a ini 'holici'.
Inak Amalka, je to smutne, viem ze mas vieru v Boha, tak mu dakuj za tvoj optimizmus a vytrvalost.Hmm.................................................................................................