reklama

si taky setrny az to boli.

Pridal/a beata1 dňa 29. 11. 2007 - 09:10

reklama

ahojte, mam 31.pred 2 rokmi som si myslela ze bude najlepsie ked sa vydam.manzel 35, sarmantny nadpriemer inteligentny, nadpriemer citlivy, a nadpriemer skupy, nadpriemer milujuci svoju nadpriemerne "setrnu"mamicku.manzel zije v duchu hesla "kupujme si drahe dobre veci, ale kazky den si nedoprajme nieco z jedla, nezapalme si svetla v luxusnom byte a ak tak len tak priskrtene, voda, elektrika, plyn - luxus, cize len s veeeelkymi vicitkami svedomia.
a kazdy den kontroluj svoju zenu co nakupila, aky spotrebic v kuchyni zapla a vobec co dnes cely den robila? a musime kazdy den varit?
ale inac by to fakt bol celkom fajn chlap.
ale co moze chciet zena ktora tak nerozmysla ako on. som podla neho uplne nezodpovedna.chudacik ake len trapenie ma pri mne.a co viac, teraz mu aj vela jem, som tehotna.zatial mi to nevicital len sa zmienil - "ty teraz tak vela jes"nuz ma to tazke.
chce deti, tie ma rad,je ku mne inac pozorny, hlavne odkedy je na mne tehotenstvo vidiet.
len prve 3 mesiace mi bolo najtazsie/bola som aj v nemocnici/, potrebovala som jeho pomoc, tak vtedy mi jednou vetou velmi ublizil, ze vraj sa za tehotenstvo skryvam a na tehotenstvo vyhovaram. aj ine zeny su tehotne a robia v domacnosti vsetko, tehotenstvo nie je choroba. mileee.


reklama

reklama

tanka, Št, 29. 11. 2007 - 09:46

Milá Beátka,

tvojmu mužovi asi bude treba vysvetliť, že tehotenstvo síce nie je choroba, ale nie každá žena ho prežíva bez komplikácii. Niektoré maminy musia celé tehotenstvo preležať, ak chcú vôbec donosiť a priviesť na svet vytúžené dieťatko.
Je rozdiel byť šetrný a šetrný. Nehnevaj sa Beátka, teraz "veľa ješ", ale budeš "veľa jesť" aj po pôrode, kvôli mliečku, ale čo bude potom keď bude dieťatko väčšie a bude potrebovať aj inú potravu ako je tvoje mliečko? Nebude mu dávať jesť? Alebo nebude dávať jesť tebe? Alebo sa obetuje a zriekne sa jedla on? Len aby ste ušetrili? A čo oblečenie? Bude mu kupovať oblečenie o 3 čísla väčšie, len aby ste nemuseli o pár mesiacov kupovať nové? Fakt, spýtaj sa ho, načo bývate v takom luxusnom byte, keď môžete bývať v chatrči, kde nebude vola, elektrina, plyn, žiadne kúrenie, tam nebude mať výčitky svedomia, že plytváte. Ozaj, on je taký šetrný aj na sebe, alebo len na tebe a bývaní?

Ako to zvládaš riešiš ty?

lienka, Št, 29. 11. 2007 - 09:59

bol vždy taký??? alebo sa nebodaj manželstvom zmenil???

filipka, Št, 29. 11. 2007 - 10:13

ech, tak taketo cosi fakt "milujem"!!! Ja by som asi zahlásila toto:
-- Drahý, v rámci šetrenia ty budeš chodiť pešo... žiadny autobus! Auto predáme, veď vieš, tak strááášne žere benzin, daš sa sterilizovať... deti su úúúúúplne nenormálne drahé, každý rok podrastú, na školu nechcem radšej ani pomyslieť... a prečo piješ tú vodu!!! Stačí ti napiť sa raz za týždeň!! Aspoň budeš menej cikať, šetriť treba i na záchode!!--

Ja sama som velmi šetrný tip a ked raz budem prachatá (a just budem, aj ked sa mi nedarí) budem setrit dalej ale presne opačne ako je to u vás - radsej si vsetko co mi treba kupim zo sekáču (jedlo nie, to kupujem nenatrávené) a ten luxus to je pre mna napr. ist na plavecký s najmladsou bambulou, na kone so starsou, na lyžovačku, najest sa sem tam v restike, lebo neznášam varenie...

Strasne som sa nasmiala, ked som ti toto písala, lebo ma napadlo: --Drahý a nechcel by si kupovať potraviny zo sekáču? Máš ich hneď v kope aj natrávená, stáčí nájsť vonku nejakú kôpku a sú DOKONCA ZADARMO!!!--

Mozno by som rozmyslala aj nad psychologom pre toho tvojho, ale asi by sa urazil. Potom uz len nejakú šokovú terapiu, aby sa prebral. Veď mu napíš (ja si píšem výdaje na potraviny) kolko vás mesačne víde jedlo a koľko stála nejaká blbosť čo ste naposledy kúpili - možno to bolo menej ako jedlo, ale keby ste to nekúpili, cha!!, kolko viac ste mohli mat!

moncici, Št, 29. 11. 2007 - 10:16

Filipka super si to napísala Áno Áno Tlieskam Tlieskam Nema to chybuTlieskam Tlieskam Áno Áno

lydusha (bez overenia), Št, 29. 11. 2007 - 10:39

Beatka, on ma nejaky ciel, ked tak setri?
Lebo jest treba a peniazov sa nenaje.....inak poznam ludi ktory umyvaju riad v lavori a tou vodou este splachuju
A detom nekupuju sladkosti lebo kazia zuby a zubar je drahyPrekvapenie
Toto asi nepochopim, ja som gurman, milujem syry a vsetko mnam mnamVyplazený jazyk
A ked som bola tehotnaaaaa, jaaaaaaaaj to boloChichocem sa asi by odo mna velmi rychlo usiel Veľký úsmev
Drzim palceky, urcite to nemas lahkeSlnko

majas, Št, 29. 11. 2007 - 12:23

Oj, no tak toto je sila, on asi príliš veľa pozeral rozprávku a vžil sa do hlavnej postavy, kde pointa bolo, že si zobral ženu, o ktorej si myslel, že " Nič nejedla, nič nepila, len zo vzduchu žila". Tiež som šetrná, ale všetko má svoje hranice, to čo píšeš mi príde chorobné, na čo vlastne šetrí, na ďalší život? No ale ako moja babka hovorí: "Peniaze si do hrobu nezoberiem" alebo ako môj otec hovorí: "Peniaze vždy boli, sú a budú, len my nebudeme". Tak neviem, asi to bude výchovou, alebo nejakým komlexom, ktorý si takto rieši. Každopádne pre neho dieťa bude poriadny šok, pokiaľ ma vyrastať normálne. Neviem či je fajn mať drahé naj veci, keď si ich neužijete. Čo na to povedať, zrejme on si myslí, že je OK a keď sa pokúsiš o rozhovor o týchto jeho prioritách, nakoniec z toho vyjdeš ako porazená. Snáď možno vaše očakávané bábätko niečo zmení, ale ja by som skúsila poradňu, kde kto je OK môže posúdiť nezávislá osoba. Ak to teda pre teba už bude neznesiteľné. Držím ti prsty.

Zuzana, Št, 29. 11. 2007 - 11:52

Zle sa to cita, ale pozor.....okrem jedla a oblecenia, ktore bude vase dietatko potrebovat....je omnoho drahsie vzdelanie....
Ak budete chciet dat dietatu nieco do ruk, co mu nikto nevezme...lebo peniaze moze minut....tak si myslim, ze vzdelanie, je tym spravnym darom a ver mi, ze ak sa chce dieta ucot aktovne jazyk, je dobre, ked navstivi krajinu....ak chce robit sport...nemusi profesionalne...tak to su tiez vydavky.....
Je toho vela, ale urcite by som sa s polovickou velmi rychlo porozpravala, lebo sa vas vztah a zivot moze zmenit tmenit na...setriaci....
Nemas to lahke, ale mozno naozaj dieta ho zmeni, neviem, neriesila som taku situaciu, aj ked ani moja polovicka a ja peniaze nerozhadzujeme...ja som urcite menej setrnejsia ako on, ale vzdy s rozumomÚsmev

-, Št, 29. 11. 2007 - 12:22

Hi hi, tak to už ti nezostáva nič iné, ako šetriťVeľký úsmev Ale nie, určite sa s polovičkou porozprávaj- možno je aj "nadpriemerne" chápavýMrkám Zlomené srdce

evelina, Št, 29. 11. 2007 - 12:42

ahoj Bea

moja polovička je tiež šetrna, stale ma podpichuje že ked postavime dom tak bude velka deviza že budeme mať aj vodu zo studne lebo som plytvač, ale tie riady sa musia umyť. No to je čajovy odvar oproti tvojmu. Maš to naozaj ťažke. Určite sa s nim porozpravaj a všetko si ujasnite pred porodom lebo potom bude mezdzi vami vela nepovedaneho a každy budete očakavať ine a nikdy sa nezhodnete, a ked ešte pride svokra priložiť polienko bude s toho velky požiar. Dieťa spaja ale aj naopak. Ked teraz nema pre teba pochopenie potom ked budeš unavena, nevyspata, a s nervami na konci tak vtedy ťa už vobec nepochopi. Podla tvojich slov sa javi ako velky sebec. Ja osobne som vyrovnany človek ale ten naval emocii a pocitov po porode som nezvladla, stale som plakala a keby ma muž ešte podcenoval vetami , že vela jem, alebo miňam tak take reči by mi určite nepomohli.
Ešte stale nevieme kedy čakaš babatko ale prajem aby sa jeho prichodom zmenil tvoj muž k lepšiemu a važil si ťa.
Apropo pojde aj k porodu? to tiež dokaže muža obmäkčiť ked uvidi akou cestou pride na svet take male klbko, pre niekoho to je nezabudnutelny zažitok. Prajem všetko dobre a nezabudni sa usmievať Kvietok Slnko

cucoriedka2, Št, 29. 11. 2007 - 13:07

ja zastávam názor ako píše filipka, keď chce šetriť nech začne od seba a ak to nerobí a vyčita len tebe tak je sebec. Ono jesť sice menej môžeš aj vitaminov toľko netreba ak bude ochotný plaťiť ti lieky ktoré budeš musieť kupovať keď nebudeš mať to čo potrebuješ (a to je už fakt stupidita ako hrom, alebo potom sebectvo). Pekne krásne sadni na gauč on oproti tebe a vydiskutuj si to s nim všetko kym je čas. Držím palce Áno Áno Áno

lydusha (bez overenia), Št, 29. 11. 2007 - 13:42

suhlasim s kofolkou, vydiskutovat si to....Áno

teresa, Št, 29. 11. 2007 - 13:45

pozdravujem. pripojim tiez svoju skusenost. ked sme s mojim teraz manzelom zacali "zit na hromadce" tak vobec nebol nauceny narabat z peniazmi a nakupovat, lebo u nich to robila mamka. bol tak isto strasne setrny, aj doteraz je. ked sme boli nakupovat, alebo ked som priniesla domov nakup, tak sa mu vzdy zdalo, ze som minula priserne vela. presne ako tu uz niekto radil, som si par mesiacov odkladala vsetky blocky a pomohlo to. moj drahy si uvedomil, ze nieco jest musime. skus mu davat tak zo dva tyzdne na ranajky chlieb vo vajci a na veceru chlieb s mastou .... je to velice nenákladné Chichocem sa no a pre spestrenie na obed je dobrá kyslá kapusta a pecené zemiaky v rúre. to kôli vitamínom.Chichocem sa
ja som sa s mojim teraz manzelom vtedy porozpravala, v takom duchu, ze ma to tesi, ze nepotrebuje minat peniaze na hluposti, a mysli na nase spolocne blaho, ale ja potrebujem k zivotu asi trochu viac ako on. on setrny ostal a uz ma viac neobmedzuje. predstavte si on chodil na vysku /je to teda uz zo 8 rokov/ ale vtedy dostal od mamy 150 korun, za 80 precestoval republiku, a este 50 si odlozil. ta dvacka bola na chleba na cely tyzden.
pises ze sa mate radi, je k tebe pozorny, vie o tom, ze ti tym ublizuje? nepises ci mate kôli tomu nejake nezhody, ci sa o tom rozpravate. ja by som zacala napriklad tym, aku ma predstavu o vasich vydavkoch, ked sa vam narodi dieta .... a nechala by sm ho platit vsetky ucty do jedneho, tankovat benzin do auta, platit v potravinach .... lahsie by si zrátal aky je bezny zivot drahy.
ked ti bude nieco vycitat ... len mu s usmevom povedz ... mily moj podme sa na to pozriet, coho by sme sa zriekli, aby sme si mohli dovolit zaplatit ucet za vodu? ak nic nenajdeme od zajtra sa nesprchujeme.
drzim palce, dufam ze ho zvladnesÚsmev

eifelovka, Št, 29. 11. 2007 - 13:57

Veľký úsmev moja polovicka na nakupy potravin a podobnych veci ako spodne pradlo a ponozky nidky nebola, lebo sa mu o to starala mama, o jedlo tiez.. takze o takychto cenach nikdy nemal ani sajnu.. tak zacal chodievat na nakupy so mnou, daval do kosika veci co vybral on a zaplatil on Veľký úsmev a tam pochopil co a kolko stoji.. Si myslim, ze vela muzom chyba prehlad o cenach.. resp maju prehlad napriklad o elektronike, ale poslite ho raz kupit balicek vloziek Chichocem sa ten moj sa pri cene za balicek a "tajnu" otazku na kolko mi to vydrzi len neveriaco pozrel, ze je to nieco, co potrebujeme a svet nas zeny takto "zdiera" Chichocem sa

evelina, Št, 29. 11. 2007 - 14:08

To je teda pravda žiaden chlap nevie čo kolko stoji pokial byva u mamičky a potom je jeho žienka zrazu rozhadzovačna. Ja som tiež mojho poslala do obchodu a odvtedy je tiho Zlomené srdce

Daniela., Št, 29. 11. 2007 - 15:25

Och, ako keby som citala pasaze zo svojho zivota! Aj ja mam doma mamickinho milacika, ktory len postupne zistuje kolko co stoji. A ja som ta zla, ktora minie na tyzdnovy nakup aj tisic korun! Co mne zase pripada normalna cena, ak si chces kupit nejake to kuracie masko, zeleninu, ovocie, vody na pitie, pecivo, maslo, syr, nejaky toaletak, mydlo, sprchovaci gel...
Tolko sme sa uz natahovali na temu vydavky a setrenie, pretoze ja mam momentalne obmedzeny prijem (som na materskej), takze je vacsia cast vydavkov na nom. Lenze ja teraz, podobne ako ty Beatka, a vobec vsetky mamy, aj dojciace, potrebujeme papkat. A papkat aj pestro. Nemozme cele tehotenstvo prezit na rozku s treskou, tak ako to bolo za starych dobrych studentskych cias. plus nehovorim o vydavkoch na samotne babo, az sa narodi....
Treba ho nechat, nech plati on, aby nadobudol predstavu o realnom zivote. A potom, treba mu vysvetlit, ze to predsa robi pre svoju rodinu a mal by byt nato hrdy, ze vas dokazte uzivit. Nepovedala si, na aky luxus mina peniaze ten tvoj. Moj manzel je posadnuty elektronikou. My musime mat kazdy jeden spotrebic. Este aj strojcek na holenie nosnych chlpkov a to nehovorim o dalsich vymozenostiach. U nas doma, hotovy DATART. Najnovsie nam hrozi nejaky vysavacom, co sam chodi do vsetkych kutov a vysava po naprogramovani. Zato si ho mala vidiet, ked som ho poslala skupovat veci do tasky do porodnice. Kupoval jednorazove plienky s poznamkou, ze jeden balik (44 ks) musi malemu vydrzat jeden mesiac! Chichichi. Neboj Beatka, zivot ich oteckov nauci... Treba sa s nim len pekne o tom porozpravat (pripadne isty cas fungovat akoze usporne tak ako to radi teresa - chlieb vo vajicku, to ho dlhgo bavitr nebude.) O par tyzdnov uz budete citit aj prve pohyby, pekne ocka zapracuj, nech ti hladka brusko, vies, aby si uz teraz zacal zvykat a lubit este viac vasho maleho prcka. Uvidis, postupne sa to zmeni k lepsiemu a on pochopi, ze Maly je na prvom mieste a ze ma samozrejme aj svoje potreby. Dohodnete sa, ze budete setrit na niecom inom. Ty sa nestresuj a pekne papkaj, dopriavaj si vitaminy, vsetko to, naco mas chut. (Ja si napriklad niektore dobrotky aj skryvam.) To je teraz pre teba to najdolezitejsie. Vela stastia. Zlomené srdce

eifelovka, Št, 29. 11. 2007 - 15:49

Aj vy budete mat chodiaceho "cistiaceho robotika" ??? Veľký úsmev Tu ho ale rada podporim, aspon nemusim behat so smetakom ja Veľký úsmev

Daniela., Št, 29. 11. 2007 - 16:38

Ano, ano, aj my ho budeme mat.. Pevne verim, ze sa na robotikovi niekde takmer "prizabijem", najlepsie aj s malym v naruci Veľký úsmev Veľký úsmev

S treningom zachovania ako takej rovnovahy vsak uz mam bohate skusenosti z cias, ked sme chovali suchozemsku korytnacku Alfika. Nic nepomahalo neziaducim stretom, ktore neraz vyzerali dost dramaticky, a to sme mu chudakovi aj fosforove nalepky a ine vystrazne oznacenia na chrbatik lepili. Nakoniec to poriesila nasa stara mama, ktora raz v jari v dobrej viere umoznila Alfikovi spasat pupavovy kvet Kvietok priamo na zahrade.Tlieskam Tlieskam. Odvtedy bolo po probleme, uz sme ho viac nevideli. Ale plakali sme vsetci, lebo napriek vsetkemu bol Alfi riadnym clenom rodiny a mal aj svoju zazimovaciu debnicku v pivnici ( jeho v zime trebalo vzdy zazimovat ako medveda Objímam ), kde sme ho chodili v zime kropit vodou, aby nam nevyschol a kontrolovat, ci sa mrvi a teda ci este zije. Úsmev Úsmev

vyvyka, Pi, 30. 11. 2007 - 07:22

Veľký úsmevFilipka,to bolo supeeerTlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam .To by ma v živote nenapadlo.Ja mám kámošku,ona má tiež lakomého muža,aj jej to vadí,ale prispôsobuje sa mu,len si myslím,že sa to nedá do nekonečna.Sprav to,ako to napísala filipka.Objímam

molekula, Pi, 30. 11. 2007 - 09:37

no bea tak som si precitala aj tento tvoj komentar...takze presne takto to zacalo aj u nas peniazmi to zacalo a tymi to aj skoncilo..stale boli medzi nami... otehotnela som az po troch rokoch..uz som tomu ani neverila,ze sa mi to podari...samozrejme,ze som si davala pozor aby som nahodou nepotratila tiez som mala na tanieri,ze som leniva nic nerobim(ako by zabudol ako som makala ked som nebola tehotna)a ze jeho mama do 8 mesiaca stala na sejacke a vykladala vrecia..nastastie som porodila krasnu dceru...druhy krat to uz nebolo take jednoduche...dcera mala 3 roky ked som otehotnela od zaciatku som mala problemy byvavalo mi zle...myslis,ze mi pomahal:::cosi bol na mna hrozny vsetko mu na mne vadilo..ked som bola v 6 mesiaci zacala som krvacat nevedela som co mam robit..prisiel domov potrunzeny a ked som ho prosila,aby siel so mnou do nemocnice tak mi vynadal,ze co som to za zenu ze nic nevydrzim...a blalala.....do rana som mala strasne bolesti a o pol piatej rano som sa obliekla,ze ak nepojde okamzite so mnou idem peso..tak sa navela obliekol a s hundranim aka som nemozna ma zaviezol do nemocnice...za 3 hodiny som potratila...respektivne porodila...este teraz si to pamatam..to dieta asi este zilo,lebo sa mi zdalo,ze zaplakalo...a vtedy sa vo mne nieco zlomilo...zili sme spolu aj nadalej..ale bolo to len take prezivanie z mojej stranky bez citov...to ze som nemozna a ze nic neviem a ze len minam a nezarabam to som mala na tanieri deno-denne..ale akosi som to nevnimala,ale trapilo ma to....najlepsie na tom vsetkom bolo,ze len ja som mala setrit on nie....jemu nebolo luto minut 200,-Sk v krcme,ale to ze som kupila dcere ovocie.....no a potom prisla ta posledna kvapka a ja som s tym sekla...teraz mam priatela co mi dava najavo lasku,ma ma rad taku aka som stale mi opakuje aka som sikovna ako vsetko viem aka som dobra...a ja ziram ako je to vsetko mozne???????ale poviem vam uprimne ja sa tak aj citim..len som to o sebe 22 rokov nevedela......

ribišška, Pi, 30. 11. 2007 - 16:58

ja mam pocit že si si ho sama nenašla... akoby ti ho niekto pridelil toho tvojho manžela a postavil ťa s ním jedného dňa pred oltár a ty si povedala ano z donutenia... Mlčím ale asi viem kde je pes zakopany... ja som toho zakopaneho psa našla vo tvojej uuuplne prvej vete a dovolila som si ju sem aj prekopírovať aby nikto nemusel hladať hore, ale kto si to chce skontrolovať, nech sa kludne pozrie: Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím ahojte, mam 31.pred 2 rokmi som si myslela ze bude najlepsie ked sa vydam.Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím Mlčím ... laska zamysli sa nad sebou Smútok

svetlana (bez overenia), So, 01. 12. 2007 - 10:59

key, no to som si musela prist precitat .... aj ked tie reakcie sa mi nechcu Úsmev
Fakt zaujimavy postreh ! Ja by som sa zamyslela dostat taku radu Úsmev

Kamila, So, 01. 12. 2007 - 20:46

Vieš koľkokrát v živote som si myslela, že robím dobré rozhodnotia a možno boli aj správne, len nie pre mňa. Mám 38 rokov, plne nesiem zodpovednosť za svoje činy, aj keď mnohé bolia, Ešte stále neviem poriadne Kto som, kam patrím. Učím sa. So štyrmi deťmi a štrnástimi rokmi doma to ide oveľa ťažšie ako, keď som bola sama a bezdetná. Kam by som sa dostala, keby som si noc čo noc otrepovala hlavu o múr, kde som vtedy rozum podela. Rovnako si myslím, že ani toto nepomôže Beate. Ozaj sme každá iná a empatia má silnú moc.

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 21:54

ano, maš pravdu. čo si myslíš že ja som išla životom hladko? praveže tie ťažké situácie som si zobrala ako školu a poučila som sa z nich. aj v tom máš pravdu že empatia môže pomôcť, ale neposunie vpred. možno príde chvíľa keď si beata uvedomí že netreba vypúšťať z úst nepremyslené vety a keď sa jej to začne vracať, tak vtedy si spomenie na web a na niektore príspevky a až o dosť neskôr pochopí že to nebolo myslené zle od nikoho tu. či to bolo také moje pokarhanie-neviem to lepšie nazvať, alebo niekoho iného polutovanie... ale beata časom pochopí, že zužitkuje všetko...

Kamila, So, 01. 12. 2007 - 22:08

Viem čím si preskákala, alebo aspoň to čo si tu na tejto stránke naznačila. Klobúk dole, že si s tohto boja vyšla so vztýčenou hlavou. Odpovedáme si tu na dvoch blogoch, ja sa motám tretí deň s horúčkami, tak možno píšem troch z cesty. Niekomu pomôže nakopnúť, niekomu vypočuť, aby si trochu popratal v hlave a bol schopný napredovať. Ozaj sme každá iná. Vo mne takéto nakopnutia vyvolávajú neskutočný pocit viny, s ktorým si neviem rady. Možno som jediná.

-, So, 01. 12. 2007 - 22:41

Kami, nie si, naozaj... pristihla som sa, že občas preskakujem niektoré príspevky- prečítam autora a pokračujem ďalej. Ideme preratúvať, kto mal ťažký život? Nakopnutia typu: "bude lepšie, keď zomrie- ste mladá, predstavte si život na krku s postihnutým dieťaťom"Plačem možno niekomu pomáhajú, no mňa vnesú do neskutočného smútku...

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 22:50

čo sú pipi?????? veď tá malá má viac sily ako my všetci dokopy... Áno Tlieskam

-, So, 01. 12. 2007 - 22:53

...volakedy nemalaPlačem
Ale teraz...moja velikáááááánska vysmiata slečinka!Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Kvietok Zlomené srdce

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 22:58

dakujem Hambím sa ... nebláááázni... je to len info... ake pocity viny??? a aj ked to info hned nepôsobí povzbudzujúco, tak to neznamená že sa človeku nejaka ta veta odtialto nevybaví práve keď sa bude rozhodovať a zrazu človek sám prekročí svoj tieň a urobí tak ako mu bolo poradené a pochopí že konečne prekonal sám seba a stačilo len opustiť svoje stare zvyky z minulosti. som 2/70... sme rovnako mladé... len ja mam polovičku detí ako ty... Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok

duška, So, 01. 12. 2007 - 12:50

keywest, to o čom je...Pohoda

vyvyka, So, 01. 12. 2007 - 15:44

Keywest,asi Ťa už chápem,ty si sa tam našla.Že?Ty musíš byť na seba veľmi tvrdá,začínaš sa mi páčiť.Ale som na mužov,mimochodom.

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 16:18

tu vobec nejde o tvrdosť na mna, ale na to stažovanie sa... ved ona sa stažuje na seba... alebo jej toho chlopa niekto našiel a donutil ju si ho zobrať? Pohoda ... hihih hehehe hahaha... aj ja som heteroooooooooooooooooooooo... hihih heheh hahaha Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Slnko Slnko Slnko Slnko Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok

-, So, 01. 12. 2007 - 22:46

Prepáč, Keywest, ale myslíš, že veta "ved ona sa stažuje na seba" alebo "alebo jej toho chlopa niekto našiel a donutil ju si ho zobrať?" niekomu pomôžu? Ja myslím, že nie. Nebudem tu niekomu motať medové motúzy okolo pusy, ale nebudem ho ani zraňovať. Preto, že si myslím, že nenapísal úplnú pravdu alebo že sa zle vyjadril alebo žije s nesprávnym mužom /možno ... radšej budem ticho- táto stránka je o vypočutí a pochopení, a ak to nedokážeš, aspoň nezraňuj... pretože občas to robíšMlčím

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 23:38

ano, maš pravdu, ale to nebola snaha o zranenie, ale o uvedomenie si že si dievčina prudko kaká do vlastného hniezda... a aj som v jednej odpovedi napísala prečo som tak reagovala... aj som vypočula/prečítala/ a rozmýšlala som nad tým že kde je skutočná pravda. a ako by reagoval jej manžel keby si to prečítal. mne sa tých sťažností na jednej kope proti čerstvému manželovi zdá veľa. a to že tu niekoho niekto polutuje tak mu nepomôže a keby som bola ticho, tak to by bolo horšie ako lutovať... /len maly priklad-kamaratka sa mi 8 rokov sťažovala na život so svojim mužom. až raz ked som vypinala lyže spod svahu ked som pre nu isla, lebo ju zase zbil, tak vtedy som jej povedala: pomožem ti, ale urobíš všetko ako ti poviem... slubila to a tak sa aj stalo. išli sme na krizove centrum, tam nam pomohli napisat udanie na policii. zobrala som ju do ineho mesta a vybavila byvanie. vybavila pre jej syna školu a pre nu novu provizornu robotu. par ludi zdvihlo telefon a par faxov prebehlo medzi mestami a medzi tým som zavolala byvalemu šefovi a dohodla som jej robotu s firemnym autom a s pravidelnym platom a s perfiš výhodami. všetko sa to odohralo 1/2006 a 1.5.2006 nastupila do novej prace a po vypočuti jej muža a jej kamaratiek, ktore boli pri tých bitkách a aj im jednu šupol po papuli lebo mal vypite sa po 2 mesiacoch odlučenia vrátila domov. do dnes tam pracuje, dobre sa darí nie len jej, ale aj jej mužovi a teraz jej kupil mercedes. a rozuzlenie? tie jej kamaratky, čo sa len prizerali a kamaratila sa s nimi od zakladky a aj na súde svedčili proti nemu sú teraz v poho a na ne sa jej muž nehnevá... a na margo mňa jej povedal : stretavaj sa s ňou kde chceš a kedy chceš, to mi je jedno, ale mimo tohoto domu. a teraz mi povedz, koho som zranila viac? ego 130 kiloveho slona, ktory sa opil a nevedel čo robil a hocikedy zmlatil len tak preventivne svoju 55 kilovú ženu? mala som sa dalej len prizerať a nechať ju sto dalších rokov v sračkách? NIE-v prvom rade som jej vybavovala robotu a poradila som jej čo ma povedať na pohovore, kam má prísť som jej ukázala deň vopred. minca má dve strany, jednemu pomožeš, druhého tým zraníš, je len na tebe koho si ty vyberieš. ale v konečnom dôsledku som im pomohla obom. sú v pohode a nehadaju sa tak ako pred tým. ona ma prácu o akej sa jej ani v najsladšom sne nesnívalo a dieťa ma obidvoch rodičov doma a nemusí sa prizerať ako tatko mláti jeho mamu. a ešte v tom inom meste na tej inej škole chlapca podchytil trener na telesnej že dobre behá a chlapec do dnes trénuje atletiku a vyhráva o dosť velké metre pred druhým bežcom Áno a možno nás ten osud pred tými 8 rokmi dal preto dokopy, lebo to bola moja úloha niekomu pomôcť a preto sme mali obidve na seba veľa veľa času aby sme sa v 1999-om stretli a denne spolu jazdili na koni, na korčuliach, chodili do posilky, plávať a lyžovať. ona mi vela ukázala čo sa týka stravovania a cvičenia a velkej trpezlivosti a pokory čo sa manželstva týka a ešte som u nikoho nevidela taky strach aky mala v očiach ked jej zavolal. ja som jej to asi takto vrátila... neviem, ale jedno určite viem! nezraňujem tak že si teraz poviem: teraz tú babu dobre zraním a nech si to vypije... ee... to si nemôžem dovoliť. ale ani ticho si nemôžem dovoliť byť. cmuk, ale moc ti dakujem akira za postreh. Úsmev

-, Ne, 02. 12. 2007 - 11:29

Keywest, ale veď ja vo všeobecnosti viem, že nechceš ublížiť. Ja som pozitívne zmýšľajúci človek tiež, keď cítim, že človek potrebuje pomôcť, idem do toho. Možno aj mňa napadlo, že v Lubkinom príspevku je až moc zlého, ale pred tým, aby som to napísala som sa opýtala sama seba: "a čo ak to aj pravda nie je, ale čo by som dokázala, ak to pravda je? Ublížiť jej ešte viac. " Nie ďakujem, to spraviť predsa nemôžem. Asi väčšina žien sa sem chodí iba požalovať, vyrozprávať sa. Na to ja verím. Mne pomôže, ak "vyprázdnim" svoju hlavu od nepotrebných myšlienok, ktoré ma iba ubíjajú. Akú radu som hľadala v príspevkoch o našej dcérke? Pekné slovo, pohladenie. V príspevkoch o svokre? Možno počuť, že ma niekto chápe- utvrdiť sa v tom, že nie som taká príšera- vyrovnať sa s tým, že mi niekto ublížil. Vieš, to si myslím, že je práve to, čo nezohľadňuješ- všetko sa snažíš vyriešiť, ale máločo sa tu dá vyriešiť- vo vzťahoch, do ktorých nevidíš, o ľuďoch, ktorých vlastne nepoznáš.
Keď som nahnevaná, ubolená, poviem a napíšem veci, ktoré možno nedávajú zmysel, znejú akoby sme sa s mojim drahým nikdy ani nemali stretnúť. Hnev je veľký zastieraťeľ mozgu, preto riešim iba to, do čoho naozaj vidím...

Ale neber to nijak osobne, nechcem aby si si myslela, že na teba útočím. To vôbec. Páči sa mi, že je tu aj takýto "životabudič" a veľa tvojich myšlienok ma donútilo zamyslieť sa. Síce nič nevyriešiliVyplazený jazyk , ale mám ich na zreteli... krásna teória o verení svojej výchove, napr.Úsmev Chichocem sa

ribišška, Ne, 02. 12. 2007 - 11:48

dakujem Úsmev ... možno teraz moje myšlienky nič nevyriešili, ale nakoľko dnes život nekončí, tak ti možno tie myšlienky pomôžu v budúcnosti. aj tehotenstvo trva 9 mesiacov a nič iné nám nezostáva iba trpezlivo na ten koniec brucha a začiatok malého nového života čakať Úsmev aj čítať a písať nevieme hned prvého septembra pri nástupe do prvej triady a človek nikdy nevie čo a kto a kedy mu pomôže. neboj, Mrkám nič neberiem osobne. všetko beriem ako žiak Úsmev . aj ja som vdaka vašim príspevkom pochopila že to čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať druhému. že každý aj ked chce niečo na sebe zmeniť, tak má na to svoje tempo a neni hlavné kedy začne, ale že začne. včera ma objala synova priateľka a povedala mi že je šťastná že sme tak ako sme. a ja som jej to vysvetlila s tým že ja som syna už vychovala a teraz mu už len stačí veriť a podporovať ho. a že som mu vytrhla jedneho dňa barle a on zrazu zistil že dokáže stáť sám Tlieskam ... a že prečo by som sa mu zase snažila tie barle nacpať pod ruky? ale ked o ne sám poprosí, to bude už iná vec, no nie? Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko

vyvyka, So, 01. 12. 2007 - 20:48

Veľký úsmevA čo,keby si tak zmenila uhol pohľadu,bola zamilovaná,láska je slepá,koľkokrát tá realita v živote je iná,možno sa cítila sama a chcela zmeniť život a riešila to takto a teraz sa ľutuje.A možno to nie je také hrozné,len jej praskli nervy,ja mám super chlapa a teraz sme sa týždeň nerozprávali,len pre obyčajnú blbosť a tiež som mala z toho depku a bola naňho naštvaná a vtedy človek vypustí hocičo z hlavy........................No,to ja len tak.Chichocem sa Chichocem sa

ribišška, So, 01. 12. 2007 - 22:04

ok, zmenila som uhol... hihihi hehehe hahaha... nemam čo dodať.... aj keď by som na každu tvoju vetu vedela odpovedať... ale akosi sa mi nechce... xixi... len ti poviem že najväčšími nepriateľmi lásky sú: žiarlivosť, potrebnosť a očakávania... Mrkám

svetlana (bez overenia), So, 01. 12. 2007 - 23:29

Beata, este mozno, ze treba ratat aj s tym, ze chlapy byvaju aj "zmenitelny". treba mu proste ukazat, ze to mylsis dobre, teda najlepsie ako vies Úsmev

U nas to zo zaciatku bol tiez trochu problem, ale boli sme v trochu inej situacii ... prestahovali sme sa do zahranicia, kde sme nemali nic a mojmu muzovi sa nechcelo moc investvat za sitaucie, kedy nebolo jasne, ci tu zit zostaneme, alebo nie. Mne to leizlo poriadne na nervy, aj plac niekedy bol, ale po case som sa naucila, ako na to reagovat a dnes uz nemame
v tomto smere ziadne nedorozumenia.

A dalsou vecou boli napr. hracky pre deti - dnes uz manzel vie, ze aj ked mam obdobie, ked im kupim viac veci naraz, tak to nie su hluposti a vzdy to dost dobre premyslim. Tak uz je pokojny, lebo asi vie, ze sa moze aj trochu spolahnut Mrkám

vyvyka, Ne, 02. 12. 2007 - 11:57

Veľký úsmevBaby,
fakt si tu odpovedáme v dvoch blokoch a preto to zhrniem,ani mne sa v tom nechce rýpať,každý sme nejaký,každý je iný,ani na chvíľu som Key,nezapochybovala,že chceš pomôcť,to bolo jasné.Assi by som Ti chcela pozrieť do tých "očí",musíš byť silná.A rada s tebou pokecám aj inokedy.Ale bolo by dobré,občas sa nespoliehať len na seba,nie?????????????Objímam

ribišška, Ne, 02. 12. 2007 - 12:01

xixi... ja si pomoc viem vypýtať... a hlavne ked sa niekto sám prihlási o pomoc, tak ho hned zapojím.. to neni len o svojej sile, ale aj o dovere k sile toho druhého a s tým ja nemám vôbec problém... a zistila som že život a osud mi vždy dal takú pomoc, ktorú som práve potrebovala a ja som to využila. a som za to všetko neskutočne vdačná.. je to úžasné... Úsmev , cmuk, dakujeeeem Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok

molekula, Št, 06. 12. 2007 - 08:15

ako tak citam su tu rozne nazory...pozitivne aj negativne..ale ako pise keywest zivot je proste taky co vyhovuje jednemu nemusi druhemu je dolezite stretunt cloveka s ktorym ladime jedny husle ak nastane ta situacia,ze jeden alebo druhy sa musi prisposobit aby to ladilo tak skor alebo neskor to zacne riadne skripat....podla mna ziaden clovek nestoji zato aby sme pre neho stratili svoju identitu...ved povedzme si kto z nas je bez chyby?????? a co sa tyka Bey tak doporucujem urobit si poriadok v prvom rade u seba,prehodnotit aka som a co vlastne chcem....ak to sama nevies tak kto iny by to asi mohol vediet????

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama