Uz len kvapka . . .

Odstreliť, zabaliť do igelitu, zaťažiť veľkým balvanom a šup s ním do najbližšej rieky...
Ále nie, to až v krajnom prípade
AJ ja mám veľmi často pocit, ako keby som musela na všetko dozerať, že bezo mňa nič nie je tak ako má byť. Ale snažím sa nechať nejakú zodpovednosť aj na druhých. Aj keď občas mám podobné vražedné chute ako ty. A určite nie sme jediné.
Máš toho dosť, nemôžeš byť aj matka, aj manželka aj upratovačka aj kuchárka aj učiteľka aj pracujúca inteligencia a ešte aj .... /už ma v rýchlosti nič nenapadá tak som bodkovala, lebo tam ešte určite niečo je/ na plný úväzok. To sa nedá. Aj ke´d ostatní nespravia svoje povinnosti podľa tvojich predstáv, skús sa cez to preniesť. Nemusí byť vždy všetko perfektné.
Uvediem príklad z nedávnej minulosti. Milý mi povedal, že môžem si ráno pospať o pár minút dlhšie a že vstane so mnou, a prichystá raňajky a desiatu pre krpcov, kým ja zo seba v kúpelni spravím človeka. Aké bolo moje prekvapenie, keď som vošla do kuchyne. Rozrerané rožky neurčitého množstva nenatreté ani len maslom, raňajky v podobnom stave, kakao pre decká ešte v mikrovlnke, kávu milý vypil omylom moju . nenachystané prestierania, no bordel. milý v tom mal riadny chaos, nevedel čo skôr. Až ma pichlo pri srdiečku, že takú pomoc ani nemusel. Tak som sa pustila do práce sama. Aj uznal, že mi teda moc nepomohol a bolo mu to ľúto. Aj mne. Ale chápem, že ja to robím každé ráno, takže mám už svoj systém. On mi síce pomáha, ale ja organizujem a zadeľujem robotu. Zobrala som to tak, že sa chlapec snažil, aj ke´d to nebolo absolútne podľa mojich predstáv.
Aj ty sa skús hodiť nejakú tú zodpovednosť na mužíčka. No a čo že je naškrábaná úloha, hlavne že je a že je správne, kašli na to, že je auto zaparkované inak, hlavne že je v garáži. Tiež ma dožiera, ako môj milovaný balí napríklad rožky do servítky /ja viem, ideálny príklad /. Ide ma rozhodiť od jedu. Ale vravím si, no čo už, aspoň že mi vôbec pomôže.
Nemôžeme po druhých chcieť, aby konali a zmýšľali rovnako ako my. Potom by to bolo oničom.

...toto su okamihy , ktore lamu normalnych ludi na vrahov...
si ma trošku pobavila , ale kedže v robote visím práve v takom okamihu, nemožem napísať viac...

Pripletka sa skerim aj ked tebe asi do skerenia moc nie je ale tiez poznam "okamihy" kde si myslim,ze polovicku uz uz zhodim z balkona, ked sa nahodou bude naklanat Parkovanie "pri stene" aby mohol otvorit dvere ci prejst okolo auta motorkou (to vies, v zime predsa normalne jazdime na motorke kazdy den zeeeee) neriesim, parkuje on a vyparkuje on, alebo parkujem ja v strede uzkej garaze Nevkladam v aute radio za jeho pritomnosti, "lebo takto sa to nerobi", netelefonujem z jeho mobilu "lebo ten velky display nemam chut cistit od makeupu" a tasky s nakupom mu natvrdo vrazim do ruk aj 4 Uz som sa poucila, ze ak to urobim ja, on to ako chlap nevidi, ze mi treba pomoct (ved som to zvladla) a tak mu "riesenia" davam pod nos, alebo sa niektorym situaciam vedome vyhybam.. kamoska mi minule vola a vravi mi: V piatok manzelovi hovorim, ze som vsetko upratala len som nestihla povysavat a kedze som v sobotu rano robila a on bol doma "CAKALA" som, ze povysava.. nepovysaval.. a ja som zo zadu v telefone pocula manzela ako krici "Ved si mi to nekazala" Takze pripletka ponaucenie, nedepkuj, zeny su chytrejsie nez muzi, oni rozmyslaju len "priamo a technicky" tak skus vynajst nejake riesenie ako mu ukazat, ze deti si za tvojej pritomnosti vedia napisat ulohy aj pekne a ze ak ti bude parkovat tak ako ty nevies vycuvat, ze bude rano do garaze chodit s tebou No proste, bud sama sebou - ZENOU

Prípletka, nemáme. Ale keby sme mali, tak nám patrí Nobelovka za zlepšenie medziľudských vzťahov. Lebo tie narúša práve každodenný stres a boj s časom.
Neboj, máš úplne normálnu domácnosť. Aj manžela. Aby som ťa ukľudnila, tak ja napríklad vysvetľujem môjmu manželovi už dve hodiny /formou SMS-iek/, že správa, ktorá mi včera prišla na mobil, nepatrila mne. Niekto v nej totiž večer o 23.00 niekomu vyznal lásku, ale žiaľ neuviedol žiadne mená, poplietol si číslo a tak prišla mne. Keďže to bolo v nezvyčajnom čase a ja som už spala, manžel to otvoril a prečítal. Inak to nerobí, do mobilov si nevstupujeme.
Tým som len chcela povedať, že komunikácia je niekedy stráááášne ťažká, hlavne s tými najbližšími. Kolegyňa ma naučila, vraj sa vtedy treba nadýchnuť a rátať od jedna do desať. A ak to stále nezabralo, tak ešte od desať do jedna. A potom začni z tej garáže cúvať, riešiť načmárané úlohy....
Ale neboj, idú Vianoce, tak sa snáď počas tohto dlhšieho voľna my naničmami pozbierame a oddýchneme si .

nemať veľké očakávania a potom je všetko OK Keď som v piatok na obed odchádzala do školy vyluxovala som dom, navarila, zadala úlohy... V sobotu poobede po návrate domov som zúrila ako fúria, že je všade bordel, nič z obeda mi nenechali... Teraz odchádzam bez stresu - dom neuprataný (teda len zbežne), nenavarené, nenakúpené, úlohy nezadané - však bude mať ocinko dosť povinností ak nechcú zhynúť hladom Prichádzam v kľude, lebo horšie ako pri mojom odchode to snáď ani nemôže byť a dokonca sa mojim zlatíčkam občas podarí prekvapiť ma.
Kľud - keď neide o život, neide o nič, hlavne že sme zdraví (Aj keď mám občas nutkanie poumývať riad po deťoch odznova a vražebné sklony pri zababranom umývadle od pasty, použitých ponožkách opd posteľou,...)

A ešte poznáte tú situáciu: môj muž "neľúbi" jesť, otvorí chladničku ako výklad, dlhé minúty v nej niečo hľadá a potom zareve: "Čo budem jesť, veď v tej chladničke nič nemáme!!!" Zvyčajne je v nej navarené, aj niečo na chleba. Ja chodím s rukami vyťahanými od tašiek z práce, on s malou diplomatkou. Auto nemáme, všetko vláčim sama v rukách. Tak toto sú situácie na vraždu. Môj muž vysáva 2 x týždenne, umyje dlážky a záchod. Toto ja ZÁSADNE NEROBÍM, aj keby sme mali na dlážke špinu po kolená a záchod....ani nehovoriac. Sú to jeho povinnosti a vie, že keď si ich nesplní, tak sa s ním nerozprávam. Každý deň chodí pre svoju dcéru do škôlky, ja mám aspoň kľud na nákupy a varenie. Občas umyje riad, občas navarí /zriedka/. Nevie, ako sa zapína žehlička, netuší, ako sa obsluhuje práčka, čím sa čistí kúpeľňa, ako a kde sa utiera prach.... Z domácich prác mi pomôže s 20%, ja mám 80%.

Ja sa nemôžem sťažovať. Jednu vec môj manžel nenávidí - vysávanie. Urobí všetko na čo si spomeniem, pomôže s čím potrebujem - ale vysávať - ani keby som sa na mihalnice postavila.

Môj manžel permanentne nie je doma, stále pracuje. Príde sa len napapať. Cez víkend maximálne porobí niečo okolo domu, ale všetko ostatné je na mne. Do jaslí vozí malého muž, aj ho z jaslí vyberá /je to super/. Inak mu nemôžem nič vvyčítať, lebo má skutočne veľa práce. Čo sa týka upratovania a starania sa o malého, tka to je moja parketa, ale keď má čas, tak sa mu snaží venovať. Vyzerá to ružovo, ale sú chvíľe, keď som tiež maximálne vytočená, nervózna a ziapem na celý dom. Stres asi patrí k životu a záleží aj na povahe. Ja nie som flegmatička a už prehodené prádlo na žehliacej doske mi dvíha adrenalín do závratných výšok. Treba to asi len predýchať a nestať sa otrokom domácnosti. Drž sa a hlavne sa nezblázni......

ja doma varím umývam riad, vyvešiam prádlo, rozdelím, ožehlím navarím, povysávam, utriem prach, ozmývam vyriadim kúpeľnu a záchod, prezliekam periny........chodím na takmer celý den do roboty, chodím na výšku..starám sa o deti..manžela....a lámem sa na vraha.....a nalomená som už dosť...pretože neviem túto situejšn zmeniť...manžel pracuje od ráno do večera, pár nocí do týždna nie je doma, deti majú tréningy do večera každý den.....odpovedám svokrovcom na x "dôležitých" otázok...nachovám psa...rYbičky...a lámem sa na vraha...fakt pekné slovné spojenie, len neviem, či sa mi aj v base bude páčiť, ked ma zavrú...lebo sa fakt lámem na toho vraha...fakt pekná diagnoza, a ja že čo mi stále je....

Aha,...no parádička babulky...no v prvom rade si treba kúpiť umývačku riadu, aj keď to tiež nie je niekedy výhra nad našimi polovičkami, ďalej len rozkazovať a rozkazovať tým naším mužíčkom...Aby som to upresnila...
Keď niečo chcem od môjho drahého, musím mu presne povedať čo chcem aby urobil...Myšlienky typu...snáď to spraví sám,- od seba teda u nás nie sú na mieste...Ak mu to vyslovene nenakážem, tak to jednoducho nespraví...takže....odídem do mesta pustím umývačku,...ja, že sa dovtípi a vyloží ju....no figu borovú, keď som prišla domov, skoro ma rozdrapilo od jedu. Riady umývať nemusí a ani len tú poondenú umývačku nevyložil. Okomentoval mi to slovami že: ŠAK SOM NEKÁZALA!!! Tak to je fakt sila, to mu musím všetko kázať?
Ale v pohodke...nech si nemyslí....odteraz, keď chcem aby niečo spravil, všetko mu do bodky nakážem a keď chce nech si to aj zapíše....mne je to jedno, hlavne že to spraví....
Takže keď idem preč, povysávaj, vylož a udržuj poriadok....ťakže neni nad priame rozkazy veliteľa...chichi
Takže žienky pohóóv!!!! a muži pozóór!!!

Pripájam sa k ohováraniu: môj drahý je zlatúšik, vysáva najlepšie na svete!, umýva riad najlepšie na svete, je šikovný majster, sem-tam aj kuchár, a každý rok keď idem s dcérou na dovolenku ma niečim novým v byte prekvapí, dlažba, plávajúca, vytepované koberce a pod. hoci tento rok sa nedialo nič mimoriadne, lebo makal od nevidím do nevidím. A riady bude už umývať myčka-teším sa jej vééééľmi. Je veľmi poriadkumilovný a niekedy mi s tým lezie pekne na nervy - ale je môj, a už ho nevymením !

aj moj pomaha, ale on robi vsetko tak pomaly a dokladne, ze naposledy zacal a skoncil pri umyvani okien, Asi hodinu umyval v kuchyni na jednom okne len zaluzie, vraj boli zalepene od vyparov z varenia. A to bolo vsetko. Dalej sa uz nedostal. Zaluzie boli krasne ako nove. ale cez okno nevidim, no dufam, ze do Vianoc sa mu stihne este povenovat
ale samozrejme, ze mu to musim pripomenut a poprosit ho. Ved aj o smeti ho prosim, ked odchadza aby zobral a xxxx krat ich beriem ja ked idem s kocikom von, lebo on zabudol

No ten môj urobí to najnutnejšie (naseka a nanosí ku peci drevo) na ostatne potrebuje sluhu,žeby slúžku?!!!!!!!Ako napisala Duška "však som to nekázala"niekedy mu zavidím......a mňa môže aj rozhodiť. Ked neviem co skor a on s usmevom na perách...čo si taka nervivá miláčik......vedela by som vraždiť

na to je ľahký recept. Otázka manžela "prosím ťa nevieš kde mám rifľovú košeľu?" Viem miláčik, v prádle na žehlenie. " A prečo si my ju neožehlila??? " NEKÁZAL SI MILÁČIK, TAK PRETO

Kedy sa to menite na "vrahov"? Nieco taketo?
JA: "Za 10 minut je vecera"
On: "Hned pridem"
Prejde 15 minut...
JA: "Je na stoleeeeee"
Prejde dalsich 15 minut, prihrievam a dojedam svoju veceru...
5 minut, objavi sa vo dverach, vidi moj nepricetny pohlad a naklada si studene jedlo... Ja vstavam...
ON: "Kam ides?"
JA: "Kukat telku... mimochodom v umyvacke su umyte riady a treba ich vylozit, pred tym nez tam vlozis tie spinave..."

Tak v tychto situaciach, kedy sa hra na "decko" by som vrazdila!!!!