Keď sa lámu sny o láske

Kami,je pravda,že chlapi sú z Marsu a ženy z Venuše. Fakt je to tak. Už dávno som sa utvrdila v tom,že sme každý z inej planéty,lebo inak by sa naše sny nelámali. Tie zlomy sú tak neuveriteľne kruté a bolestivé pre nás ženy. A chlapi? No neviem,nechcem ich všetkých hádzať do jedného vreca,ale myslím,že oni úplne inak vnímajú svet okolo nás. Nestihli si všimnúť,že okrem toho,že sme sa zmenili na kuchárky, opatrovateľky, vychovávateľky, psychologičky, upratovačky a kto vie čo ešte, stále sme zostali i tými žienkami, ktoré upútali ich pozornosť natoľko, že sa rozhodli s nami zostárnuť. Niekedy ani neviem, či je to dobré alebo zlé. Nejak tomu nerozumiem. V každej z nás predsa zostala tá mladučká dušička, čo mala veľké sny a ideály. Čo túžila a túži i naďalej po ich pozornosti, čím nemyslím otázku po jeho príchode domov : Tak ako? Deti poslúchali? Čo by sa im stalo, keby sa raz spýtali: Tak ako? Koľko krát si dnes na mňa myslela, lebo ja som na teba myslel? Chýbala si mi... A asi by sme chceli príliš veľa, keby povedali: Miláčik, ešte stále po tebe túžim tak, ako pred rokmi... Ach jaj... Čo my to len po nich chceme? Trochu pochopenia, trochu záujmu, trochu milosrdnej lži typu Si taká ako kedysi..... Mňa môj občas tak krásne prekvapuje, až mi to vyráža dych... Minule, neviem, kedy to presne bolo, ani si nepamätám, čo tomu predchádzalo, sa tak na mňa zahľadel a povedal: Bože, dievča, ty stárneš do krásy... Až som neverila vlastným ušiam a musel to zopakovať. Hmm aj také okamihy sa u nás stávajú, no nemyslite si, že to býva nejak často, no predsa....stane sa i to....
Pravdou je, že nepotrebujeme modré z neba, púštny či hviezdny prach.... stačí nám náhodné pohladenie, letmý bozk, či šibalské žmurknutie.... no ale na Marse také čosi chlapov asi neučia ...

Patrím asi medzi tie šťastné žienky, ktoré stále žijú v sne a zamilovanosti.
Keď príde môj milý domov, tak sa mu obesím okolo krku a ho vybozkávam. On mi povie, že sa tešil domov a veľmi sme mu chýbali. Často mi vraví, ako ma ľúbi, aká som krásna, že mám krásne nohy.... hladká, objíma, pusinkuje...som doň ho stále blázon a čím dlhšie ho poznám, tým ho viacej ľúbim.
Veľmi ma poteší napríklad takáto krásna veta : Láska, si krajšia ako pred 10 rokmi a ja Ťa mám stále radšej!
Sa mi niekedy zdá, že fakt snívam. Kolegyne sa sťažujú na svojich chlapov, ja sa nezapájam, nemám sa prečo sťažovať...Som šťastná žena!

kuschel - kde si takého kúpila? aj ja chcem jedného

Joj Marcela, tento tovar bol len v prototypoch a na ten naďabila iba Kuschel, tak moja milá musiš vydržať len s tým Tvojim starým modelom, no čo už, veď už ho máš zabehaného, snáď by si nechcela ist zase od začiatku.

Kuschel, pošleme k Unbelamimu naše polovičky na školenie....
Ešte mu aj dobre zaplatíme!

Eifi, ani ja nemám rada až také tie sladké reči. Tie reči o láske a páčení myslí vážne. A nehovorí mi to každých 5 minút
Ver mi, že ma to veeeeľmi poteší, keď mi povie, že mám pekné práve to, čo sa mne vôbec na sebe nepáči, s čím nie som spokojná(napr.zadok, nohy...).Pred nedávnom mi povedal : Páčia sa mi Tvoje strie na lýtkach. No nie je zlatý!?

„Nečakajme, aby sa ten, koho ľúbime, podobal nášmu ideálu, ale naopak, ideál prispôsobme tomu, koho ľúbime“ (A. Maurois)
...Asi to bude znieť ako fráza, ale tie veci, ktoré psychológovia tak často pripomínajú, majú čosi do seba. Žena často vstupuje do vzťahu s očakávaním, že partner sa časom zmení, alebo že si ho vo vzťahu prevychová?! Je to poriadna hlúposť! Ďalšia vec- vstupovať do vzťahu so snami, ktoré si človek vytvoril sám, vo svojej hlave a nie spolu, vo dvojici... potom napĺňanie týchto snov je veľmi ťažké a dosť nereálne, lebo môj sen nemusí byť aj snom partnera.... človek potom z nenaplnenia obviňuje toho druhého, hoci ten v podstate ani nenesie žiadnu vinu.
Som vydatá pätnásty rok a doma mám chlapa, akých by mali vyhlásiť za zákonom chránených. To ale neznamená, že nemá chyby (má ich rovnako, ako aj ja!). Máme krásny vzťah, ale to neznamená, že nemáme problémy (a ešte koľko!). Len žijeme ako DVOJICA! Vzťah je je vždy o dvoch a na to sa často zabúda! Ani tie najharmonickejšie manželstvá nemajú vždy len a len slnečné dni! V každom vzťahu príde aj mračno, ale záleží na OBOCH, ako sa k tomu postavia. Urobiť krok a potom očakávať, že ďalší urobí partner....to je podľa mňa chyba. Lebo ak ho neurobí a ja si poviem, že ja som už niečo urobila, je rad na ňom...a vŕtať do partnera a žiadať od neho, aby sa pohol, namiesto toho, aby som ja urobila všetko čo môžem....to je kladenie lásky na váhu. Ja dám toto, teraz daj ty, a vyváž to... To nemôže fungovať. To čo dávam láske, čo pre ňu robím, robím preto, lebo milujem. A robím to bez ohľadu na to, či sa mi to vráti, alebo nie.
Aj JA (nie my-bolo to o mne a mojom postoji) som mala také obdobie, keď som mala pocit, že som si partnera príliš zidealizovala a náš vzťah nie je až taký, ako som si myslela. Ale je, len ja som zmenila uhoľ pohľadu. A funguje to!
„Milovať znamená uzavrieť zmluvu a nedostať záruku, dávať sa celý život v nádeji, že naša láska vytvorí lásku v milovanom človeku“(H. de Balzac“)

Ahojte pekne sa to číta chcem len napísať že aj ja svojho manžela pridávam k zákonom chránenému exempláru hlavne ako manžela a ako otca a chcem mu takto podakovat za všetko čo pre nás robí. Je naše všetko pomáha ako vládze, deti obstará so mnou či bezo mna je úžasný a hlavne NÁŠ
p.s. nepožičiam - nevymením

No tak ja vám to všetkým veľmi a z celého srdca prajem....ale ja mám úplne iný pohľad na život a na moju polovičku.Myslím,že keby vám chýbalo porozumenie a láska hovorili by ste inak ,zdá sa že to všetko máte, a práve preto sa dá v živote veľa trápení zvládnuť.Som vydatá -tento rok to bude 21 rokov...nehovorím,že všetky boli zlé...nie...ale posledných 5 bolo neskutočných...bolo by krásne, keby som občas počula ako dobre dnes vyzeráš...hmmm.. nie nikdy nič také nepovedal, tak isto že ma ľúbi...hmm ...ano ked mal vypité..nieže by pil pravidelne to nie a to človeku chýba,ked sme sa brali bol iný...človek sa časom mení aj ja nehovorím že som dokonalá...ale sú aj taký muži ktorý proste nedokážu mať naozaj radi..nikoho len seba...a to je môj prípad...ale všetkým vám to prajem a nezávidím...nikomu....aj ked ja to mám iné...krásne dni plné usmiatych tvárí....

Majka, pekne si to napísala a pravdivo. Prajem všetkým,nech vám vaše slniečka svietia stále rovnako a ešte krajšie. Verím tomu, že takúto skutočnú lásku musia však chcieť obaja, aby to fungovalo. Lásku treba opatrovať, aby bola skutočná a svieža. Ako kvietok. Ak ale sa nestarajú obaja a nemajú snahu pochopiť toho druhého, nejde to. Môžeme svojím správaním ovplyvniť čiastočne správanie toho druhého, ale nie zmeniť ho. Každý má do určitej miery predstavu o vzťahu a o láske. Pre niekoho je to dobré tak, pre iného inak. Aj vo vnímaní lásky sme rôzni. Je dôležité, ak majú dvaja rovnakú predstavu o láske. Iba vtedy to funguje. Potom si môžu navzájom život okrášliť. Vždy som verila tomu, že v láske vyhráva ten, kto má rád viac a nečaká nič. Ale v skutočnosti mám pocit, že je to o kúsok iné. Lásku plodí len láska. A keď nieje živená, môže sa stratiť. Tak sa starajme o naše lásky, aby nezvedli.

Unbelami, si úžasný! Ten JAizmus je fascinujúce slovo, ktoré naozaj naše polovičky "občas" vyslovia a nám to lezie pekne na nervy! Si v práci? Určite máš dobrú prácu keď si tu na stránke - veď aj ja! STREDA-Odýchnuť si treba!

vsetkych hore diskutujucich srdecne pozdravujem. Dnes som po prvy krat narazila na tuto stranku a vasa debatka sa mi velmi paci. Asi by som sa ani nemala ozyvat, som vydata totiz len rok a pol a vy ste uz takmer vsetci zasluzile manzelky a manzel, takze mozno este nepreslo dost casu, aby sme zazili nejake burlive vysiny a niziny vztahu, ktory preskusa cas v roznych situaciach (hoci uz mame babatko a to bol tiez posun na novu uroven!). Tiez som sa vydavala po par mesiacoch chodenia, hoci sme sa poznali niekolko rokov a dnes mi to pripada trocha blaznive, ale nelutovala som ani na chvilu a velmi sa tesim z toho, ze je to den co den lepsie a som do neho stale zalubenejsia. Sama pre seba som nikdy nemala zoznam toho, z coho sa ma skladat idealny manzel, ale ten moj mi do "vsetkeho vo mne" zapadol dost presne. Povazujem sa za velmi stasne vydatu.. Moj muzicek nie je ziaden romantik, ale od zaciatku ma vie nejako dobre citat ( neviem ci je taky pozorny, alebo som taka priehladna-druhu moznost radsej vylucujem) a kedze mi vzdy tvrdi, ze chce byt moj najlepsi priatel ( co bol tiez sok, lebo som si nevedela predstavit, ze by mi mohol rozumiet tak ako najlepsia kamoska), tak sa o vsetkom mozeme rozpravat a aj ked su trenice a napate situacie, nemusim to dusit v sebe. To je super, lebo furia a hysterka sa vo mne rodi tak, ze ak som nevyrozpravana, zneistena z nejakej veci, alebo poznamky, zacnem sa okolo toho v hlave tocit, az si vytvorim konstrukty, ktore prinesu reakcie, ktore vydesia nie len draheho, ale aj mna..:-/ A co sa tyka tej romantiky (uf, nechcite vediet ako ma poziadal o ruku ), za ten cas som si uvedomila, ze najromantickejsie su male veci, objatie a par boztekov, ked varim a ide okolo... ked ma rano necha dlhsie spat a postara sa o malu, ktora chce "zit" uz od siestej rano aj v sobotu..
Kvetinka, aj mne bolo smutno z tvojich slov, ale tvoja uprimnost ohriala moje srdiecko a velmi ti prajem, aby tych usmevov a stastnych chvilok s inymi bolo cim viac. ( aj ked to nie je ani zdaleka nahrada, to mi je jasne).
Unbelami, si sympos! Moj drahy by to asi nevydrzal ani citat, nieto este odpovedat..
Majka, velmi pekne pises, aj mne od srdca.

Ahoj Adka z druheho konca zemegule som rada, že si narazila na tuto stranku..tak vitaj medzi nami. Ak sa ti bude chcieť a nájdeš si chvíľočku času pri malom slniečku, napíš nám svoj príbeh zaľúbenia, mamičkovstva, či to ako ťa zavialo takto ďalééééko.
Teším sa.

Vitaj Adka,
som rada, ze si na nas narazila a ze si budujete krasny vztah...to je jedine, co mame a mozeme sa o to starat a neda sa nikde kupit
Napis nam nieco viac o sebe,...som strasne zvedava,...ved uz ani nie som najmladsia, aj ked sa stale citim na pubertu

dakujem za privitanie, je to krasne. Rada napisem, trochu casu si urcite najdem a ak nie, tak si ho urobim.