archív redakcie
Na nete sa rozprúdila debata o oslave Veľkej noci na Slovensku.
Neviem, či je to taký trend teraz ale vraj vo svete ľuďom padá sánka, že prečože sa mi tu tlčeme.
Teda nie my ako všeobecne - ale ženušky na Slovensku dostávajú korbáčom po zadku. Nuž. Tak zas je vidieť, že niekde zaspala osveta. Či už náboženská alebo tak celkovo, keď sa o zvykoch a tradíciách na Slovensku učíme.
To, že v Rakúsku, Nemecku a Anglicku sa vajcia hľadajú kade tade, čo veľkonočný zajko postrácal, to vieme. To je OK. Ale že naše Slovenské tradície pramenia z nejakých historických prameňov, na to sme už zabudli. No dobre, asi to pre niektorých bude tiež rozprávka ako ten zajac, ale stále je tu dosť veriacich ľudí.
Takže - pre toho kto to fakt ešte nevie - ten korbáč a voda je pripomenutie si Veľkonočného pondelka po ukrižovaní Ježiša. Keď totiž prišli ženy k Ježišovmu hrobu, strážili ho vojaci a tí sa ich snažili rozohnať korbáčmi. Aspoň tak mi to utkvelo v pamäti, ako mi to starká rozprávala.
Asi by bolo na mieste povedať aj druhú verziu, prečo korbáč. Lebo Ježiša na jeho poslednej ceste bičovali a korbáč je nejak symbol tento cesty.
Asi by nezaškodilo trochu teologickej múdrosti aj mne. 
No ale iné som chcela.
Že sme my zvláštny národ. Prazvláštny. Bola som svedkom viackrát počutého i čítaného "tieto sviatky by sa mohli úúúplne zrušiť". Hmm. A pritom sa jedná o kresťanský najväčší sviatok. Oslava zmŕtvych vstania, teda nádej na život po smrti. A na tomto je založená celé kresťanstvo. Akoby sme teda toto chceli zrušiť? Vianoce - narodenie Krista bol tiež zázrakom, ale Veľká noc je ešte väčším. Tak nabudúce, keď si budete brúsiť jazyk s odfrknutím - Veľkú noc by pre mňa mohli kľudne aj zrušiť - vážte slová 
. Však stačí povedať - ja si neprosím šibačku, urobme si pekné raňajky, poseďme si spolu, pobesedujme (bárs aj o tom zmysle kresťanských sviatkov dnes, keď sú väčšou modlou pre väčšinu peniaze ako večný život) a oddýchnime si. Dajme prechádzku. 3 roky naspäť, keď bola korona v plnom prúde a my sme nesmeli ani nos z domu vystrčiť, sme tú Veľkú noc oslávili lepšie ako dnes. Neremcali sme, neponosovali sa, bola aj skromnosť, aj tradície sme sa triasli dodržať.
Ak teda Vaše náboženstvo nepotrebuje oslavu zmŕtvychvstania OK.
Oslávte teda sviatky jara ako vám je hodno. A nefrfocte. Nikto sa nekázal šaliť s údeným a koláčmi.
PS - my sme to doma skombinovali. Zabalila som z našich raňajok, išli sme k mojim rodičom, chlapci vyšibali starú mamu aby bola zdravá celý rok. Stará mama ujúkala až na koniec ulice, lebo tak sa to u nás vždy robí - nech aj susedia teda vedia, že tradície ctíme. Dali sme si varené vajíčka, veľkonočnú babu, koláče, kávu. Chlapi išli ešte manželovu mamu vyšibať a ja som s rodičmi ešte chvíľu posedela. A potom som sa tešila vonku z pekného dňa. Mať lásku v srdci a neriešiť, či niekto šibe či nie, ak mi to nevyhovuje. Vždy sa totižto dá neotvoriť šibačom dvere
Ja práveže toto neberiem ako násilie.
Aj druhou stranou korbáču som dostávala svojho času, aby som nebola hubatá. Ale nikdy to nebolo na plač. A vyšibať tak rezko, bez modrín - ono vieš, my sme také blbučké. Tie krojované sukne s x vrstvami a z materiálu, čo po namočení zostal ako plech bolo iné, ako elasťáčky, čo je vidieť aj nedepilovaný chlp cez ne.
Strašne som závidela susede, čo ju kýblom oblievali každý rok na strednej, keď bola. Strašne. Ale! Dožila som sa aj ja 
.
Noooo a áno - počet šibačov - polievačov hovoril a podľa mňa stále hovorí o atraktivite ženy pre mužov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš ono to je na zváženie, ta miera by tam mala byť podľa mňa iná, to na plač je už pre mňa veľmi ďaleko za hranicou. Bolo voľakedy normálne, ženu udrieť, keď sa mužovi voľačo nepáčilo? U mňa sú ok, tradície na veľkú noc, ale s rozumnou mierou.
Mala som počas sviatkov debatu s mladším synom, ktorý mi rozprával o názoroch svojho cca 23 ročného kolegu. A fakt je dnes dosť veľa trendov, internetových vzorov, ktoré sa šíria medzi mladými mužmi, kde sa prezentujú nie také pozície muža nie len vrámci rodiny. Lebo jasne, žena jej úloha a muž zas iné, ale tie nové vzory, sklzavajú do riadnych extrémov. A to sú ešte umiernenejšie, žena by nemala vôbec pracovať, len sa o muža a deti starať a už vôbec nie o niečom spolurozhodovať...., Extrémnejšie názory násilie je povolené také i onaké. Preto čiastočne rozumiem, aj úvaham k veľkej noci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To čo si popísala v druhom odseku - úloha ženy atď, to je predsa popísané postavenie ženy v islame, nie?
Celkovo nechápem, kde sa vzalo, že šibačka = bitka.
Pýtaš sa či bolo normálne udrieť ženu. Normálne to NEBOLO. ALE - bolo to spoločensky akceptované rovnako ako závislosť ekonomická ženy od muža.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len toto nie je o Islame. Lebo je v poriadku ak je žena, ktorej vyhovuje byť doma, starať sa len o muža a deti a muž takú potrebuje. Ale nemôcť rozhodovať ani o výbere škôlky, školy, dovolenke, snáď ani o sedačke, lebo nie je hlava rodiny a nezarába ..., on je ten čo má zodpovednosť?
A fakt, čo som zachytila sú influenceri s ešte radikálnejšími názormi, získavajú na stále väčšej popularite u mladých neviem či už mužov. Zatiaľ je možno toho viac vo svete ako u nás, ale aj u nás si ich nájdu. Rozumiem, že som odbočila od témy, ale ovplyvňuje nálady spojené s našimi zvykmi na Veľkú noc.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechápem. 
Ja nezarábam ako žena PREČO? Ja si myslím, že to tej žene teda vyhovuje.
No ak on živí celú rodinu, tak áno - on má ekonomickú zodpovednosť za rodinu v tom prípade. A má právo veta pri výbere sedačky podľa mňa. Veď sa kupuje za jeho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak to vyhovuje obom, je to v poriadku, ale nemôže to byť jediná schodná cesta. Lebo toto je myšlienka celého. Sedačka ok hmotný kus , ešte je tu aj otázka vkusu, estetiky, rozhodovanie o školke, škole pre deti ..., ono je to celé zložitejšie ako sa na prvý pohľad zdá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takto, s vetou Veď sa kupuje za jeho hlasno NESÚHLASÍM. Lebo ak sú manželia, tam je to o BSM. Všetko. Aj financie. A koniec debaty. On sa stará finančne, ona inak. Každý podľa svojho. Prípadne tak, ako sa dohodnú. Aj mlčky. Ale samozrejme môže mať na to názor. Ideálne, keď ten názor majú podobný a jeden si nepresadzuje všade kvetinky, sviečky, zrkadielka.... a druhý by chcel brúsený betón.... Ale podľa mňa sa vždy dá najsť kompromis. Proti sedačke v tvare kamióna by som veru aj ja protestovala, keby chcela druhá strana. Ale v detskej alebo nejakej pracovni nech má, ako chce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Strašne nerada, ale musím uznať, že som sa mýlila, čo sa týkalo vety "sú to jeho peniaze".
http://www.rozvod-rozchod.sk/co-patri-a-co-nepatri-do-bsm/d-1007: Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM).
Čo ma však prekvapuje potom je veta: Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia.
To pričinili obaja manželia je pre mňa také sporné.
Model A: Ja chodím do práce, manžel chodí do práce. Ja sa starám o domácnosť, manžel sa stará o domácnosť. Nech je to 50:50 na všetkých frontoch. Zarábame rovnako, vynakladáme napr rovnaký čas pri domácich prácach.
Model B: Ja nechodím do práce, manžel chodí do práce. Ja sa starám o domácnosť, manžel sa stará o domácnosť. Zarába len manžel, vynaložený čas starostlivosti pri domácich prácach je rovnaký. Teda manžel vynakladá viac hodín zo dňa na zabezpečenie rodiny. Nikto ma nepresvedčí, že žena 8 hodín denne upratuje miesto pracovného času a potom ešte ďalšie napr 2 hodiny.
A také "dohodnúť sa mlčky" je blbosť . Mlčiaca dohoda neexistuje. Hlavne sa zistí po x rokoch, ako tomu bolo napr. u mňa, že som pchala do koláča manželovi hrozienka, lebo som si myslela, že ich ľúbi a on ich mlčky vyhadzoval. Až som sa raz posťažovala, že decká tie hrozienka neľúbia a vyhadzujú ich až priznal, že to bol on. Takto mlčky sa môže napr. žena starať o kuchyňu a teda robí to fest nerada a jedného pekného vlahého večera, keď začnú lietať výčitky, varešky, taniere a nadávky, vykričať aj to, že chlap sa chodí do tej kuchyne len naž...jesť a pritom on mohol x rokov spolužitia túžiť vyvárať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, mám kamošku, ktorá sa rozviedla. A jej ex sa všemožne snaží dokázať, že všetko, čo mali, je iba z jeho peňazí. Lebo ona bola predsa s troma deťmi doma 10 rokov. A "iba" ich vychovávala. Takže nemá nárok na nič, lebo jej zaplatil raz za týždeň aj upratovačku na upratanie.
Napriek svojmu vysokému vzdelaniu toto nejak nevidí.
Manželstvo nie je ako združenie dvoch podnikateľov, kde sa delia podľa pomeru vkladov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chceš teda povedať, že ja keďže pracujem (viac ako 8 hodín denne + občas víkendy) a domácnosti sa venujem sama (nemám upratovačku), flákam výchovu mojich 2 detí. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemá každý rovnaké danosti, prostredie.
Mať 3 deti, bývať niekolko km od hlavneho mesta a denne voziť deti ráno do rôznych škôl na rôznych miestach, poobede vyzdvihnúť a rozvážať po krúžkoch, bez rodiny v okolí. Chcem vidieť, koľko je takých zamestnaní, kde sa toto dá zvládnuť pri 8 hodinovom pracovnom čase.
Ja ju neobhajujem, narobila aj ona kopec chýb. Len ukazujem, že manželstvo nie je firma. Funguje to inak. Podľa práva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a tu sa dostávame k tomu, čo písala Kamila - že kto má rozhodovať o škôlke, škole - pridávam krúžkoch dieťaťa. Možno on s tým nesúhlasil a bolo to tak - keď ma to bude stáť len tie peniaze a zvyšok zariadi žena, tak si robte čo chcete. Nuž a tu sa dostávame ku kameňu úrazu, že niekto rozhodovať o tom musí a kompromisy v súčastnosti sú problémom budúcnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na školách a krúžkoch sa dohodli, náramne hrdý, jak šikovné a múdre má deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Výborne. Dohodli sa, že on zaplatí a ona robí servis okolo.
20 rokov naspäť, keď bolo decko ešte decko sme mali známu, čo jej taxík vozil dcéru do školy a na krúžky. Aj sme sa tomu čudovali. A bolo vysvetlené, že ona za ten čas zarobí viac peňazí ako minie na taxík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len taký detail, tradícia polievania išla z východu a tradícia šibania zo západu. A sú miesta na Slovensku, kde sa to celé stretlo.
Mne osobne najviac z toho celé dáva ten pôst pred sviatkami. Také skľudnenie a skúška samých seba. A nie je to len o nejedení mäsa. Najťažší je asi pôst od sociálnych sietí. Alebo moja obľúbená forma - od nakupovania s výnimkou potravín a nutnej drogérie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj my sme sa postili - hlavne ten posledný týždeň pred sviatkami. Bolo totižto aj pred výplatou. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď to zoberieš dôsledne, tak zistíš, že kedysi sa postili pred sviatkami, lebo vedeli, že v rámci svojich možností si doprajú niečo naviac. Dnes sú detoxy moderné po sviatkoch a hodoch.
ALe teda, postili sa aj preto, lebo ubúdalo potravín v skrini.
To keby sme sa na to pozreli iba z tej materiálnej stránky.
Mne sa páči aj duchovný alebo psychický pôst. Odriekať si nejaké potešenie. O ktorom občas vieme, že už je za čiaru. Ako sú socialne siete, nakupovanie, (alkohol, káva, čokoláda). Alebo naopak pridávanie čítania, prechádzok, spánku, cvičenia. Len teda, nie všetko naraz, lebo to málokedy dobre skončí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru veľa debát sa teraz spustilo. Nečítala som, len zachytila titulky. Takže áno náboženský sviatok, sviatky jari to je ok. To ostatné polievanie, šibanie, ono fakt ostáva na miere. Lebo jedna vec je keď dvaja ťahajú devu do studeného potoka, alebo tretí ju oblieva vedrom studenej vody ... , druhá polievanie voňakou alebo s pohárom vody. So šibaním u nás na východe nie je tradícia. To symbolické vyšibanie, je ok, však tradične čím viac mala deva šibačov a polievačov, tým bola obletovanejšia, žiadanejšia ...
Všetko je asi len o miere a snáď zdravom rozume. Neviem posúdiť, koľko toho extrému (násilia) je aj v reálnom živote dnes, či to ostalo len pri prezentácii pre média, koľko toho bolo v minulosti ...