Kde bolo, tam bolo - včera bol Valentín. 
Kto pracuje v gastre alebo v kvetinárstve si povedal dnes ráno povedal, že "Vďaka Bohu, že je už 15teho." 
Fascinujúce pre mňa vždy je, taký ten psychologický aspekt gastronómie. A vždy ma prekvapí, že ma napriek zabehnutým vzorcom vie niekto prekvapiť. Ako keď si muž dá raw koláčik a žena 2 čízkejky. Alebo ona turka a on latte s karamelom. Alebo keď ona mu urobí prekvapenie a objedná iný koláčik - teda to ma neprekvapuje, to ma fascinuje. 
Byť zamilovaný je úžasné. Kto si nepamätá tie motýle v bruchu, to že nemôžete nič jesť prvé dni, že ste akoby na vlnách raz strašne veľkej eufórie a potom úplne niekde na dne v neistote, či ľúbi či neľúbi. Ako plačete a o 2 hodiny sa krochníte blahom a lietate ako motýlik.
Taký malý oxytocínoví narkomani. Alebo dopamínoví?
No rozhodne je to kokteil, ktorý vás zbavuje zábran a vám je šum a fuk, že ste na verejnosti a ten jazyk si za zubami nenecháte a nenecháte, keď zacítite pery na svojich perách.
Toto by malo byť na predpis. Aspoň pre ženy. Čo si budeme hovoriť.
Žena je láska. A ak ňou nie je, tak ňou chce žiť. Chce byť ľúbená, videná, obdivovaná. Chce sa starať, liečiť, objímať. A hlavne potrebuje milovať. Či už muža, dieťa, čokoládový koláč alebo pobyt v prírode. Chce dávať aj prijímať lásku.
No a ak ste včera nemali Valentína plného objatí a bozkov a vyznaní, nevadí.
Aj dneska je deň. Minimálne taký dobrý ako včera, aby ste sa mohli znovu zamilovať. 
PS - pôvodne som chcela písať o tom, ako sa svet zbláznil včera, všetkým preplo a napriek všeobecnému hejtu, že čo to za amerikánsky debilný sviatok, napriek tomu, bola láska všade okolo nás. Možno nie milenecká, možno nie absolútna. A možno nie ani tak intenzívna ako mohla byť.
PS2 - všetko to vo mne nakopol príspevok o tom, ako veľmi dôveruje mladý človek milovaniej osobe, že chce až právnu zodpovednosť na ňu prepísať, keď nemá 18. 
[video:https://www.youtube.com/watch?v=0LglqVFl_gU]
No.
Ja som zas čítala, že len žena, ktorá miluje sa cíti milovaná. A podľa tejto teórie je podstata to, že žena JE láska. Ani od muža, ani od dieťaťa, ani od predmetu, miesta či činnosti sa jej nedostane toľko, aby bola uspokojená. Dokonca ani sama sebe nevie dať toľko lásky, aby ju to úplne naplnilo. Až keď dojde do bodu, že VIE, že ona sama je tá láska, až tam nájde POKOJ.
Jaj ale to je vyšší dívčí.
Zhadzovať muža? 
Ako ho vieš milovať, ak nežije svojim poslaním resp ho nechápeš? Lebo jedine vtedy viem o mužovi pochybovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa včera zaujal niekde príspevok, že muž má svoju ženu milovať. Každý deň jej to povedať, dávať najavo. Žena potrebuje byť milovaná. Jej netreba dávať ponaučenie, aby milovala, je to jej podstata. Ale ona by si zase mala svojho muža vážiť. Dennodenne. Nezhadzovať ho. Napríklad pred jeho kamošmi, pred deťmi, pred svojimi priateľkami. Lebo on má zase takúto potrebu.
A to sa okľukou dostávam k svojej obľúbenej téme - 5 jazykov lásky
