Ako naložiť s bezmocnosťou pokus č.1

Už som tu, asi nie raz písala, ako ma premáha bezmocnosť nad tým, že mnoho vecí, udalostí neviem nijak ovplyvniť. Dianie na Slovensku v politike, medzi ľuďmi ..., vo svete, vojna u susedov ... Ani rodinné záležitosti až tak jednoduché miestami u nás nie sú. A v mojej práci, je stále veľa činiteľov, na ktoré nemám žiaden dosah. Na záhrade úplne sucho, zákaz polievania ...., horúco. Často som tak unavená, frustrovaná ..., nedarí sa mi získať odstup od mnohého.

Nedávno som už bola tak zúfalá, že som sa vybrala 3 - 4 okamžite brúsiť 20 ročný drevený plot aby som ho mohla natrieť. Bez plánovania, no dobre počkala som na večer, keď už nebolo 30 °C ..., ale inak hneď. Akútne som to potrebovala, teda som si to aspoň myslela. Vraj lepšie laťky nechať na plote, aby sa nerozpadli, ako ich dávať dole, hlásil už dávnejšie MM. Ako tvrdil aj niečo , že v takom stave vydržia ešte ďalších 20 rokov. 🤣😂😅

A tak som začala brúsiť s rotačnou či akou brúskou starú farbu. Aj to celkom šlo, kým som  sa nechcela zbaviť farby aj na hranách. A hlavne kým mi na druhý večer nezačali dochádzať brúsne papiere. To som už aj nadávala, samozrejme aj na seba, akú sprostosť som si vymyslela, či mi to bolo treba. Lebo ani tento proces som nemala veľmi vo svojich rukách. 😊

Nakoniec som sa po 3 večeroch, na(ne)šťastie je skoro tma, zbavila starej farby. Nevadí, že len na jednej malej časti nášho veľkééého dreveného plota. 😅 Aby som po ďalšie 4 krátke večery, cca hodina každý deň, mohla maľovať. Teeková či aká farba, nejaká svetlohnedá s nádychom oranžovej, skončila len na kus sčernetom dreve ako veľmi tmavý mahagón. 🙃 

Nevadí, všetko jedno. S obrovským kvantom zvyšného  dreva, ktorý máme všade naokolo sa to až tak nebije. Už len ako pomedzi tie laťky kovový rám namaľujem, raz? Ešte veľa dreva má čaká, len MM aspoň zahlásil, že asi lepšie bude tie dosky dať dole, čítaj budem menej nadávať pri brúsení.

Ako to bolo a už neviem, kde v akom filme "Nikto nepovedal, že to bude jednoduché"  😅 Rozmýšľam, či som si pomohla pri mojom duševnom rozpoložení. Možno aj áno, aj keď som si vymyslela robotu na celú jeseň, alebo do konca života s toľkým drevom v exteriéri. No dobre dokedy ma to bude baviť. Pri tom všetkom som mala aspoň čas premýšľať, prečo som mala tak veľkú potrebu sa do takého excesu pustiť. Aké jednoduché by bolo vymeniť staré drevené laťky za plastové.

A aby mi nebolo málo, v rovnakom štýle 3-4 už sa púšťam tu a tam do upratovania kostlivcov poschovávaných v rôznych zákutiach, skriniach či šuflíkoch. Občas je to jednoduché, pozbieram staré,prebytočné veci a vyhodím. Občas len preložím jednu kopu a spravím bordel v inej časti domu, ale redukujem čo sa dá. 

Furt čakám, že keď také spracem, dôjde nejaký pocit uspokojenia, upokojenia ... Cesta k poriadku v duši vraj občas funguje, ak sa začne s upratovaním naokolo. Len na to treba mať energiu. Vyzerá, to však , že aj tento koniec leta sa dostavil u mňa v znamení idem robiť "perestrojky" také či onaké. Počkám a využijem, kým ma to bude držať. 

Ono je to super, len ešte som sa uprostred tohto môjho chaosu nenaučila veľmi oddychovať. Ale zas beriem to tak, že aspoň nesedím pri PC a kus sa hýbem. V mojom veku je pohyb dôležitý , no dobre aj ten relax. 

Dievčatá, na čom si vybíjate svoju frustráciu vy?