No môžem nahlas povedať, že to začína po menopauze ísť z kopca.
Najviac ma dojal fakt. že som si nepamätala, že sme boli v Gdansku v nejakom obchodnom dome (kým som pred ním nestála) a môj syn sa na mňa pozeral v štýle ..... asi ako ja na mojich rodičov, keď si NEPAMATALI.
Tak trénujem no.
Vyžieram orechy - vraj sú dobré na hlavu.
Čítam anglické články, nemecké recepty a celkovo sa snažím tú hlavu trochu rozhodiť zo zaužívaných chodníčkov.
Niekedy úspešne, niekedy menej.
Ako cudzojazyčný text pochopiť neni až taký problém, väčší je si spomenúť na niektoré slovká. Nieto ešte zaužívané frázy.
Hmmm - práve mi napadlo, že treba asi viac čítať aj rodný jazyk, nech slovná zásoba nestagnuje.
A čo ma fakt ale baví, sú PINy.
Alebo Kódy pri overovaní platby.
Donedávna mi banka posielala 8 miestny zhluk čísiel a písmen.
Čo mám dodať - prešli na čisto číselné kombinácie. Verím, že to nielen u mňa, lebo ja som fakt mala problém to správne našťukať. Keď som už pamätala kód, tak som mala problém ho tam vpísať, lebo som si to občas zle vyrátala.
S číslami mi to ide hoooooodne lepšie.
A vieš, čo som si všila? Všetky čísla začínajúce 19xx sú pre mňa najľahšie zapamätateľné. Ktohovie či na to nemá vplyv aj to, že som narodená v roku 19xx. Mohol by niekto urobiť o tom štúdiu. Inak, to by vysvetľovalo aj môj problém zapamätať si na dejepise na ZŠke roky a presné dátumy. 😆
Alebo som si len povedala, že to neni dôležité - proste bolo. A už sa nevráti.
Tak aby sa mi udržali nejaké mozgové aktívne bunky ešte v hlave, tak idem trénovať.
Next level bude asi písanie básničiek 🤣
Majte krásny deň 🌼
Kávy neni nikdy veľa. Nedávno si môj 75 ročný otec spomínal na to, ako pil jeho kolega kávu (celý 70gr sáčok denne). To že bol 70gr - s tým došla mama. Hádzala aj cifry, koľko zaň zaplatili. Mno. Pri upratovaní starých stolov založených v sklade sa mi jedna káva marila, že tam je. Pôjdem mamu konfrontovať, či mala pravdu, lebo je tam natlačená aj MOC.
Áno - ono to hodne vystraší. Ako bojovať s tým nemienim. Niktorý boj nič dobré v živote mi nepriniesol. Len tak pozvoľna sa treba asi sústrediť na podstatné veci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera bežala telka a ja som zachytila nejaký príspevok, že čistý kofeín dávajú nedonoseným bábätkám. Vraj im to zlepšuje dáchanie a neviem čo všetko. Celkom ma to prekvapilo. Potom asi niet čudu, že človek potrebuje ráno na nakopnutie svoj hrnček :) https://malicek.sk/opytali-sme-sa-za-vas/a/314_predasniatkam-pomha-v-ich-boji-kofen
celkom by ma zaujímalo, jak toto niekoho napadlo a kto to začal ako prvý testovať. Asi bolo treba odvahu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som nad tým kofeínom u miminiek premýšľala.
Možno aj ten fakt, že kofeín sa dostane do materského mlieka, ak ho pije mamička, zavážil pri testovaní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tou pamäťou je to bieda, mám teraz 55 (len už ani neviem seriózone koľko mám rokov, mám tendenciu si pridať nie ubrať) ale tuším to riešim, cez 12 rokov, Niečo na tom bude, že už aj obdobie perimenopauzy, čiže pár rokov pred menoupauzou sa vyznačuje okrem iných prejavom a aj poklesom pamäťových schopností.
Len u mňa je to aj o dlhodobej pamäti. Ja si tak málo pamätám z detstva mojich detí, nieto ešte internátnych čias. Občas keď nakuknem na niečo z archívu tu na stránke, a nič , to naozaj sme také mali? No dobre však to už 20 rokov. Ale čo mi utkvelo v pamäti viac sú naše cestovateľské zážitky. 🤣 Čo z toho vyplýva? Musím viac cestovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
🤣 každá podpora fungovania pamäte sa u mňa ráta.
Káva, lístky na vlak, či osemsmerovka na letisku - všetko beriem ako progress.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, presne tak, čokoľvek urobíš je lepšie ako nič
Minule som niekde čítala o pani, čo prežila koncentrák. Už mala viac ako 90 rokov a pravidelne, keď nemohla spať, tak sa učila s počítačom nejaký cudzí jazyk. Aj tesne pred tým, ako odišla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..treba sa objednať na vyšetrenie či máme nábeh na ujka z Nemecka-a vieme na čom sme...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ono to s tými vyšetreniami až také jednoduché a jednoznačné nie je ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež by som trochu polemizovala. Ani nie v štýle "pýtaj sa otázky na ktoré znesieš odpoveď" ale skôr v štýle "no a čo teraz? Zmení to niečo?" 😀
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fúha.
To si všimnem?
U mňa zatiaľ nič.
Asi sladká nevedomosť.
Mne sa tak nič nechce. Si prídem neskutočne unavená. Celý život, furt len nejaké vzdelávanie a stále málo a stále nestačí. Ja už by som chcela aj kľud. Keď vidím iných, ako nič nemusia.
Kedysi bolo pod moju úroveň, kúpiť si taký časopis pre ženy. Teraz??? To milujem. Kľudne budem čítať o móde, o diétach, o čojaviemčo, o receptoch, ktoré nespravím.
Už mesiac ma namočili do takého 3tisícového projektu, držím hubu a krok, však ja si to zo svojho nikdy nezaplatím...ale pripadám si už ako keby som bola z jaskyne. Ešte som v ňom s takým pablbom, pre ktorého je každý deň nový začiatok. Ako keď sme išli na tretí deň riešiť to isté tretí krát, ja som ho normálne zbila... baby, fakt, dostal baňu do pleca a je mi jedno, či požaluje manželke.
Keby sa dalo stúliť do kúta a nevyliezť, dobre sa vyrevať, vyjedať pri tom mandle a zapíjať magnezkom... pozerať do sviečky a chvíľu nemyslieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
😆
Milujem Teba a aj tvoje vnímanie sveta. 😘
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som si to zabúdanie uvedomila prvý krát, tak ma to veľmi vyľakalo. Ani neviem, akej choroby som sa bála. No postupne zisťujem, že to je asi predsa len vekom. Lepšie funguje tá dlhodobá pamäť ako krátkodobá.
Pár dní dozadu som sa stretla s kamoškou, dlhé roky sme spolu bývali na internáte. Sem tam spolu pokecáme, teraz sme si vyhradili pár hodín iba pre nás dve. A nakoniec som s radosťou konštatovala, že je na tom s pamäťou rovnako, ako ja. Že to proste nebude choroba, ale súčasť veku. Lebo na tie internátne roky si pamätáme aj s detailami. Ale či som už dnes mala kávu, to začína byť trochu problém 😀