Ako si nezničiť reputáciu a sveter

No čo? Už ste uložili do skrine vianočnú výzdobu a koláčikové kilá?

Či ešte naťahujete nový sveter od Ježiška cez zostávajúce faldíky?

Pome sa o handrách baviť .

Nedávno som vypočula rozhovor o tom, že však načo nakupovať značkové handry, aj tak to všetko je rovnaké, rovnako vydrží, rovnako stojí. I zadrukovala som v mysli - lebo však v SAD som sedela a nebolo to pôvodne mojim ušiam venované.

Potom som si doma rozklikla obľúbený internetový outletovo - sekáčový obchod a poďho šacovať, čo mi ešte ku spokojnosti do šatníka chýba. Prestala som kukať na ceny, veľkosť a značku. Len som si proste pozerala handerku za handerkou. 9 z 10 čo som si olajkala, že toto by teda MOHLO BYŤ som si rozklikla. 9 z 10 boli vysokoznačkové handry. Také, čo aj sekáčový kus stojí za potravinový nákup pre 4 člennú rodinu, teda trojcifernú sumu. Hmmm.

Tak som sa zamyslela, že PREČO.

1. strih bol prepracovaný a krásne opisoval siluetu FIGURINY - absolútne nepochybujem, že tak krásne proporcie by som mala v tom aj ja samozrejme

2. materiál vyzeral veľmi luxusne a kvalitne - no čo - hodváb, kašmír ani vlnu neocikáte prosím pekne

3. jednoduchosť strihov, čistota línií, farba a vkusnosť boli pre mňa nadčasové.

Proste - vybrala som si 9 kusov, ktoré by som podľa všetkého mohla nosiť ešte roky bez ohľadu na módne trendy a furt vyzerať prinajlepšom elegantne. Možno smiešne ako babička v ružovej sukni, ale fuuuurt elegantne .

Keď som sa vŕtala v materiáloch už, tak som rozklikla ošetrovanie.

Lebo jeden svetrík značkový mi Ježiško doniesol a ja som zostala v nemalých rozpakoch, keď som miesto sebavedomia v top kúsku a začala strácať náladu a "vlas" zo svetríka. Začala som línať jak naša Zet pred háraním. Ešte som si v ten deň medzi sviatkami dala čierne rifle a chlpy z môjho kašmíru boli ako všade. Aj som si myslela, že ma niekto asi dobehol a predal mi nejaký fejk vtedy. Len som sveter zapatrošila na spodok kopy so špinavým prádlom a pokaždé naň zlostne zazrela.

No ale späť ku mne na gauči a ošetreniu odevov.

Zistila som, že mne nikto nepovedal, že kašmír treba prať ako vlnu. Na málo stupňoch, na málo otáčkach (najradšej ručne), nežmýkať. Že občas stačí nechať prevesené len na vzduchu vyvetrať, ono sa ten svetrík, ak teda nie je úplne smradľavo prepotený sám regeneruje vonku aj bez vody a pracieho prášku.

Basom ti! Hneď som makala robiť experiment.

Svetrík som vyprala ako písali a čakala týždeň na zázrak, kým vyschne . A zázrak sa stal, lebo však ešte som nejaký chlp síce ráno zo seba dala dolu z toho predchádzajúceho nepodareného prania, ale odvtedy NIČ. Konečne si užívam krásny hebučký svetrík.

A čo z toho všetkého vyplýva?

1. Investovať do kvality sa oplatí.

2. Značka automaticky samozrejme sa nerovná kvalita, ale vo väčšine prípadov ÁNO.

3. Občas si zmrvíme to nadšenie a kvalitu samé, keď sa ako barbari správame k tomu, čo potrebuje extra starostlivosť.

Takže treba sa poučiť, či to ako vaša mama prala na Tatramatke platí aj pre hodvábnu blúzičku od Pinko . Lebo iste nechcete ani vy prísť o reputáciu dobrej a šikovnej gazdinky či svetrík od Ježiška .