Aký krásny deň alebo rozdrapí ma

Skoro ráno to vyzeralo na celkom pekný deň.
Vyzeralo, kým som nenastúpila do autobusu. Na MOJOM mieste sedela jedna taká ochechula sihoťská. Hneď ma išlo rozdrapiť. Pekný deň bol v .....

Vojdem do kancelárie, kolegyne mi odzdravili príliš potichu, veď dobre, zajtra nemusím pozdraviť vôbec. Idem si uvariť čajík a kávičku. Dokelu, uvarila som si to akési horúce. Som ticho a len gánim. Gáni sa mi dobre.
Prichádza Dana. Ach, len nech nezačne s tými jej čechizmami a skratkami. No prosím, ako na požiadanie, každé druhé slovo. Ani sa nedivím, že ma každú chvíľu žiada, aby som jej opravila gramatiku a pomohla správne zoštylizovať vetu. Prečo sa inokedy na tom zabávam? Dnes má dievča smolu, ale som jej to v duchu natrela.

Bea, pchá sa šéfke až neviem kam, bože, ešte furt som ticho? Aby sa z toho všetkého nepo.... V tom sa obráti na mňa: „Moja, aj tebe zalejem kávičku?“, pýta sa s milým úsmevom. Aaaale nie, dnes nie, nebuď na mňa taká príjemná. Nie, nie, nie. Dnes nemáme milý deň, no a keby čosi, mohla sa ma to spýtať ako prvej. Jasné, prekukla som ju, pekne si ja budem pokračovať v tom svojom zdúvaní. Mám taký deň a je mi tak dobre.

Nela. Vo všetkom dokonalá, všetko vie, na všetko príde a je aj fajn, až príliš. Fakt, dnes mi je to akési podozrivé. Pre istotu na ňu škaredo zazriem, len tak. Zvoní telefón. Niečo pre mňa. No hen, dodávateľ, že vraj nesedia naše záväzky, ktoré som poslala na odsúhlasenie. Bodaj by sedeli, keď vystavili zle faktúru. To je niečo pre moju náladičku. Lepšie ani nemohli zavolať.

Nejako som sa z toho pekne vypísala, tuším ma to prechádza. Prrr, prrr, tak to teda nie, ja sa ešte chcem, potrebujem trocha porozdrapovať, veď dobrá som bola už tak dlho. Určite si to ešte niekedy zopakujem, dnes mám od všetkých svätý pokoj, veď pri pohľade na mňa, by aj kyslé mlieko pre istotu skyslo druhýkrát.

Poviem vám, byť dokonalou je riadna fuška, a to ja dnes rozhodne som.