BlaBlaCar moderný spôsob cestovania

Dnešný uletený deň si zaslúži blog ....

Moje auto by cestu Bratislava - Detva v momentálnom stave nezvládlo, tak som sa po rokoch rokúcich vybrala do Detvy bez auta......chcela som už minulý víkend, ale nejak som to nezvládla.....odkedy som si urobila vodičák, mám zadok prirastený k autu a iná preprava je pre mňa viac menej nemysliteľná...ale kolega, ( mladý zajačik, ktorý pozná tie nové možnosti J ) mi pred dvomi týždňami odporučil apku BlaBlaCar (po dnešnom dni odporúčam aj ja.) Pred dvomi týždňami mi prišlo nemysliteľné sadnúť si s cudzím človekom do auta....ale včera som sa rozhodla .....idem ....však v mladosti som stopovala a toto je prakticky to isté, len sa dohodnete dopredu s cudzím človekom, že vás zoberie so sebou. Lenže teraz som už pani v rokoch, Ja staršia pani s obavami. ( 50- tka klope na dvere )

Ono to celé funguje tak, že si stiahnete apku, zaregistrujete sa a už si len pozriete kto ide vaším smerom v čase, keď vám to vyhovuje a aj ceny sú rôzne. Dokonca si môžete vyberať, či vás odvezie žena, muž, alebo na akom aute chcete ísť. Ponúk je viac než dosť. V niektorých prípadoch vidíte aj fotku šoféra.

Tak som včera našla „šuhaja“ cez app, čo ide smer Detva a napísala som mu. Šuhaj sa ponúkol, že pre mňa dobehne domov do Devínskej, hovorím si super.

Prvotná komunikácia typu "Kde ma môže nabrať a kde vysypať?“ mi prišla nie moc vtipná, ale v pohode.....

O 18 tej sme mali vyrážať..... v sekunde, keď som nastúpila do auta mi píše Vierka. Citujem:“ Pošli jeho ŠPZ, nech si ho nájdem, keby Ti chcel nečakane urobiť dobre, či zle? Ha ha ha srandujem....ale pošli info, keď budeš ok v Detve.“

No nevedela som v tom momente či sa smiať, alebo vystúpiť , do toho mi píše Drahuška. „Už cestuješ?“ No bola som v takom strese, že som sa chalanovi zabudla aj predstaviť. Chvíľu som premýšľala, že ja som mu vlastne nič nepovedala, len som nastúpila a či som vôbec nastúpila do správneho auta ? V hlave stále myšlienka, do riti tú ŠPZ mám ako odfotiť, keď už sedím v aute?......

Vďaka Bohu sme brali cestou z Ba ešte dve dievčiny mladšie odo mňa, hovorím si, snáď nás nebude chcieť znásilniť všetky tri? A keď, tak snáď si vyberie tie mladšie.  Spolucestujúci sa snažia o komunikáciu a zo mňa vypadne veta: „Vozíš len baby?“     

Od tej chvíle sa debata uvoľnila, prebrali sme všetko možné aj nemožné......suma 12€ z domu v Bratislave, domov do Detvy úplne parádna ....cesta nám perfektne ubehla .....dlho som sa tak nenasmiala......pred Detvou mi šuhaj hovorí, Klaudi, aby som ťa nezabudol vyložiť. Hovorím :“Asi by sa mamina čudovala, keby si jej doviedol domov staršiu pani a povedal by si jej, že bude u nás spať, ráno ju hodím na vlak. “ „Ale prosím ťa Klaudi, aká staršia pani?“ Pozriem na neho a hovorím: „ Aby som nebola stará ako tvoja mamina.......no schválne....?“ Nie, nie som .....som od nej mladšia o dva roky. Ešte som mu pred vystúpením z auta stihla povedať story o mojej kámoške Vierke a ŠPZ......dobre sme sa zasmiali 

Takže Vierka a Drahuška som v Detve zdravá.... živá ....neznásilnená 

Kráčam od Lidlu domov a hovorím si, toto bude ťažký týždeň bez auta , ale nejak to musím prežiť.....a ako si tak kráčam niekto ma osloví....Klaudia? Si to ty Klaudia? Suseda z nášho paneláku.... rovesníčka môjho staršieho brata .....od deviatej do jedenástej sme sedeli na lavičke a rozprávali sa o ľuďoch, ktorých spoločne poznáme ......ja si na ňu matne spomínam z detstva ....ona ma poznala dobre. Vraj podľa výšky ma spoznala a pri pohľade do mojich očí povedala, máš ich také modré ako tvoja mamina. Nevideli sme sa od detstva. ....a keby som išla autom, tak sa asi ani nestretneme....... takže všetko je tak, ako má byť a všetko sa deje pre niečo.......mňa čaká týždeň dovolenky v Detve......pracovnej, žiaľ.....ale neverili by ste, koľko ľudí som za ten týždeň chodenia peši stretla, ľudí, ktorých som nestretla snáď roky. A boli to veľmi milé stretnutia. Mamina spolužiačky Zdenky sediaca na lavičke. Bože presne takto si ju pamätám z dôb, keď som chodila na strednú. Roky ubehli, ale ako keby sa nič odvtedy neudialo, len sme obidve trochu staršie. Mamina spolužiačky Katky mi kýva z balkóna a presne takéto momenty si pamätám aj z mladosti. Niekedy sa naozaj oplatí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.