Čo mi priniesli Vianoce

Tak a slávnostne uzatváram kapitolu Vianoce 2018. Včera padol druhý sviatok vianočný, moje decko dovŕšilo 15 - oslávime až cez víkend, nech si to konečne užije, lebo tieto narodeniny cez vianočné sviatky vždy tak nejak zaniknú pri predávaní darčekov a musím priznať, mladý si ich málokedy užije. Včera padli aj oplátky, ktoré sú mojim najväčším ťahákom. Toho roku som kúpila len tri balíčky - jeden padol na Vianoce za pomoci rodiny a ten druhý som zdarne zraňajkovala včera. No však ... tradičné raňajky. Už ako decko som si vydupala odkladať varené zemiaky z prípravy šalátu a 25teho som ich dusila vo vianočnej kapustnici. 26teho som už vytiahla všetky knihy, cítila som sa opuchnutá a naliata vodou - v tom ponímaní puberťáčky slovom tučná a zajedala som dietne mandarínku s kakaom - mandarínku preto, lebo Liz Taylor vo svojom životopise mala aj nejakú ukážkovú diétu, kde ráno jedla šálku čerstvého ananásu či čoho. No kakao sa pilo ... lebo boli Vianoce Veľký úsmev. Nasledovalo filé nastudeno doobeda a pokračovalo sa prekrytím dlhých páuz medzi rozprávkami a presunu ku knihe nejakým tým koláčikom. Nejak som z toho debilného zvyku ujedania sladkého nevyrástla.

Síce mandarínka na raňajky nebola, ale kakao áno. Nuž ale také, že len mlieko a kakao (nie granko, ale ten horký sypký prášok) a pol lyžičky medu. Také môžem. No a potom som sa kukla na váhu a aj napriek tomu, že už trochu viem, že 3kg po obžerstve sladkého je 85% voda a ak skrešem tie kalórie, rýchle sa vyplaví, hlavne vďaka kofeinu u mňa (čítaj 3-4 kávam), tak to relatívne rýchlo bude naspäť.

Panika nastala s vedomím, že toho roku som poslednú kávu dala 22.12 o 16 a to siedmu. Tak teda nie celú, len jeden dúšok a zvyšok splákla do výlevky, lebo som sa zamyslela, koľkáže to káva v ten deň je a ... už mi to hraničilo so závislosťou. Hlavne, že som si hovorila, že to nič .... ten kofein už ne mňa nemá ani účinok. Lebo však nejak výrazne prebratá som sa necítila už dlho po žiadnej káve, nehovoriac o nejakých tlakových výkyvoch ... och to veru vôbec nie.

Tak som si povedala, že to tak nejak zložité byť nemôže a že to dám aj v tom predvianočnom zhone. Prdlačky. 23tieho som bola ospalá tak po každých 4-5 hodinách. V rámci "sme doma, všetci sa váľajú, môžem aj ja" som si hodila šlofíka dva krát aj cez deň. V pondelok skoro ráno plná elánu, som sa už tešila, ako to bude fasa super, lebo snáď najhoršie by som mala mať za sebou. Chyba! Po hodine od vstávania ma schytila bolesť hlavy. Ešte som tomu tak hovorila. Dobre moja reku, to dáme. Žiadna káva, už sme za polovicou. Naobed som to už volala migréna a keď chlapi o 14tej videli, že neni ešte ani stromček postavený, ani ryba vypražená, poslali ma spať a postavili ten stromek sami. Zdobenie zo záhadných príčin nechali na mňa. Asi sa to týka mojich estetických predstáv o tom ako majú visieť na ňom gule a neustálom premiestňovaní ich zvyčajnej roboty ohľadom vešania vianočných ozdôb.

Nuž skrátim to - VIanoce sme mali o 17,30 ako je u nás zvykom. Ja som to nejak pretrpela, aspoň mi bolo odpustené zmrvenie jedného darčeku (Ježiško si ho nevšimol v odporúčacom nákupnom zozname), kávu som nedala a aj ryba bola. Všetko bolo. A dokonca tuším v menšom strese ako zvyčajne.

25teho už to bolo kus lepšie.

26teho pohoda. Akurát sme sa so sesternicou bavili, že na lyže by sme dnes mohli a kam a tak a ... ja som si uvedomila, že neviem, či sú mi dobré lyžiarske gate.

No - jedny sú ok, druhé tzv "bufetové". To sú tie, čo si dáte na seba, vyveziete sa jednojazdovým skipasom hore do bufetu a ste za krásnu a celý deň tam sa slníte, popíjate drinky a bavíte tých, čo sa prišli zohriať. Viac tie gate nedajú. max cestu nadol s rizikom, že švíky povolia vplyvom prudkých pohybov, nedaj bože pádu.

A tak som začala eliminovať z môjho okolia vianočné koláčiky, prestala som ich dopĺňať na tanieriky, na stranu kde sú mandarínky radšej ani nepozriem.

No a zima nezima, vytiahla som bežecké tenisky a termo ponožky a robíme si so Zet radosť kým sa dá. Znovu pokračujeme v behoch. Lebo do konca lyžiarskej sezóny je času dosť a ja v tých gaťoch chcem zalyžovať, nielen za peknú byť. Pohoda

A tak ak sa aj vy cítite po sviatkoch oplácano, guľato ba priam tučne, nič to. Ono je to 85% voda. Len treba zastaviť ten kohútik šalátov a koláčikov a znovu postaviť svet na hlavu a rozmýšľať, čo to s nami všetko porobí, ak v trende prejedania budeme pokračovať do Silvestra. Mrkám Určite sa pregúlime šťastne do nového roku. Tak ale ja teda chcem viac. Chcem doň vykročiť totiž šťastlivo.

No a tí či tie čo sa držali na uzde a vzdorovali maškrtám a fajnotám, čo k tomuto obdobiu patria - klobúk dolu. Ste mi vzorom. Áno

Komentáre

My zme testovali, čo vlastne je tá kombinácia, čo nás zväčšuje, nalieva. Pôvodne som podozrievala aj kapustnicu, ale nakoniec sme sa doma uzniesli na tom, že to je šalát. Zemiakový. Našťastie iba jedna návšteva a iba jeden pohar so sebou domov. Už je úspešne zlikvidovaný. A dúfam, že najbližší rok nehrozí :)

Koláčiky sú kapitola sama osebe.  Tu to istí mrazák. Dajú sa z toho urobiť úhľadné balíčky, také akurát, aby sa dali v nedeľu pred obedom vytiahnuť. A potešili aj neskôr. Možno už nemajú prvotriednu kvalitu, ale keď je chuť na sladké, nemáš čo riešiť....

No a mandarínky, neviem, čo sa tento rok stalo, ale hnili rýchlejšie, ako som ich stihla likvidovať...

Ja sa chystam do nepecenych rolad tie kolacky skryt, cheesecake alebo nejaka ta tbarohovo jogurtova torty. Povysim ich proste na piskoty. A vies, ze este mame mandarinky. Manzel kupil take s pevnou supou ... to tych sa nikomu nechce.

Niekde som včera videla video, kde cudzinci hodnotili klasické vianočné koláčiky - vanilkové rožky, linecké keksíky a nakoniec úliky. A jediné, čo neskritizovali a všetci povedali, že fajn, boli práve nepečené úliky. Kde sa presne všetky tieto prebytky krásne môžu skryť. Len teda, osobne podozrievam hodnotiteľov, že ich trochu opantal vaječný likér vo vnútri Veľký úsmevVeľký úsmev

No ja ti neviem,a ni odvykačku od kávy som nemala, ale šlofíka som, tuším okrem štdrého večera a včerajška mala psoeldných prá dní pravidelne, aby som boal schopná fungovať. Však večer pred Vianocami som s pečením začínala o šiestej večer , ked nám akurát vypli vodu, to bol celkom zážitok ... Na váhu som sa ešte nepostavila, koláčky som jedla tak ako všetky Vianoce, namiesto raňajok a večere ... a máme kus bielo, tak to istili prechádzky, po splne aj za tmy po našej poľnej ceste sa dalo. nemôžem písať o spaní, bo hneď ma to ťahá do postele. A dve knižky som dala, pre mňa celkom výkon, lebo ozaj neviem relaxovať ...

Ach tie knihy! Tie knihy!!! Mna to toho roku nejak minulo. Inak, to pecenie naraz obdivujem. Hlavne tak vecer. Ja tak jeden, max dva naraz. Potom ma tonuz nebavi.

áno, áno, áno...cítim sa oplácano, guľato, ba až tučne. Predvčerom bol rekord, som sa zadychčala aj pri pití vody. V hlave čierno, dych som nemohla polapiť. Potom mi bolo čierno pri lapaní dychu.  No, hanba mi a na dvakrát. Ale jedno kilo je dolu. Ešte dve, čo pribudli cez Vianoce a potom ešte desať, ešte desať, ešte desať....eeeešte niečo..., ale málo, to už len tak decentne.

Svieti na mňa z poličky l-carnitine, tak neviem, môžem ho s tou kávou? Včera som začala šalátom a skončila šalátom s kuracími prsiami. Ale ...medzitým som dopĺňala koláčiky na stojan, bo návšteva k synovi išla preveliká a vzácna, no tie dve rakvičky tam tak smutne kukali  a potom už nekukali, bo ich nebolo. O nálete na banániky v čokoláde (tie s piškótami), ani nehovorím.

Vianoce mi dali pohodu. Nič nerobím, prečítala som 4 knihy, ešte ma ich čaká 6. Dve si vezmem dneska do Vrátnej, lebo sa chceme s babami prevetrať. Syn už odišiel. Ja som barový typ, hlavne  preto, že som lyže prenechala synovi druhým rokom. A vždy je niečo dôležitejšie ako lyže pre mamu. Napríklad, skypasy pre deti...

Predvčerom baby videli niečo prvý krát, ale to si človek uvedomí, až keď si to uvedomí. Minimálne ja. Večer v stredisku, o piatej, príprava na večerné lyžovanie. Celý deň im stokrát hovorím, pripravte si veci do auta, možno sa zídu. Na stoprvý ma to prestalo baviť. A tak sa museli prechádzať. Päťdvadsať už bol spodok vyratrakovaný, miesto o šiestej začínali už lyžiari kolo tých 17:20-30.  Detí kopa sa vyrojila s auta. Som pozerala, ja byť na svahu, tak o deviatej zalomím a dolu nech ma chytajú. Ale to ticho. Tma. Žiadne davy, len búchajúca kotva sem-tam. Prechádzka v tme, pomedzi vysvietené domčeky. Tam a naspäť a potom ešte späť a tam a ešte asi 4x , aj priečne aj pozdĺžne. A to som sa napočúvala, a keby sme tak mali veci, už by sme boli na svahu...(no, mohli ste byť)... a tak sme si všetko pozreli, ľudí peších bolo pár a babám sa to nesmierne páčilo. Tak nič iné nespomínajú, ako ísť si navečer na svah. Mne to padlo veľmi fajn. To ticho a tá tma a ten kľud a pokoj.

Teraz mám rozčítanú piatu knihu a periem. Žehlila som včera, dva koše. Ešte som navarila veľký hrniec šalátovej polievky, ale mi priamo v nej máme aj zapustené vajíčka a zemiaky. Viac im netreba, len tak bez chleba. Ešte ostalo asi trištvrte hrnca, tak variť nemusím. Keby kríza došla, tak im zohrejeme vianočku a zalejem pudingom. Včera som im povedala, nech si neopovážia to ožehlené hodiť do poličiek, nech si najprv upracú v poličkách, potriedia oblečenie a potom je im dovolené uložiť to ožehlené a majú na to hodinu. To bola krivda veliká...schytala som, že za ten čas sa to nedá stihnúť a ešte čosi. okej.  No, snáď to nebudem robiť ja? Ponúkla som im, že môžu upratať moju skriňu a ja upracem ich. To nechceli. Tak som mala nejaký čas v obývačke ticho, relatívne to dali.  Už máme mier.

...len keby tá telka nebola...ale aj s tým niečo vymyslíme...svačiny na svah už majú prichystané, uvidím, aká snaha sa bude chystať. Zatiaľ som iba počula. okuliare nemám, okuliare nemám, neviem, kde sú...nuž, ani ja neviem, kde sú, tak to budeme mať ešte veselé. Ako Vianoce.

 

 

 

U mna tiez telka v posledne dni. Ja si ju nepustim, alw ked nieco pozeraju a prepnu pocas reklamy a ide nieco zaujimave, tak hned tam sedim aj ja a oci vypliestam. Och ... vecerne lyzovanie je top. Milujem. To ani mokry moj zadok po padoch neni vidiet :D... u nas este malo snehu. A Vratna daleko. Ale fakt sa tam chystam. Uz kukam po Poludnovom grune na skialp. Intenzivne.

Jaj, tie "bufetové" gate pobavili Váľam sa od smiechu po podlahe aj ja také jedny mám, na (ne)šťastie u nás snehu niet a choroby ani nedovolia ísť niekam na hory ... síce som na váhe nepribrala, ale idem sa zbaviť tých 85% vody, možno aj bacile vyplavím

Skore uzdravenie.

ahojte, tak ja som kvôli vám išla vytiahnuť váhu, už len zo zvedavosti Veľký úsmev a hej aj ja mám skoro dve kilá naviac... ale žily mi to netrhá ani gate zatiaľ nie Chichocem sa ako sa zjavili, tak sa stratia, za chvíľu zas nebude čas ani sa najesť. 
Absolútne som nemala kedy vám sem niečo napísať, len som si tak v duchu smutne vzdychla hocikedy v myšlienkach na nančimamky. Tento rok som sa vychytila a nadiktovala parťákovi zoznam koláčov, ktoré sa chystám upiecť. Bolo ich na ňom 19 druhov. Stihla som len 12, Nelka včera ešte zbuchla burizónovú roládu a musím dorobiť griláž a parťákovi laskonky. Tie som jakživ nerobila, tak som zvedavá čo z toho bude. 
Takže som potom delila do škatúľ a rozdávala spokojná sama so sebou. Medzi tým som stihla zaskočiť kamošku na rehabilitácii kde som ľudí obkladala parafínom a mala som z toho v sebe Vianoce, lebo si to tí ľudia veľmi vychutnávali. Verím tomu, že poležať si polhodinku s teplým voskom na chrbte každému dobre padlo v tom predvianočnom zhone so zimou za oknami. Celá som bola vyžárená, keby malo zdravotníctvo lepšie platy prisámvačku sa vrhnem na štúdiá Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe Ešte sa mi aj pochvala za nehu ušla Chichocem sa

Dozvedela som sa, že existuje bezšupinový kapor lysec. Ten náš dostal meno Oldo. Milovníčka zvierat Evka ho chcela ísť vypustiť do Váhu, ale so svojimi ochranárskymi maniermi nepochodila. Neušetrila si poznámky pri štedrej večeri typu - fuj, ako to môžeš jesť, chudáčik, taký bol krásny. Načo si mu aj meno dala keď ho teraz ješ???? Chichocem sa

Čo sa darčekov týka, uvedomujem si, že rok čo rok vlastne čakám či nejaké darčeky budú alebo nebudú, všetko závisí od financií, ktoré nikdy nie sú a potom sa udeje nejaký zázrak a zrazu sú. Tento rok som sa už tešila na svoj Vianočný zázrak a veru sa zasa stal. Dokonca Evin zoznam (ktorý prepísala 5 x a rozdala všetkým zarábajúcim ľuďom okolo seba po tom ako odo mňa vyťahala informáciu, že Ježiško nosí darčeky, ale pod stromček ich kladie cez ľudské srdcia) sa podarilo spoločne naplniť. Prekvapilo ma doručenie bunchems, ktoré som odmietla kúpiť pre vysokú cenu. Zrejme sa to dieťa dobre modlí, lebo som náhodou našla 1000ks balenie v nejakom e-shope za polovičnú cenu. Objednala som, že ak to na druhý deň nepríde, vytlačím jej obrázok s poznámkou, že bunchems je na ceste a príde po Vianociach. Ale ono to fakt nejakým zázrakom stihli zo dňa na deň aj vyexpedovať a doručiť pod strom. Chalani dostali hŕbu sprcháčov, podpazucháčov, antiperspirantov a voňaviek Chichocem sa Chúďatá, vkuse ich bombardujeme s dievčatami, že nám smrdia, tak aby nám voňali.

Nestihla som zavesiť na okná nové záclony, ktoré som mala v pláne ušiť. Ale stihli sme pomôcť niekoľkým ľuďom s ich Vianocami, tak som vysporiadaná, že pointa sa podarila Srdce Stihli sme aj polnočnú sv. omšu, ktorú začínali alžbetínskou serenádou a veľmi milo ma to prekvapilo. Kostol bol ružový a mala som pocit, že som sa ocitla v  rozprávke. 

Na Božie narodenie nám umrel starký. Včera sme ho pochovali. Akože smutná udalosť, ale bolo to celé veľmi pekné. Dožil sa skoro 90 rokov a mala som pocit, že do toho hrobu kladú celé moje detstvo, no s pocitom vďačnosti, pokoja a radosti, že je zas so svojimi blízkymi, ktorí ho predišli a celkovo ma prenikala bázeň k životu, k tomu ako plynie... 

Najkrajší vianočný darček som dostala v podobe obsluhy pri štedrovečernom stole. Akosi ma zabarikádovali, že som nemala ako vyliezť obskakovať ostatných. Môj najstarší synátor sa zdvihol - mami ja vás obslúžim. Učí sa na hotelovke, nuže má prax, ale absolútne ma nenapadlo ho tým poveriť. Po 18 rokoch som iba sedela na zadku a cítila sa ako v reštike Chichocem sa. Bola som naňho hrdá. Dával s čašníckou gráciou rovno po 3 taniere na ruke, kam sa ja naňho hrabem. Taká prkotina, ale vytešovať sa budem asi až do ďalších Vianoc. Srdce

Tohtoročné Vianoce si moja hlava zapamätá pod pracovným názvom CHLPATÉ. Naša Zuzuliena sa vybavila na zimu, presrstila, ale keďže je viac vnútri ako von, jej kožuch sa rozhodol, že ho netreba. Tak z nej zlieza dolu a ja nerobím nič iné len behám s vysávačom (Ježiško nám doniesol vopred) v ruke. Orlím zrakom som kontrolovala pečenie a varenie, miestami ma už zúfalčina brala z tých chlpov, mala som pocit, že už zasrstím aj ja Chichocem sa 

Ešte pikoška - vianočný strom sme nakoniec odpílili ako ozajstní zlodeji pri splne mesiaca 22ho a bol taký veľký, že nový stojan ho nevládal udržať. 2x mi spadol po zavesení poslednej ozdoby, čiže ho celý razom odzdobilo Vyplazený jazyk. Susedov musel zrádnik chytiť, lebo to bolo o pol noci a druhý krát o 2hej v noci. Používam nerozbitné ozdoby, ale aj mega veľké rolničky boli medzi nimi. Tie keď sa rozkotúľali po podlahe, fak museli mať zážitok. No a takto nám prešli Vianoce. Áno

Ty si mala tusim Vianoce plne emocii ako sa patri. Take s pohrebom na Stefana sme mali aj my pred 15timi rokmi. Ja som v ten isty den aj rodila. Proste .... este raz uprimnu sustrast. Ale krasne ste to mali. A srst oberam i ja, neboj sa. Len asi hodne menej.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.