Čo sme to za ľudia?

Nebojte sa toto nebude o politike, aj keď všetko so všetkým súvisí.  

Nezvyknem čítať články bulvárnych novín. Nevyhnem sa však tomu, aby mi na FB občas nevyskočili nejaké bombastické titulky. Raz za čas narýchlo "preskenujem" nadpis, obrázok ..., zaregistrujem aké to má komentáre, väčšinou len počty, idem ďalej.

Dnes na mňa vyskočil príspevok o Lucii Bílej, o tom že bola niekedy znásilnená. No dobre, poznáte titulky bulváru, snažia sa zaujať. Titulok, asi nebol problém, lebo aj horšie som zažila. Pointa, čo ma neskutočne zarazilo, bolo okolo 100 vyrehlených smajlov pod upútavkou na tento článok.  Ako naozaj? 

 Výnimočne som si otvorila článok. Autori povyťahovali nejaké perličky z Luciinej autobiografickej knižky. Len jedna časť, tam spomína jej traumatizujúcu skúsenosť. Bohužiaľ nielen s násilnikom, neskôr v nemocnici,  následne aj s políciou a ešte horšie, že aj so psychiatrom. 

To, že tu máme bulvár, ktorý preexponuje obsah, titulok aby zaujal, už roky vieme. Ale, že tu máme ľudí ( aj ženy), ktorým príde zábavné násilie na ženách, či napríklad mučenie ukrajinských zajatcov  .... Pri takých článkoch som zažila tých zabávajúcich sa ešte viac. Za mňa je to horšie ako zle. A tom som komentáre radšej ani neotvárala.

Včera som zachytila krátke video asi so sociológom, ktorý opisuje fenomén sociálnych sietí predovšetkým FB. Vraj minimálne takí pravidelní návštevníci krčiem, mali donedávna ako obecenstvo a poslucháčov, len ďalších "štamgastov" z vedľajšieho stola. Teraz majú obrovské publikum a váha každého hlasu je rovnaká. Tí si to tak užívajú. A nie je problém vrámci anonymity kopať, urážať či bez zábran sa vyhrážať .

A určite to nie sú len pravidelní návštevníci hostincov, čo si takto virtuálne "udierajú"  do iných. A  naplno aj zákerne, aj žien sa tam nájde ... Bolo to tak vždy? Či sme to len dusili v sebe a až anonymita internetu, dala priechod tej zlobe v nás? Bez debaty to bude aj dobou, nijak nie jednoduchou. A tých vzorov , čo máme ... No dobre sľúbila som, že to nebude o politike. 

Horšie je, že takéto "vzťahy" nie sú len záležitosťou virtuálneho sveta. Čo sa dozvedám, v bledemodrom, alebo viac v utajenom režime, je toho veľa aj v pracovných vzťahoch. Aj v rodinách, medzi priateľmi ... určite pribúdajú roztržky, kvôli rôznym názorom ... 

Ako  s tým všetkým naložiť? Nie, ozaj by som nerada šíŕila to negatívne ďalej. Veľmi verím, že toto z mojich riadkov nejde. Asi je to viac o rozhorčení, smútku, niekedy bezmocnosti a určite nie o ľahostajnosti. A ostala vo mne bojovnosť, odhodlanie s tým všetkých, čo sa momentálne v našej spoločnosti deje, sa popasovať. Aj keď tých možnosti, pri svojej precilivelej povahe nemám tak veľa. Nevzdávam to. Som stále tá naivná, čo verí v dobro v ľuďoch, aj keď pri niektorých ho nijak nenachádzam.