GastroLowe

Pracovať v gastre musí byť láska. Inak by vás mohlo jedine tak poraziť.
Zo zákazníkov, z dodávateľov, a občas aj z kolegov.
Z predpisov, nedodaných surovín, zdražených energií.
Z ukradnutých knowhow a receptov, pokazených jedál či rozbitých tanierov a pohárov.
Zo snahy, čo ju nikto neocenil, ako keď barista šľahá tú najdokonalejšiu penu na kapučíno, nakreslí vzor od výmyslu sveta, čo sa mu konečne podaril po mesiaci a zákazník sa naň ani nepozrie, šľahne tam lyžičku, zamieša a ani sa neunúva tú lyžičku vytiahnuť, len tak sa od smädu napije. Div si oko nevypichne.
A muselo by vás aj poraziť z toho, že momentálne nestíhate dať na stoly precenený cenník a už  ho môžete hodiť rovno do koša, lebo ceny idú tak hore, že aj tie včera vyrátané sú dnes stratové.
Občas máte pocit, že je to ako V troch kamarátoch od Remarqua.
No a navrch vás išlo poraziť z toho, že niektorí majú pocit, že treba všetko okomentovať - od hudby (nahlas, inú, rezkejšiu, pomalšiu), cez stoličky (tvrdé, mäkké, vysoké, nízke), otváracie hodiny ( "a ráno by ste mohli od 6,30 otvoriť, keď ideme do roboty"  versus "ešte by sme do 20tej posedkali"), ceny (KOĽKO? TOĽKO?!), teplotu (tá klimatizácia robí zimu, zapnite si klimatizáciu, dýchať sa tu nedá) až po požiadavky typu: poduška na stoličku, detský kútik by ste mali teda mať, vymaľovávanky a pastelky nemáte?, je pondelok, máte len toto? (15 druhov) a je to čerstvé ?
Top momenty robia starí ľudia - také tie láskavé, dopletené:
"5 rožkov a tresku."
"Ale my sme cukráreň."
"Aha. Tak chleba a mlieko potrebujem."
"Ale my sme cukráreň, máme koláčiky."
"Aha. Takže šunku mi nenakrájate?"
"Nie."
Alebo mamičky:
" Prosím vás, to dieťa skutočne nemôže jazdiť na bicyklíku pomedzi stoly."
" A čo tu akože má robiť, kým pijem kávu?!"
Fajne pobavia momenty pri platení:
" Nie, nie, nie - ja zaplatím."
" Nie ja. Ty si minule."
" Tak ja nič nechcem."
a aj tie opačné
Tu zvyčajne je len moment, keď "asi rande" - rozúčtujte nám to prosím vás. Alebo ešte lepší moment - on si objedná prvý a ide si sadnúť a ona potom s predĺženou tvárou vyťahuje peňaženku. ( Presne tu končí zvyčajne emancipácia každej slečny či pani. Chichocem sa)
Milujem momenty:
Mama - " No čo si dáte?" Nasleduje nadychujúce sa dieťa s pootvorenou pusou pripravenou spustiť požiadavky kontra pohľad matky a rýchle konštatovanie "ja ti vyberiem, aj tak to budem musieť dojesť."
 
Gastro je vzťah. Nie je to povolanie. Buď ním dýchate, alebo do toho nechoďte. Lebo musíte ho milovať, aby ste ho o pár hodín neznenávideli. A že vás bude valcovať 24/7 356 dní v roku? Tak to už vo vzťahoch je. Potrebujú Vás celých! Srdce

Komentáre

Jááj, to platenie v skupinke, to poznám :) Tento rok sme to vyriešili :) sme 3, stretáme sa každý mesiac, tak ideme podľa abecedy ÚsmevÚsmev Zistila som, že mladí majú apku aj na toto - zaznamenáva, kto čo platil, čo jedol. A potom im to rozpočíta a presne určí, kto komu koľko na účet ÚsmevÚsmev

 

Inak máte môj obdiv všetci, čo sa do takéhoto púšťate. A to je úplne jedno, či dnes, či pred 50 rokmi, či kedy. Piecť koláčiky pre radosť iným je krásne. Na pohľad. Ale tej roboty. Stačí doma piecť na Vianoce a človek nevie, kde mu hlava stojí.

Milujem otázku zákazníka smerom ku kase: "U vás sa platí?"

Ne - dávame zadarmo. Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Veľký úsmevVeľký úsmev Možno sa chcel spýtať, či na tomto mieste sa platí - alebo či príde nikto, kto bude kasírovať.

Nemali to jednoduché, počas kovidu, nemjú to jednoduché teraz, keď všetku vstupné suroviny idú hore. A zvyšok je už len bonus, ľudia, takí i onakí ..., ozaj to chce odhodlaného človeka.

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok