Gerardo De León Pixabay.com
Priznavam, ze som tento vyraz pocula prvykrat minuly tyzden. Hladala som nieco lacne na 2 noci, co si moj bankovy ucet takmer nevsimne.
A vybehla na mna ponuka kempingov. A hned prva samozrejme stala viac ako noc.v 4* hoteli . Co moze na stane pri nejakom plyvatku plnom komarov stat take lowe? Nostalgicky som si zaspominala na stanovacku s otcom, ktory mna, ako este neskoloupovinnu a segru, niekde na prvom stupni zsky, zbalil spolu so stanom, plynovou bombou, sackovou polievkou a konzervou lancmitu a vydal sa stanovat smer Nitrianske Rudno. Pamatam si noc, kedy nam obliekol aj capicu a 4 vrstvy a ja som nemohla zaspat az nad ranom, ale nie od zimy, ale preto, lebo mi bolo teplo, ze sa mi ani dychat nedalo. Pamatam si ako sme sa rano umyvali nad plechovymi umyvadlami a cakala som, ze vyplujem zuby s tou ladovou vodou, ktorou sme si vyplachovali usta. A stale som na pochybach, ci mojej mame naisto zamestnavatel nedal dovolenku alebo radsej si ju nevybavila, bo ju spat pod stanom som nikdy dovtedy ani potom spat nevidela.
Docela ma lakala predstava, ze budem spat na nafukovacke v spacaku a aj moje dieta navlecem do tejto prudkej romantiku. A tak som zacala patrat viac po ponukach zazitkov spatia pod hviezdami. Nastastie ci nestastie, glamping neni o nafukovackach, mravcoch a spolocnych zachodkoch. Je o luxuse, nafukovacich stanoch ako kupola s priatavenou kupelnou, 4* sluzbach a peniazoch, co date za tyzden rovnym hociktoremu luxusnemu hotelu.
Z mojej dovolenky pod hviezdami nebolo toho roku nic. Ale nevadi. Leto este neskoncilo a stale mam nadej, ze si vytiahnem na zahradu deku na sedacku a prespim tam. A ked si kupim frizante, mam nadej, ze to za glamping vyhlasit aj mozem.
A bude bohovsky trendy!
Mne otvorila oči tohoročná dovolenka. Že prečo sa ľudia vracajú po dovolenke a hovoria, že by potrebovali ďalšiu.
No - mávala som taký pocit aj ja. Po tohoročnej nemám.
A veru - kľudne by som aj do karavánu šla - aj som hľadala a ešte ma to úplne neprešlo. 
Dve, tri noci je to pre mňa úúúplne super zážitok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och karaván, tajne o tom snívam. Ale toto už asi ostane iba v rovine snov.
Synovec sa toto leto s partiou kamošov vybral na 2 týždne smer Nórsko. Na fakt starých autách, jedna Avia upravená na spanie a tie zvyšné dve veľmi podobné. Spali väčšinou v autách, pol cesty ich opravovali 
, veľká časť nákladu boli náhradné diely . Ale zážitok mali úžasný. Aj trochu tajne závidím, aj viem, že toto už pre mňa celkom nie je.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
karavan,stan...beriem na vedomie ale nesnívam -síce keby bol dobrý parťák tak áno..
Kedysi dávno v praveku asi..som túžila domov poslať rodičom pohĺadnicu:
Ahojte mám sa dobre,spím pod stanom a Stano sa má tiež dobre..fajn vtedy smajlíky neboli.
Ale mám celoživotnú kamarátku ktorá chodí viac ako 35rokov sama do jednych kúpeľov-vraj lepšie ako more..no a s rodinou potom pod stan..ked jej syn mal 3mesiace boli tyžden pod stanom-jej mama bola na infarkt.Ona si to nevedela vynachváliť-plienky oplachnem v potoku ,prsia mám so sebou tak čo?a postupne išli tak všetky 3deti a teraz už vnúčatá.rada ju počuvam,nasmejem sa ale neláka ma to.možno preto,že som z oblasti kde ked vyjdem na kopec zababuším sa do deky môžem pozerať hviezdy ale vyspať sa idem potom do svojej postele..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak aj ja som googlila glamping. Znie to dobre, aj to dobre vyzerá, ale pre mňa len na obrázkoch.
Pekná téma, pekný blog.
U nás máme všetko na camping – synátor sa postaral, postele sú komfortné, sedenie na parádu, ale bez záchodu to nedávam. Raz som bola v stane s manželom, toho času ešte bezdetní v Štúrove a bola taká búrka v noci, že som ušla do auta a ráno hneď domov + spoločné záchody a sprchy. Bože. Všetko bolo super, ale moja hlava to nedávala. A cestou domov nám prešiel, rozumej, krokom prešiel popred auto bocian.... a ďalej je to ako v rozprávke, narodilo sa chlapčiatko.
Dva týždne dozadu som si poslala do Stanového tábora najmladšie 13-ročné, bez mobilov, tabletov, len s tým, čo si na chrbte odnesú, z toho štvrť ruksaku vložky, však normálne, nočné a pre istotu. Išli nejakých 5 km pešo od vlakovej stanice hlboko do hôr. Hneď na druhý deň bola prietrž. Ja som sedela v kancli a slzy mi tiekli, ako pôjdem po to moje deťátko, či žije, či sú všetci v poriadku. Či sa dozviem nejakú informáciu. Ku podivu do večera nič neprišlo, tak som si pomyslela, že asi, keby zle bolo a bolo treba pre nich ísť, tak by dali vedieť. Po týždni som si išla po divožienku s rozpustenými vlasmi, ktorá chodila všade bosá (dokonca bez kliešťov), s potetovanými rukami henou, zážitkami a resetom v hlave a duši. Ja, že ma prizabije, keď ma uvidí.... Bola som šťastná, lebo ona bola šťastná.... Po praktickej stránke v aute smradu za troch a doma po kvalitnej sprche prespala vo vlastnej posteli celý nasledujúci deň. My, krásne dospelé baby, by sme určite nechceli smrdieť, nie to, aby nám niekto umožnil dospávať stanový pobyt. Ha, to isto. Ale môžem si predstavovať, že by som tam dodržiavala hygienu ako žeravá a kúpavala sa v tej ľadovej riave a išiel by okolo nejaký Feši....horár? a ja by som mu povedala, že som vydatá a on by mi povedal, že je ženatý. A už je po príbehu.
No a bála by som, že zvuky z lesa boli . Teraz v sobotu som bola na Orave na čučoriedky a musela kolo mňa krúžiť, lebo som dostala taký strašný strach z medveďa, až do paniky. Nikdy predtým som to v lese nezažila. Jo a tú prietrž, čo som orevala, či žije, tak slečna ju v tom stane celú prespala.
A ešte dám, že s našim stanom mám taký zážitok. Lebo syn kúpil obrovský, s dvoma spálňami a v strede s tou obývačkou, čo som ale nevedela.
U nás, keď idem z kopca, tak oproti na kopci jedného pekného dňa (roky dozadu) vyrástol stan. Výhľad mal na dedinu, akože na nás všetkých a na kopce. A všetkým bol na očiach. Keď som šla ráno do roboty, tak ma vždy napadlo, bože to je somár, takto všetkým na očiach. Po týždni sa ma syn spýtal, maminka a vidíš ten stan na kopci? Ja, že áno a povedala som mu tú vetu o somárovi. A on taký prešťastný a hrdý, že TO JE NÁŠ!!! Nasledovalo také to predýchavanie, že ako sa chlapec hecol a niečo kúpil. Dokonca v takom finančnom objeme.... že wau. Pointu to malo tú, že jeho kamaráta opustila manželka a nechala mu dve deti. A on im požičal ten stan, aby mali zážitok a vypadli z domu a z reality. Čo som počula, deťúchy boli prešťastné. A pritom taká blbosť. Takže tú vetu o somárovi by som najradšej vymazala, ale bolo to vtedy tak. Stále mi to rezonuje. Potom sa stan presťahoval na našu záhradu, baby si tam chodili spať, aj ja som tam chodila vegetit, v záhrade je to fajn pocit...až kým som nezistila, že naše mačičky by tiež chceli povegetiť, však záchod ako svet. Sme ho zbalili a možno aj tri roky je odložený.
A ešte si myslím, že na svojej záhrade, dobrá deka, svetielko alebo sviečka, alebo len tak a kvalitné vínko a nočná obloha je dobrý reset pre oči a pre dušu.
A keď sme pri tom prvom slove, ja som dnes prvý krát zaregistrovala slovo, že Rusle. To bolo googlenia. Ako to, že som sa s tým nikdy nestretla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeden jediný krát som absolvovala dovolenku pod stanom. V Grécku. Vyjasnila mi veru táto dovolenka jeden vzťah.
Chcela som napísať, že viac som pod stanom nespala. A vtom sa mi z hlbín pamäti vynorila krásna spomienka na pomaturitné vyrazenie si s triedou na Slnečné jazerá. Veľmi milá spomienka
Asi sa budem dnes celý deň usmievať
Dnes by som už pod stan nešla, lebo potrebujem niečo iné na spanie. Aj keď to, čo popisuješ ty, tam je už aj pohodlie a zrejme nie spanie na zemi.