Keď si ženy poplačú ....

Moja babka vždy hovorila, že sa mám vyplakať, keď som spustila srdcervúci rev v presvedčení, že sa mi svet zrútil. Že keď nič iné, budem krajšie. Vraj budem mať čisté oči.

Babka bola múdra osôbka, lebo dobre vedela, že žena hoci rieši nevyrieši a veci sa tak nejak sami sebou zvyknú vyriešiť aj bez nášho pričinenia.

Dneska ráno som na ňu myslela hneď dvakrát.

Prvýkrát, keď som krájala šalotku. Veru áno. Poštípala potvorka a vytiahla všetky hlieny cez noc usadené.  Hodila som ju s trochou cesnaku na kvapku oleja, podusila, pridala kuriatko, podliala vodou, osolila a nechala si ísť svoj osud a pekne sa dusiť. Keď už bol čas, že kura zmäklo ako ja pri pohľade na Russella Crowea v Dobrom ročníku, pridala som mu masielko, trochu šťavy z limetky, za dve hrste petržlenovej vňate a ešte som zbadala na stole vrecko s chilli papričkami. A keďže boli papričky v celku, tak som sa snažila ich trochu rozdrtiť a už som migala čistiť zúbky a pod sprchu.

Vypnúť vlasy, pustiť sprchu, umyť tvár ... umyť tvár ... UMYŤ TVÁR!!!

Áno. Na rukách zostalo napriek predchádzajúcemu umytiu a nápisu „mierne štipľavé“ dosť kapsaicínu, aby som povedala, že sú štipľavé dosť. Mojím očiam, ktoré ma šialene začali páliť, veru viac ani nebolo treba. Silno som ich zažmúrila a začala drhnúť reflexívne s rukou, aby som tú páľavu z nich dostala. Jasné, že som si ju zaniesla ešte viac do očí. Keď začali neznesiteľne štípať a ja som už nemohla mať isto viditeľné ani mihalnice, tak tuho som stláčala oči, začal fungovať mozog. Našmátrala som mydlo, umyla ako prvé ruky. Našmátrala uterák, utrela oči. Nie, ešte to nejde. Začala som oči len oplachovať vodou pomocou sprchy. Už som kalkulovala koľko času naviac – mám ho na minútu vyrátaný pred skorý odchod – som premárnila a koľko mi zostáva. Či je efektívne ísť do roboty, keď som slepá a ako budem pracovať. A potom – šak čo si ja oblečiem po slepiačky?!

Našťastie už rozum pracoval a napadlo mi, že mám odličovacie obrúsky. Pomohli.

Trvalo asi 5minút, kým som oči ako tak vládala otvoriť.

Uplakaná. Opuchnutá.

Toto myslela moja babka, keď vravela – poplač si, budeš pekná? Z nosu mi valili vodopády sopľu, ktoré sa samé od seba pustili, oči som ledva otvorila. Vonku už štartoval manžel auto a ja stála holá a urevaná v kúpeľni. Dala som to na svetový rekord. Kým som trielila dolu schodmi do auta, oči ma už takmer neštípali. A keď som míňala zrkadlo pri vchode, tak som len žasla, akú pravdu babka mala.

V skutku som vyzerala krajšie.

Minimálne krajšie ako 5 minút predtým pod sprchou.

Majte krásny deň a slzy nech vám dnes tečú po lícach len tie od smiechu.