Človek by si mal uvedomovať, kedy je to on a kedy jeho ego.
Lebo v konečnom dôsledku, keď všetko raz umĺkne, umre aj ego a zostanete len vy.
Mŕtvosť ega je najviac cítiť v tých situáciách na hrane. Vtedy, kedy pochopíte, že nie ej dôležité "ALE JA SOM CHCEL / MAL PRÁVO/ MYSLEL SOM SI". V bežnom živote je to skôr naopak a ego riadi, odkedy otvoríte oči.
Ja. Ja. JA.
Ja nie je zlé. Bez ja by sme asi neprežili.
Ja je často naša osobnosť.
Ale zas pustiť ego k hlavnému slovu, je často na škodu.
Hľadala som niečo v eshope. Niečo do roboty, aby sme si rozumeli 😆.
V miestach teda, kde nejak "neberte to osobne" a "mám z toho pocit" by nemalo mať hlavné slovo.
Otvorila som stránku, ktorá nevyzerala teda štandartne. No však som nevyberala skinny jeans ani barefooty. Ok. A hroooozne dlho sa načítavala. Lebo technické výkresy sú teda asi zložitejšie ako foto modelky.
A už som hlásila - moje ego kričalo - nepáči sa mi to, zavieram to, idem hľadať inam, keď tu zrazu na mňa preblikla obrazovka a bolo tam presne to, čo som hľadala. Len to chcelo čas. Viac času, ako moje ego tomu dávalo.
Takže - niekedy vážne treba sa spýtať, či to ego nás má tak valcovať, aby sme dostali to, čo chceme. Resp. či nedostaneme to, čo potrebujeme, keď ho trochu uzemníme. 😄
Tak na cestách to už je úplne celé zle.
Vlastná skúsenosť ("však pribrzdí a nemusí tak letie") ma doviedla k rozmlátenému autu a pokute od polície so záznamom ako vinník dopravnej nehody. Našťastie si to odniesli "len" autá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ego je za veľmi veľa problémami. Napríklad aj na cestách. Koľkokrát sa ako vodičovi stane niečo, kde rozhodujú sekundy. A mnohokrát stačí len uplatniť svoje ego, lebo veď som na hlavnej, tak idem. Lebo mám pravdu. Ano, máš pravdu. Mal ti ten druhý dať prednosť. To sú zákony. Ale tvoje ego vlastne pomohlo tomu, že máš auto na odpis. Napríklad.
Minule som dohovárala trom babkám. Len tak fuk cez cestu. Jasne, boli v práve, stáli na prechode. Lenže na čo mi je právo a pravda, keď budem v lepšom prípade ležať v nemocnici dolámaná. Ten šofér tie plechy vyrovná. Ale tie moje kosti, škoda hovoriť.
A milión je takých prípadov. Ano, ustupujem. Ale nedarí sa mi vždy