Korzet

Neni som si úplne istá, či nám prababičky na čele s  Coco Chanel urobili úplne najlepšiu službu.

A možno je to preto, lebo som nikdy kortez nosiť nemusela.

Možno preto sa mi páči. Že je to presne tak, ako u žien má byť. Že síce vedai, že niečo chcú, ale nevedia čo. Teda väčšinou to niečo je to, čo nemajú. Ako keď máte rovné vlasy a chcete kučeravé. Ako keď máte malé prsia a chcete mať veľké. A neviete pochopiť, že to niekto chce aj naopak. Ako keď meriate 180cm a nechápete ako niektorá nechce byť malinká a krehká kvetinka a silou mocou robí všetko preto, aby si dodala objemu či výšky. 😀

Poslednou dobou (jeseň, lebo v lete som mala hippies obdobie) ulietam na móde v štýle 50tych rokov. Najlepšie na nej pre mňa je, že je prudko elegantná a nemusím špekulovať, aký je to štýl. A najviac výrazné na nej sú pásy. Hrubé pásy sukien, hrubé opasky. Postupne to prechádza až do korzetových živôtikov a samotných korzetov. A tu je kameň úrazu pre mňa. lebo na internete sú toho MRAKY. A ja neviem, prečo som doteraz také nenosila. A či mi to vlastne chýba a či nie v živote. 

Lebo jeden korzet mám. Tak 8 hodín v robote ho mať sa dá. Celý deň asi nie. Na druhej strane aspoň nežerem. 😁

Neuždibujem. A teším sa na ten pocit, keď ho vyzlečiem. 

Je to ako, keď vám dajú v živote hranice a zrazu príde dovolenka a vy si užívate ten pocit voľnosti.

Ktohovie, či by sme sa ku korzetom nemali vrátiť.

Lebo niektorí už na ten pocit "nie - voľnosti" zabudli.