dasa_
Zažila som v svojom živote viaceré promócie. Viacmenej rovnaká milá oficialita. Možno je to vekom, možno som pri tejto promócii mala viac otvorenú hlavu, ale konečne som počula prejav, z ktorého so, si aj niečo zapamätala.
Bolo zopár vtipov ladených v odbore. Bol aj kiks, keď pán dekan pripomínal, ako sa prvý krát v aule stretli na imatrikulácii. Chyba lávky, toto bol covidový ročník, žiadna imatrikulácia sa nekonala. Ale to všetci prešli už s úsmevom. Poďakovanie rodičom, ktorí hlavne v skúškovom udržiavali prísunom vareného, pečeného, smaženého aj páleného....
Povedal však niekoľko dôležitých viet. O tom, ako dneškom nič nekončí, ale vlastne všetko iba začína. A to najdôležitejšie: Kým sa človek učí, stále je mladý. A je jedno, či má 23, 50 alebo 80. Starnúť začne v momente, keď sa prestane vzdelávať. Intuitívne to všetci asi vieme, ale časom zlenivieme.
Takže hor sa do nových výziev.
No, niekedy je aj naučiť sa nový recept veľká výzva.
Mmch, cestou na promóciu sme narazili v Trenčíne, či veľmi blízkom okolí na Levanduľové pole so samozberom. Ani som netušila, že tu niečo také je.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bývalo tam jahodové pole a nejak to prestriedavajú. Akurát som naň v týždni pozerala, že to máme ako v Toskánsku.
My v Trenčíne máme všetko 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano, krásne to, nádherné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne. Ešte raz gratulujem.
A áno - človek by sa mal učiť neustále.
Dneska mi príde najjednoduchšie sa naučiť nejaký nový recept teda - neviem, či niečoho iného som za dnešný deň schopná.