Milujem písanie rukou. Píšem si stále, popisujem rôzne kúsky papierov. Čímkoľvek. Najčastejšie to teda sú poznámky ku dňu. Čo by som rada stihnúť, aké mám plány. Ale veru píšem aj iné veci.
Minule som niekde našla nejaký kalendár zo školských čias. Podľa textu som bola zjavne do niekoho. Fakt netuším, do koho. Text nedával zmysel 
Veľmi som túžila po zápisníčky značky Moleskine. Asi preto, lebo ho mali moje umelecky založené priateľky. Zaznamenávali si tam rôzne skice. A ja som si myslela, že budem tiež ako oni. Že bude zápisník, prídu aj nápady. Tak som sa rozhodla, že si taký zaobstarám. Diár nie, to neviem používať. Ale zápisník, prečo nie. No len cena ma nakoniec odradila, zas až tak veľmi umelecky som sa necítila. Nakoniec mi manžel predsa len kúpil dva maličké ružové záznamníčky. Polovičná veľkosť slovníka, do ktorého sme si písali cudzie slovíčka. Celá nadšená som to otvorila a zrazu sa mi zdalo, že každý jeden nápad, čo prišiel, nie je dosť dobrý, aby poškvrnil čisté stránky.
Niekoľko rokov som zápisníčky odkladala a prekladala. Až prišiel deň, keď mi skolaboval počítač, môj zdroj obživy. Však dá sa všetko obnoviť. Lenže treba vedieť heslá. Veru bol to problém. Ani sa mi všetko nepodarilo. O niektoré prístupy som definitívne prišla. Tak som sa rozhodla, že zápisníček obetujem a bude môj externý heslár.
Jasne, aj na toto existuje apka. Ja radšej ostanem verná tomu, čo je napísané. Naposledy prišiel ten deň, keď som ho s veľkou vďakou použila, v piatok. Ďakujem za tú myšlienku, aby som svoje heslá niekde uložila.
jaaj, ja si furt tie recepty prepisujem na lístočky, potom idem do kuchyne. A budeš sa asi čudovať, až tento rok pred Vianocami som zistila, že veď nemusím prepisovať, môžem si ten recept otvoriť na mobile a tak robiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš koľko mám diárov? A koľko zápisníkov?
MORE 
Ja sa stále úfam, že sa dopracujem do stavu diáru, aký mala Samantha zo Sexu v meste.
Plný, zapísaný poznámkami a farebnými lepiacimi papierikmi. Zatiaľ som došla do stavu popísaných listov a štítočkov na monitore. 
Inak - najnovšie mám blok od piatku. Je tam zaúkolovaný deň - včerajší. Vlastne dnešný, lebo zo včera zo zoznamu som nič nevyškrtla. Keď mi ho predávala v papiernictve pani, tak povedala zaujímavú vetu. " On má tak krásny papier, že aj listy by ste naň mohla písať.
Asi jeden napíšem. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No veru, neviem, kedy som naposledy napísala list. To by som asi ani nevedela. Ale zato si spomínam na svoj prvý list. Slohová práca v škole. Mali sme napísať svojej priateľke list z prázdnin. No hotová katastrofa - veď všetci kamaráti boli predsa okolo mňa, v dedine. Nikto sa nepohol ani o krok. A o čom písať? Dodnes si vybavujem to moje zúfalstvo A ďalší sloh bol telefonát kamarátovi s podobným obsahom. V čase, keď u nás bolo 5 telefónov spolu, z toho boli 3 služobné. Myslím v dedine. A ten stav trval až do skončenia strednej
Vymyslela som si na tento účel kamošku. Bola to reálna postava. Bola som v pionierskom tábore a zapamätala som si jednu dievčinu. Tak som tieto slohy adresovala jej. Po rokoch som ju stretla ako predavačku v jednom obchode. Ale nenabrala som odvahu sa čokoľvek spýtať. No jej meno si pamätám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
páči sa mi tá myšlienka reálnej postavy. To je ako vysnívaný princ na koni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Písanie rukou, kapitola sama o sebe, už mám problém sa miestami podpísať. Mne sa po stole, akurát často povaľujú popísané papieriky s ingredienciamu na pečenie, často ani netuším k akému koláču, veľmi výnimočne aj zoznam úloh na tento deň.