reklama

moj smutny príbeh

Pridal/a fantika dňa 11. 09. 2008 - 14:52

reklama

stalo sa to uz pred 17 mesiacmi a dlho som rozmýšľala,že o tom niekam napíšem...že zo seba vypíšem všetku nahromadenú bolesť aby sa mi konečne ulavilo...a keď som objavila túto stránku tak ma prepadol pocit,že toto je to správne miesto,,miesto kde sa stretávajú obyčajné ženy,s obyčajnými životmi aj túžbami,presne také ako ja...som maminou 8 ročnej Vanessky a ak by bol osud dal,tak dnes už aj ročnej Sofinky...lenže osud sa kruto zahral, zasiahol presne vtedy,keď som to najmenej čakala...pred 20 mesiacmi som otehotnela,čakala som vytúžené druhé bábätko,sestričku pre moju Vanessku...od začiatku tehotenstva to bolo úplne iné ako prvýkrát,bývalo mi zle,schudla som,nechutilo mi jesť..ukludňovala som sa,že každé tehotenstvo je predsa iné,že je určite všetko v pohode,veď som zdravá mladá žena,ktorá nepije,nefajčí,nekávičkuje...ale som sa mýlila..keď mi v 15tom týždni brali krv ešte som nič netušila,ale o dva týždne v poradni mi doktor povedal,že mám zvýšené hodnoty AFP v krvi a že musím na kramáre na amniocentézu.vtedy som sa už zľakla,ale ešte stále som mala nádej,že to nie je nič vážne..veď som už cítila ako sa moje bábenko pohybuje,nepripúšťala som si,že by nemalo byť zdravé.na ďalší týždeň som putovala na kramáre..vstupné vyšetrenie obsahovalo aj ultrazvuk,obsluhovala ho mladá pani doktorka Kováčová,jej meno nikdy nezabudnem,pretože ona mi povedala najhoršiu správu môjho života,dlho ma ultrazvukovala,zavolala si na konzultáciu dvoch kolegov,docentov a povedala:pani je mi ľúto,ale vaše bábätko má akranius,ťažké postihnutie,nezlúčiteľné zo životom,nemá totiž vôbec vyvinutú lebku a má aj rázštep chrbtice..nemôžete ho donosiť,pôrod by neprežilo a aj vy by ste mohli byť v nebezpečí ak by vo vás plod odumrel,musíme vám vyvolať pôrod,pretože interupcia v 18 týždni už nie je možná..po týchto slovách sa mi zrútil svet,strašne som plakala,nemohla som sa utíšiť,ale nemala som na výber...na druhý deň mi dali injekciu do brucha tzv.vyvolávačku,muselo prejsť vyše 24 hod.,kým mi odtiekla plodová voda a ďalších 8 hod.kým sa malé narodilo,bola som oblbnutá liekmi a hneď ma aj uspávali na kyretáž..malinké som nevidela,nemala som síl pozrieť sa na ňu..chcem si ju pamätať takú ako som si ju vysnívala,drobunkú princezničku...odvtedy je pre mňa 27 apríl deň narodenia môjho druhého dieťaťa,ktoré ale nedostalo šancu na to aby snami prežilo krásny život..kým budem žiť bude v tento deň u nás horieť sviečka na jej pamiatku...ďakujem všetkým ktorí si môj príspevok prečítajú a venujú mojej Sofinke aspoň jednu myšlienku alebo modlitbičku...tieto slová sa mi písali ťažko,no dúfam že aj pomocou nich sa moja duša čo najskôr vylieči...Plačem Zlomené srdce


reklama

reklama

Inca, Št, 11. 09. 2008 - 15:02

Viem co prezivas,je to tazke ale zase bolo dost chore,aj ja som prezila nieco podobne ale moje dieta bolo zdrave a nosila som ho az do 26 tyzdna.Ked som sa doktora pytala preco tak nevedel povedat ,len ze tak to priroda zariadilaSmútok (brokenheart)

-, Št, 11. 09. 2008 - 22:09

bože, moje Slnko sa v 26 týždni narodiloPrekvapenie Prekvapenie Prekvapenie
Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem

tanka, Št, 11. 09. 2008 - 15:04

fantika prešla si si hroznou udalosťou, ťažko nájsť vhodné slová útechy, tak spoň takto Objímam

Aja1, Št, 11. 09. 2008 - 15:10

Tak taká zima mi telom dávno neprešla a je mi ľúto že tvoje dieťatko bolo také choručké ešte v brušku.Treba len dúfať že to ďalšie bábenko bude zdravé a šťastné a ty spolu s ním aj s Vanesskou.

Delli, Št, 11. 09. 2008 - 15:12

Fantika, tlačia sa mi slzy do očí. V takýchto prípadoch je úplne zbytočné sa pýtať prečo...Ak si veriaca povedz si, že Sofinke je krásne v nebíčku a vidí ako ju miluješ.
Hovorí sa, že čas všetko zahojí. Tvoja Sofinka žije v Tvojom srdci a prajem Ti, aby časom pod tým Tvojim srdcom tĺklo malé srdiečko a to vylieči Tvoju dušu.
Ja verím, že všetko sa deje kôli niečomu, že má to svoju príčinu a často ju zistíme až oveľa neskôr alebo vôbec nie.
Drž sa. Dnes večer Sofinke venujem modlitbu pri zapálenej sviečke.

fantika, Št, 11. 09. 2008 - 15:22

ďakujem vám dievčatá...prajem vám aby sa vám všetkým vyhli takéto tragédie..slovami sa nedá vyjadriť,čo všetko jedna žena vytrpí keď sa jedná o jej dieťa...bohužiaľ môj manžel sa teraz zaťal a nechce o ďalšom dieťati ani počuť,bojí sa že by sa to zopakovalo..aj keď lekári povedali,že chyba nebola genetického pôvodu a že by sa to už nemalo zopakovať...takže aj keď túžime s Vanesskou po bábätku je to v nedohľadne...

Hany, Št, 11. 09. 2008 - 15:41

fantika, nezufaj - tvoj anjelik ostane navzdy v tvojom srdiecku. Su veci medzi nebom a zemou, pre ktore nie je vysvetlenie...Urcite pride cas, ked sa na teba usmeje stastie v podobe dasieho zdraveho dietatka... s manzelom sa treba o tom vela rozpravat, aby vedel ako ti na tom zalezi a pochopi, ze dvakrat do tej istej rieky nevstupi, mozno - ak to inak nepojde - bude dobre navstivit poradnu alebo psychologa. Muzi to prezivaju inak ako my, casto si beru vinu na seba, myslia si ze zlyhali, aj on potrebuje nejako prekonat to svoje trapenie...
Prajem vam obom vela lasky a porozumenia a vsetko bude dobreSlnko Zlomené srdce Slnko

Natinka, Št, 11. 09. 2008 - 16:15

drz sa moja, je tazke mat nieco take za sebou. Ale predstav si krasneho anjelika na nebicku a uvidis, ze je to tvoja Sofi, ze ta chrani a kazdy den sa na teba zhora usmieva. Ak budes chciet budes ju citit pri sebe. Az fyzicky. Tazko sa hladaju slova, taka bolest sa da tazko zmierit slovami. Zi dalej a usmievaj sa a ak budes chciet, tak sa to na dobre obrati.

filipka, Št, 11. 09. 2008 - 16:34

Aj ja mám zimomriavky... fantika... jedno veľké objatieObjímam aj keď len virtuálne.

Adinka, Št, 11. 09. 2008 - 17:08

Kvietok NEboj sa, určite nabudúce všetko dobre dopadne, drž sa a posielaj malinkej veľa lásky do nebíčka ... ona vie, prečo si to takto vybrala ... a možno sa k vám vráti trošku neskôrKvietok Kvietok Kvietok
Tiež mi akurát predvčerom brali krv na tieto testy, tak do utorka budem tŕpnuť... Pri Kubkovi pred 6 rokmi mi ale tiež nevyšiel tento test dobre, bola som aj na amniocentéze a čakala na výsledky .. a rozmýšľala .. a rozmýšľala .. a modlila aby to bol "aspoň" Downov syndróm, s ktorým sa dá žiť .. a nie niečo nezlúčitelné, ako mala tá tvoja malinká princeznička. CHCela som si ho aj tak nechať ... ale našťastie sa nič nepotvrdilo, a Kubko je zdravý ako rybka, aj keDˇ ako zaujímavosť .. má na ľavej dlaničke spojenú čiaru rozumu a srdca, ktorú nazývajú aj "opičia ryha" a je vraj aj znakom detí s mentálnym postihnutím. Upozornila ma na to na kontrole po narodení na genetike pani doktorka, aby som sa nezľakla, ak mi nejaká babka začne nad ním nariekať, ale že je úplne zdravý. ... Ja som si to veru dovtedy tú čiaru ani nevšimla .. . :)

keka1, Št, 22. 10. 2009 - 18:05

adinka- aj môj syn má na ruke tú opičiu ryhu a tiež som čítala že to majú postihnute deti alebo výnimočné .Môj syn má už 13 r. a postihnutý z daleka nieje a výnimočný v niečom určite.Zlomené srdce Zlomené srdce

najmúdrejšia, Št, 11. 09. 2008 - 18:43

Pozri aj na www.anjeliky.sk ...možno Ti to trošku pomôže...Kvietok Kvietok Kvietok

Mám niečo podobné za sebou...viem ako Ti je....(brokenheart)

Chce to len čas....Kvietok Kvietok Kvietok

Príroda sama vie prečo robí to čo robí...musíš sa pozrieť na to aj z tejto stránky...máš druhé dievčatko,ktoré Ťa potrebuje...a ešte k Tebe niečo príde...Kvietok

Bábika sa k Tebe vráti....to mi ver...Kvietok Kvietok Kvietok

LenkaK, Št, 11. 09. 2008 - 18:44

Fantika viem co prezivas, lebo to iste prezivam teraz aj ja. v maji mi zomrela dcerka 8.5 rocna. bola tazko zdravotne postihnuta ale bol to nas anjelik tu na zemi.mala rysave kucerave vlasky.Jej smiech a radost zo zivota sa ozyval po celom dome. teraz je tu smutno a pusto. neprejde sekunda aby som na nu nemyslela. ak ked chodim do prace, nenaplna ma to tak ako ked som sa starala o dcerku. obcas mam v sebe zlost, obcas bezradnost. na chvilu sa mi ulavi len vtedy ked sa vyplacem. drzim ti palce.

desa, St, 20. 09. 2017 - 15:58
Ahojte mne tohto roku 22.8.2017 zomrela dcerka ,25.8.2017 mala mat predposledne skusky a na september maturity,ako fotograf .Tak mlada zomrela ,ked som ju vychovala,zomrela pri autonehode ako spolujazdkyna ,v decembri mala mat 21 rokov,23.12.Tak nas to zasiahlo citovo,a este braceka 14 rocneho.Neni minutka ,neni den ked by som na nu nemyslela,placem a pytam sa preco ,preco ....:-( :-(neviem sa stym vyrovnat,asi uz nikdy.. lubim ta Daisy Rowe navzdy budes moja.
najmúdrejšia, Št, 11. 09. 2008 - 19:00

Lenka...Plačem Plačem Plačem Plačem

Je mi to veľmi ľúto....Plačem Plačem Plačem

Si ešte mladá,bábika ešte môže ku vám prísť...nikdy nie je neskoro...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

fantika, Št, 11. 09. 2008 - 19:53

Lenka je mi to úprimne ľúto..neviem si predstaviť ako veľmi musí bolieť strata po 8,5 roku,keď pre mňa to bola strašná strata po pár týždňoch tehotenstva...je to ako keby zomrel kúsok mňa...želám veľa-veľa síl na prekonanie tejto tragédie a dúfaj že v živote na teba čaká aj veľa dobrého,radosti,nielen smútok a žiaľ...Zlomené srdce

Vierik, Št, 11. 09. 2008 - 21:33

Ach, žienky, čím všetkým niektoré z nás prechádzajú - je ťažko čítať, nie to prežiť. Kam vás Pán Boh chcel posunúť takýmto bremenom, to je veru pre nás všetkých záhada. Možno neskôr zistíte, aký to malo zmysel. Isté je, že takéto veci sa diali aj diať budú; nezabránime im, nevyhneme sa... Túto šialenú bolesť isto cítia aj vaši muži, nezazlievaj mu fantika, takýto - zatiaľ - jednoznačný postoj. Bojí sa, že by už druhú takúto "podpásovku" od života nezvládol.

Bude lepšie. A ten tvoj drobúšik sa o to tam hore postará. A možno aj vráti, čo ty vieš?

Nech vaše boľavé srdiečka a duše zaplní čo najskôr pokoj a nové šťastie!

PS: Tuto u nás je jedna žena. Mala štyri deti. Dve z nich jej zomreli. Malý spadol z balkóna ich novopostaveného domu - mal tri rôčky. A ako cca 20-21 im zomrela dievčinka, dobrá ako víla. Na mozgový nádor. Povedzte, ako môže jedna žena prežiť takúto ukrutnú bolesť? Bože, ako?

fantika, Št, 11. 09. 2008 - 21:46

Vierik...neverím že by som sa po úmrtí dvoch svojich detí dala dokopy...pravdepodobne by som skončila na psychiatrii,alebo v márnici...obdiv a úcta patrí tej žene ak to zvládla...ďakujem vám všetkým za povzbudivé slová...dobre padnú..Zlomené srdce

stefanka, Št, 11. 09. 2008 - 23:08

Fantika, uz som sa sem dva krat vratila a konecne som dostala odvahu aby som Ti napisala ze mi je strasne luto a Sofinka bude v mojich modlidbach , mam taktiez vela za sebou.

fantika, Št, 11. 09. 2008 - 23:22

stefanka dakujem..nech Boh zehna kazdu smutnu zensku dusu a da nam silu zvladat vsetky utrapy ktore nam zivot do cesty prinesie...Zlomené srdce

stana11, Pi, 12. 09. 2008 - 07:42

Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem -ja neviem, čo by som napísala, slzy sa mi kotúľajú po lícach a .......Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam
prajem veľa Slnkoa sily

Katarina22, Pi, 12. 09. 2008 - 11:43

Plačem veľmi smutné, takú bolesť vie prežiť iba žena, preto jej to bolo dopustené, cítim s Tebou Zlomené srdce

Andrearu, Pi, 12. 09. 2008 - 16:24

Fantika tiež som prešla takouto životnou skúškou(brokenheart) ,bola som v 12 týždni a dieťatko bolo 2 týždne vo mne mŕtve. Bolo to pred skoro 6rokmi a vtedy som už mala 2,5 ročné dievčatko. Veľmi som chcela mať ďaľšie dieťatko no veľmi som sa toho bála. Tretie tehotenstvo som prežívala s obrovským strachom a rešpektom. Ináč sa na mňa lepilo všetko možné aj nemožné,ale zvládla som to a dnes mám aj zdravého 4 ročného chlapčekaSlnko .
Neboj tak ako písali dievčatá už vyššie chce to čas a musíte si byť s manželom veľkou oporou, spoločne to zvládnete ľahšie. Všetko bude lepšie a určite sa dočkáš aj ty ďaľšieho vytúženého dieťatka.Zlomené srdce
LenkaK Plačem Plačem musíš byť veľmi silnáObjímam

Zuzana, So, 13. 09. 2008 - 01:17

V myslienkach sme s Tebou a ver , ze bude lepsie.Zlomené srdce
Zuzana

Monika1305, So, 13. 09. 2008 - 14:35

Zivot je niekedy tazký a krutý,ale aj v nešťastí musíme nájsť dôvod,prečo ísť dalej.Viem pochopiť,čo asi prežívaš,lebo ja som to prežila tiež.Mne zomrel manžel,v decembri to budú 3roky.Mal nočnú,odišiel do práce a to bolo naposledy,čo sme sa videli.Stále ho vidím,ako odchádza,posledný bozk a jeho posledné čau.Moji chlapci mali 6a3roky.Bolo to ťažké im povedať a vysvetliť ako a prečo.A sama som mala problém stotožniť sa s tým.Ale musela som kôli nim.Začiatok nášho nového života bol ťažký,ale zvykli sme si.Co iné nám ostávalo.Clovek si musí zvyknúť na všetko.Mám priateľa,deti "otecka",ale tá bolesť ostane navždy.Spomienky sú to,čo nám nikto nevezme.Ked sa pozriem na mladšieho syna,ako keby som videla jeho.Prajem ti veľa síl aby si to vládala prekonať.A všetkým s podobným osudom.

fantika, So, 13. 09. 2008 - 20:53

Monika ani si neviem predstavit ako si to vsetko prezila..mozno ani sami nevieme kolko sily vlastne mame,kym sa nestane nieco,co nas prinuti zmobilizovat sa,vydrzat,bojovat do poslednej kvapky krvi a poslednej stipky rozumu...pan Boh vie,preco dal zenam dvakrat tolko sily ako muzom,vydrzime toho fakt neurekom..zelam uz len v zivote same stastie a pohodu..Úsmev

Zuzana1978, Ut, 20. 10. 2009 - 15:45

Objímam
Fantika,
podla toho, co som si precitala lekari zvolili najlepsi mozny postup. Cakanie by iba zhorsilo situaciu a tvoje zdravie+psychiku.
Z ludskeho hladiska viem pochopit tvoju bolest, ano bolo to tvoje dietatko a verim, ze uz je v nebi.
Drzim palce pri dalsom skusani.Kvietok

fantika, Ut, 20. 10. 2009 - 17:35

dakujem Zuzi..ale staale sa dalsie nedarii...no nevadii,teraz je vela starostii s babkou tak este asi nie je spraavny cas...co sa tyyka Sofinky,tak som si istaa ze je na kraasnom a dobrom mieste a ze sa tam raz vsetci stretneme..Zlomené srdce Úsmev

fiona, Ut, 20. 10. 2009 - 18:04

fantika, je mi to veľmi ľúto Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam

Elen, St, 21. 10. 2009 - 10:20

Fantika,Boze, tak mi zostalo zle z tvojho pribehu, ze ani neviem ci som schopna nieco napisat.Je mi to velmi luto, co si prezila. Posielam ti pozdrav a velke objatie. Objímam

fantika, St, 21. 10. 2009 - 11:42

Elen dakujemObjímam ..co uz narobiime,zivot piise zvlaastne a tazkee priibehy..

fantika, St, 21. 10. 2009 - 11:43

ramzesa dakujemObjímam ..a neplac..Sofinke je urcite dobre...Zlomené srdce

LenkaK, St, 21. 10. 2009 - 19:37

Fantika ja som bez svojej dcerky uz rok a pol. je to stale tazke zvyknut si na to. ale co ma naposledy povzbudilo a trosku potesilo bol film, ktory som si kupila. vola sa Ako prichadzaju sny. hra tam Robin Williams, "ktory sa po smrti vydava na cestu za hranice smrtelnosti v obrazovo uchvatnom filme." ja viem je to vedecko-fantasticky film, ale ked si ho clovek pozera, zacne trosku verit ze tam je fakt nadherne, ze to co ta bolelo ta uz neboli... najviac ma dojala scena kde sa male dievcatko rozbehlo a bezalo po hladine rieky a potom sa vznieslo a letelo. toto ma chytilo za srdce az som tomu uverila ze aj moja dcerka sa tam takto "blazni". aj ked mi strasne chyba a ja zas placem ked toto pisem, ale verim, ze jej je uz dobre, ze sa na nu ludia nepozeraju zvlastne v elektrickach a autobusoch. a hlavne, ze ju uz netrapia lekari a ziadne choroby. a ze tak ako sa v tom filme nakoniec stretli cela rodina v tom uzasnom svete, tak sa tam ak my raz stretneme.

fantika, St, 21. 10. 2009 - 20:13

LenkaObjímam Objímam Objímam ten film si urcite pozriem..drz sa moja...Objímam

tyjamy, St, 21. 10. 2009 - 20:53

fantika...keby niekto nevytiahol tento tvoj smutny pribeh...ani by som o tom nevedela..nieco si niekde naznacovala..ale toto je hrozne...zelam ti aby sa vam druhe babetko co najskor podarilo ...a aby zmiernilo tu tvoju bolest.......zas len ostava povedat..bol to osud...smutne...uz len vsetko dobre ti zelam...Objímam

fantika, St, 21. 10. 2009 - 21:29

dakujem tyjamy...veru tak..osud...Objímam

lia6, St, 21. 10. 2009 - 20:58

tak toto som ani ja nevedela...posielam veľa, veľaObjímam Objímam Objímam drž sa a držím palce...

metlicka, Št, 22. 10. 2009 - 07:23

je mi to veeelmi luuuto, fantikaPlačem . Mne tiez pri druhom dietatku zistili zvysene hodnoty v AFP testoch. Bolo to tri dni pred vianocami a ja som sa tak velmi bala. Nastastie u nas to dopadlo dobre a na ultrazvuku v hlohovci zistili, ze je vsetko ok. Je mi luto, ze ty si si musela prezit nieco tak hrozne.Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam ObjímamObjímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 10:46

metlicka som rada ze aspon u vaas to bolo v pohode..a dakujemObjímam

alexa35, Št, 22. 10. 2009 - 08:04

Fantika, slzy mi tečú......my, čo sa nám nikdy nič podobné nestalo, nemáme ani šajnu, čo všetko ste si museli prežiť. A ako ti muselo ako mamke byť... Nevážime si často to, čo máme a máme prehnané nároky... Pri takýchto príbehoch mi behá po rozume jedno......pokora pred životom a ozaj ďakovať za všetko dobré, čo nám dáva... Posielam kytičku tebe aj malému anjeličkoviKvietok Kvietok Kvietok Kvietok

mikve, Št, 22. 10. 2009 - 08:16

Fanti-netusila som...je mi to uprimne luto(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Dievcata skuste si precitat knihu Chatrc, je to otcovi dievcatka ktore umrelo velmi nepeknym sposobom, a je tam popisane ako sa vyrovnava s jej odchodom. Mne sa kniha velmi pacila a aj predstavy ktore vo mne vyvolala. Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Objímam

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 10:49

mikvicka ak ju zozeniem a budem mat silu ju preciitat tak to spraviim..len vies vo mne takeeto knihy vyvolaavajuu praave tuu bolest z preziteeho a potom vyplacem litre sllz...dakujemObjímam

mikve, Št, 22. 10. 2009 - 12:34

Fantinka mojaZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce mne ta kniha pomohla vytvorit si krasnu predstavu o tom ako je to na druhej strane a pochopit zmysel toho ze ludia umieraju...Objímam Objímam Objímam Slnko
Viem ze ta bolest tak skoro nezmizne ale verim aj tomu ze sa zmierni akonahle nam sem vyvesis prvu fotku vaneskinho braceka alebo sestricku, ktoreho sa dufam uz coskoro dockate mojaSlnko Slnko Slnko

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 16:04

aj ja duufam...Objímam dakujem si zlataaa...

mikve, Št, 22. 10. 2009 - 16:11

A vies co ja si to dam aj do svojej krabicky zelani, budem si zelat dar pre Teba a tvoju rodinku...male princatko zdravucke a krasneSlnko

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 16:29

mikvicka ja ani nemaam slov...Objímam Bozkávam dakujem kraasne...

mamka Danka, Št, 22. 10. 2009 - 08:35

Smutný príbeh Plačem fantika prajem ti aby si sa ešte mohla tešiť s krásneho zdravého dieťatka.Zlomené srdce Objímam Zlomené srdce Objímam Zlomené srdce Objímam Zlomené srdce

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 10:49

dakujem mamka Danka...bodaj by si mala pravdu..Objímam

akalenkak67, Št, 22. 10. 2009 - 23:28

Je to bolestný príbeh.Ja mam postihnutu dcerku,ktora sa narodila s razštepom pery a bez horneho podnebia.Ja som to zistila až po porode.Viem sa vžiť do tvojej situacie.Vyrovnava sa s tým ťažko.Ked sa človek na babo strašne teší a zrazu tvrdý uder.Prajem ti,aby si sa v buducnosti mohla tešiť z dalšieho zdraveho babatka.

fantika, Št, 22. 10. 2009 - 23:49

dakujem akalenkaObjímam a dcerke zelam vela zdraviicka a posielamBozkávam Objímam

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama