Myšlienky starej korytnačky.....:-)

50 – tka za dverami......doslovne. Každý deň má niekto tendenciu mi to pripomínať. Niekto s humorom ( kolegyňa v piatok cestou z práce: „Uži si posledný víkend so štyrmi krížmi na chrbte.“) Taktiež mama posledných pár dní, niekoľko krát veta: „Bože 50 rokov“ a vždy to povie tak zamyslene, neviem či jej v tom momente prebehne mysľou dlhých 50 rokov, alebo sa jej nechce veriť, že už to bude 50 rokov. Občas ma milo zaskočí reakcia okolia, blízkych aj cudzích. 50? Kde by si ich nabrala? Ty? To vždy poteší. A aj to, keď Vám povie mladý kolega, že viac ako 40 by Vám nepovedal.......ale nezabudne dodať, nepovedal by som, že si stará ako moja mama. 😊 Stará? Áno niekedy sa cítim fakt stará. Ale našťastie vo mne drieme ten neposedný, večne vymýšľajúci čert z detstva. Ten, čo mi nedovolí zostarnúť. Posledné roky boli naozaj veľmi ťažké, veľa sa zmenilo. Zmenili sa moje hodnoty. Najprv som si myslela, že to je vekom, že sa viac o seba bojím, že si viac všímam každú bolesť. Ale pochopila som, že sa mi len zmenili hodnoty. Doteraz som sa o seba nebála. Odkedy však viem, že moja mamina ma potrebuje, že je odkázaná na môj príjem. Som akási opatrnejšia, bojím sa aby sa mi niečo nestalo. Áno je aj dôvod strachovať sa, však vek neoklameš a zdravotné problémy sa ozvali, ale kráčam ďalej a verím.

50 rokov, mne sa ani len veriť nechce, že to tak rýchlo ubehlo. Ešte pred nedávnom som robila scény, že nechcem ísť do škôlky, že sa mi nechce učiť dejepis, že sa mi nechce vstávať na prax. Však pred nedávnom bola maturita, štátnice. Neverím, že som v práci už pomaly 30 rokov. Život neskutočne rýchlo uteká. Škoda len, že je taký krátky. A aj na tej krátkej ceste si ľudia robia zle, hádžu si polená pod nohy. Robia si zle v práci. Viem, v každej práci sa nájde kolega „majster sveta“. Škoda len, že tento majster sveta dokáže zmanipulovať toľko ľudí. Aj v rodine, veľa vecí by sa dalo vyriešiť úplne ináč, bez hádok, hnevu nenávisti. Treba k tomu však porozumenie, schopnosť načúvať, poprípade vedieť pochopiť aj iného nie len seba. Ale nie o tomto som chcela. Skôr o tom, že beriem 50 tku, ako čiaru od ktorej sa odrazím a budem kráčať ďalej. Ako vždy so svojim typickým humorom. Sem tam nasratá, ale večne zanietená pre niečo...🙂....Momentálne zanietená pre život.  

Aj napriek tomu, že 50 tka za dverami, ja som za ňu naozaj vďačná. Vďačná za to, že tu som. Že žijem. Však koľko mojich rovesníkov tu už nie je 😢....to je až neuveriteľné....Ďakujem za.........