Vraj máme do svojho dňa pravidelne zaradiť aj niečo krásne. Niečo rokmi overené. Hudba, literatúra. Obrazy. Niečo, čo dokáže veľkými slovami povedané povznášať. Má veru táto myšlienka čo do seba. Miesto rozhovoru, článku o niečom momentálne aktuálnom vsadiť na veci overené časom.
Niekde som počula o najhranejšej symfónii na svete. Neviem, či je niekde takýto rebríček zostavený. Asi by som hádala inú akladbu, iného autora. Ale vraj je to dielo Antonína Dvořáka Z Nového světa. Vznikla po jeho príjazde do Ameriky. Dlho sa nemohol chytiť, nešlo mu nič napísať. Z každej strany na neho útočilo všetko nové. Veľké. Bol v tom stratený. A on prišiel na pozvanie, aby písal hudbu. Nedarilo sa to. No on vlastne potreboval nacítiť všetko to, čo bolo okolo. A potom to prišlo. Veľkolepá skladba. Dokonca Largo z tejto skladby je vraj dodnes hymnou štátu Iowa.
Tak ak by ste chceli vypočuť aspoň to krátke Largo, tu je. Celá skladba trvá niečo okolo hodiny, oplatí sa vypočuť.
Mám pár skladieb, na náladu, na plač, na to aby mi robota odsýpala.. Staré, novšie, ľudovky, moderné aj vážne.. Všehochuť.. A keď som sama doma hlavne na plné pecky.. Len dnu?na dvore len tak primerane.. A dnes som sa dozvedela čo je najhranejšie.. Keďže všetci vieme čo je najčítanejšie..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak symfónia je na mňa asi veľa, tiež by som túto netypovala ako najhranejšiu. Na Spotify, deti mi zaviedli účet naučili ma čo s nim, mám svoj playlist. Väčšinou tam mám rôzne klavírne upokojujúce skladby, ak nezabudnem tak si ich púšťam, aspoň v noci pred spaním. 😊