Nemám rada Vianoce.....

Nemám rada Vianoce.......

Často opakovaná fráza....používa ju veľa ľudí.

U mňa to tak naozaj je....nemám ich rada, aj keď to tak nevyzerá, lebo už roky sa snažím vyrábať vianočné dekorácie. Papierové stromčeky, hviezdy, stromčeky z dreva a posledné roky vianočné oblátky. Prečo to tak je? Pravdepodobne som si našla spôsob, ako sa v období pred sviatkami, čo najviac zamestnať, aby som nemyslela na to, že sú tu opäť Vianoce. Oblátkami som sa dostala bližšie k ľuďom. Bližšie k vám a teším sa, že mnoho z Vás bude mať na sviatky moje oblátky na stole. To je krásny pocit. Teším sa, že Vám chutia, že aj ja, i keď nemám rada Vianoce,  môžem byť súčasťou tých vašich.

Ale áno, spomínam si aj na pekné vianočné sviatky, tie sa mi spájajú s mojou starkou. Pamätám si, ako sme spolu robili čokoládové kolekcie na stromček a balili sme ich do farebného alobalu. Ako sme spolu vyrábali šuhajdy. A pamätám si aj to, ako som dostala pod stromček krásnu oranžovú skladačku – môj prvý bicykel..... to bola vec, celú zimu som sa vozila v pivnici a tešila som sa na prvé letné dni. Žiaľ, žiadne iné Vianoce už neboli pekné. Vyrástla som z detských snov a túžob a hlavne preto, že nemám žiadnu rodinu som Vianoce často trávila sama, smutná, uplakaná. Nie že by som nemala ku komu ísť, volali ma k sebe priatelia, Vierka, Helenka, Elenka, Silvia .....ale ja som nechcela k nikomu ísť, nechcela som nikomu narúšať sviatočnú pohodu......Na Vianoce nie som dobrý spoločník.

Ale áno, ešte jeden krát boli výnimočné. Minulý rok, keď som ich mohla urobiť pre moju maminu.            ( odkedy som dospelá nikdy ich nechcela tráviť so mnou, teraz sa však niečo zmenilo a ja som za to vďačná......) Mohla som maminu zobrať k sebe do mojej malej garsónky v Bratislave, varila som, a chystala s láskou šalát len pre ňu. Mamina mi hovorila, že nechápe ako to, že všetko robím v totálnom kľude a pohode. Prečo asi? Lebo som to robila rada. Nakúpila som jej darčeky a tešila som sa z toho, ako ich rozbaľovala. Chvíľu som mala pocit, že sa všetko otočilo. Mne nezáležalo na tom čo dostanem, pre mňa bola najväčším darčekom ona. Ja som sa tešila pohľadom na ňu, ako si otvára každý jeden darček a teší sa ako malé dieťa.

Boh vie, aké budú Vianoce tohto roku? Neviem. Mamine zdravie už neslúži tak, ako by malo a nechce ísť do Bratislavy. Bojí sa tej cesty. Radšej si zvolila Vianoce v domove dôchodcov......a ja? Neviem....

Jedna známa hovorí:“ Vianoce sú najnespravodlivejšie sviatky......kto je šťastný, sa mu to znásobí......a naopak“....... Veru pravda..... k tomu už nie je čo dodať.