Niekedy sa nechám viesť šiestym zmyslom

Bývajú roky, keď mávam vianočné darčeky nakúpené i niekoľko mesiacov dopredu alebo aspoň jasnú predstavu v hlave, čím najbližších prekvapím a sú roky, keď sa mi s vymýšľaním darí pomenej. Hlavne pre môjho muža.

Strafiť sa mu do vkusu je pre mňa vždy riadnou výzvou. Posledné tri roky som sa sústredila na spoločné rodinné akcie v trojici. Varieté, kúzelnícka show a pod. To malo zakaždým úspech.

2018 som sa ale rozhodla siahnuť na klasické darčeky, zájsť s ním na synov pravdepodobne posledný vianočný koncert jeho speváckej kariéry v chlapčenskom zbore a darovať mu okrem iného najnovšiu knihu jedného neskutočne všestranného a obľúbeného nemeckého moderátora, lekára, kabaretistu, kúzelníka a spisovateľa. Keď som knihu zbadala prvýkrát na pultoch kníhkupectva priamo v centre Mníchova, zaostrila som na ňu zrak, potešila sa, že darček je na svete. Obťažkaná darčekmi do školy som sa ju rozhodla kúpiť o dva dni neskôr. Už by sa mi inak nezmestila do rúk.

Aké nemilé prekvapenie však na mňa čakalo, keď som o dva dni neskôr zistila, že je kompletne vypredaná. Obehala som asi desať kníhkupectiev a nikde nič. S niečim podobným som naozaj nerátala.

Dnes som šla na posledný záťah do najbližšieho nákupného centra. Vyčariť nejakú vhodnú náhradu. Tušiac, že ma čaká náročná úloha. Najprv som i tam zamierila do kníhkupectva. Výsledok sa rovnal nezdaru z mesta. Následne som prechádzala z obchodu do obchodu sťa Blúdny Holanďan a moje odhodlanie niečo nájsť sa pomaly ale isto vytrácalo. Po dvoch dlhých hodinách som hľadanie nakoniec vyčerpane a znechutene vzdala.

Už som bola na odchode, keď som si spomenula, že doobeda v potravinách nemali orechy a ja ich zajtra nutne potrebujem do nanukových rezov. Zostávali dve možnosti. Vrátiť sa do potravín v nákupnom centre alebo zájsť do obchodu v našej štvrti. Inokedy volím radšej druhú možnosť, no tentokrát som spravila čelom vzad. Nechcelo sa mi ísť ešte kamsi inam, keď sa navyše vonku spustil dážď.

Ku orechom som pribrala i syr a salámu a cestou ku pokladni som zahliadla stojany s ponukou drobností za 1€. Inak tu musím spomenúť, že ten obchod je obrovitánsky s nepravidelným, kľukatým pôdorysom.

- Nech to čert vezme, keď už som tu, idem i ku nim! Jeden nikdy nevie - pomyslela som si a odbočila doprava. (Žeby šiesty zmysel?)

V skutočnosti sa v nich nenachádzalo nič vhodné. Mnohé veci vyzerali i dosť biedne. Ošúchané, poškodené kúsky.

Tak som na konci uličky zamierila doľava a opäť sa vydala ku pokladniam. A za ďalšou zákrutou mi zrak padol na minioddelenie s knihami. Ak som ho niekedy predtým i letmo zaregistrovala, už dávno som zabudla, že ho majú. A medzi knihami stála i tá, ktorú som už niekoľko dní márne zháňala v kníhkupectvách.

Takže Vianoce môžu prísť a ja odteraz hľadám bestsellery iba v potravinách!