Asi nie som sama, čo si neustálymi obavami komplikuje život. Furt skúmam, či to alebo ono je dobré. Či som to nemohla urobiť lepšie. Povedať trefnejšie.
Veľmi sa to prejavuje napríklad pri komunikácii v zahraničí. Kedysi, keď som potrebovala, tak som sa proste dohodla.
Dnes mám obavy povedať nahlas čokoľvek v akomkoľvek jazyku. Stále mám pocit, že manžel a teraz už aj syn to povedia lepšie, správnejšie. Gramaticky správne. A hlavne tá výslovnosť. No nepoviem radšej nič.
Na dovolenke sme boli s mladým manželským párom. On podniká. Pochádza z dediny a má za sebou detstvo, kde sa musel starať o to, čo má. Keď to chcel. A je veľmi podnikavý stále. Nemá problém dohodnúť sa s celou Európou. Chviľu sme spolu cestovali a ja som zrazu počula, že naozaj nehovorí ani gramaticky správne, nehovoriac o správnej výslovnosti. Ani v jednom jazyku, ktorý použil. A vôbec ho to netrápi. Hlavne, že hovorí. Porozumeli mu všetci, zistil to, čo potreboval..
Začala som o tom rozmýšľať. Veď ani v slovenčine nehovoríme všetci na jednotku. A dohodneme sa. Naozaj asi netreba dumať nad správnym pádom, predložkou.... Nejak to už dopadne.
A tak, keď sme sa zastavili cestou v Rakúsku v Ikea, kým manžel niekam odbehol, v pohode objednala 2 kávy, každú inú a 4 koláče 3 rôznych druhov. Celkom som bola hrdá na svoj výkon. A ešte viac, keď sa manžel vrátil a neveriacky hľadel, či som to fakt objednala??? A pritom to bolo tak jednoduché.....
Ono niekedy v snahe po dokonalosti nám veľa vecí uteká. Možno občas dostanem niečo iné, ale v konečnom dôsledku asi dostanem oveľa viac, ako keď budem čakať na vlastnú dokonalosť. A občas to je len vlastná lenivosť - ja to neviem, nech to urobí niekto iný
Minule som niekde čítala o Saganovi, že z angličtiny vynechal nudné predložky a spravil ju zábavnejšou 
Ten sa neštve a odpovedá v mnohých jazykoch.... Bez váhania nad gramatikou či správnou výslovnosťou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja som iná, ja netúžim po vlastnej dokonalosti, lebo to viem že neexistuje, lebo vždy bude podľa niekoho a o to ide.
Pamätám sa ako som pomahala otcovi nosiť vrecia aj ked som nevladala, lenže som vedela ako je na mňa nesmierne hrdý a to som mala rada. Som človek ktorý chce aby jeho blízki boli šťastní.
Takže potom nastane to prispôsobovaní a nastavení hraníc a ja vlastne potom chcem niečo viac od seba, lebo niekto mi to tak naznačil, alebo niečo podobné.
Myslím že s pribúdajúcim vekom človek nároky na seba odoberá. Ja roky viem že nenávidím upratovanie aj ked som to celý život robila, ale ja sa vôbec nechcem v tom zlepšiť - ja chcem mať väčší príjem, aby som si mohla zaplatiť niekoho kto tu prácu ma rád.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hehehe - akurát nedávno som pozerala video so Slavojom Žižekom (úžasný filozof) ,čo vlastne chápať pod objektom príčiny túžby. Je ňou nedokonalosť, ktorá nás delí od perfektného stavu. Teda - nie čistá gramatika, 3-4 kilá naviac, znamienko krásy či hrubYca
. A potom som pozerala druhé video a tam bolo, že by sme nemali byť perfektní, lebo ľudia ľúbia iba takých o ktorých vedia, že nie sú dokonalí. Že pre tú nedokonalosť vlastne milujeme. 
Mňa musia milovať všetci obchodní partneri - používam základné časy (minulý, prítomný, budúci), sem tam plesnem nejaký aj iný, aby vedeli, že ma tiež také učili
. Slovosled ma netrápi už vrch koncom. A čuduj sa svete - nik sa nesťažoval. Vážne to chce len odvahu.
Inak ale .... možno nastal čas popýtať tú kávu aj u mňa v Nemecku po nemecky. Zas ma budú ďalší milovať ešte viac.