Človek by mal mať niečo, čomu sa venuje pravidelne. Niečo, čím si čistí hlavu, svoje vnútro. Veď ide o hygienu. Takže najlepšie denne. Niečo, čo mu prinesie úľavu. Niečo, čo zamestná a zároveň tak trochu vypne myseľ. Alebo ju pomôže usporiadať. Ale čo to je?
Kráľovná Viktória si písala dlhé roky denník. Niektoré dni aj viac ako 2000 slov. To je už celkom slušný výkon. Zvlášť, keď sa píše rukou. Boli časy, keď som takto písala veľmi veľa. Dokonca som minule niekde objavila malý diárik, do skorého som si na strednej zapisovala. Aj som to po sebe čítala, ale fakt som nedokázala zistiť, o čom (a hlavne o kom) som to písala.
Kvantum žien sa venuje ručným prácam. Dlhé roky som nechápala, na čo to robia. Veď v obchodoch je absolútne všetko. A výber taký, že fakt nemusí človek stretnúť rovnako oblečeného človeka. Naviac, pletú úžasné deky, hačkujú obrusy.... Zdalo sa mi, že ide o úplne nepraktické veci. Dnes toto chápem ako istú formu relaxu a zrejme aj tej psychohygieny. Sama som po dlhej dobe začala viac pliesť a háčkovať a keď to zoberiem do ruky, cítim, že to je odmena pre mňa. Že sa teším na tú chvíľu, keď si budem môcť sadnúť a ponoriť sa do počítania očiek, skúmania vzorky...
Častou radou je aj čítanie. Len mám pocit, že treba vyberať, čo čítať. Lebo mám príklad z okolia, keď čítanie severských krimi uvrhalo do depresívnych myšlienok.
Pomáhajú aj rôzne meditácie. Niekto sa pravidelne modlí. Nie len tak z povinnosti, venuje tomu denne aspon tých 15-20 minút. Niekto medituje inak. Napríklad jogou. Denne. Niekomu veľmi pomáha pravidelne čítanie Písma. Niekto má inú knihu. Dôležitá je zrejme tá pravidelnosť.
Čítala som rozhovor s mamou 8 detí, ktorá má vlastnú firma na výrobu a predaj odevov. Popisovala svoj deň a veľmi ma prekvapilo, že si každé ráno najde 20 minút na to, aby čítala Bibliu. Zrejme je to pre ňu niečo, čo jej prináša silu. Skúšam to po nej opakovať, ale zatiaľ som sa na úplnú pravidelnosť nedokázala naladiť.
Máte vy niečo, čo vám pomáha zahnať chmúrne myšlienky? Čo opakujete naozaj pravidelne. Pri čom necháte hlavu oddychovať?
Mám tetu, má 75. Posledných asi 5 rokov ju trápui depresia. Fakt silná, aj lekári majú veľký problém to zvládnuť. Tuším sa to opakovalo už asi 3 alebo 4 krát. Posledne konečne našla lekára, ktorý bol aj ochotný sa s ňou rozprávať. A ten jej poradil práve tie prechádzky, dve hodiny denne. ALe fakt denne. Má neďaleko seba obrovský park, tak chodí tam. ALebo sa vyvezie niekde do lesov. A denne kráča. Bol pre mňa šok, keď som videla, jak pomaly kráča. Nevládze, ale prekladá nohu. Stale dookola, krok, za krokom. To tvrdí že jej veľmi pomohlo. Teda okrem liekov..... A tiež sa pokúšala písať. Aspoň jednu myšlienku denne. To bola tiež rada lekára. Ale jednoznačne u nej najviac pomohol ten pohyb. Denno denne. Len to si každý musí nájsť to svoje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
verím, pri takejto prechádzke kedy nečakáš žiadne stretnutia sa nesmierne vyľuftuje hlava.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
s tým nedokysličením to môže byť fakt pravda. Lebo tie prechádzky fakt pomáhajú. To by to krásne vysvetľovalo. Len si zvyknúť na tú pravidelnosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pravidelne, denno denne asi nic. Nepravidelne pomáhajú knihy, vyberam starosttlivo, len happy endy a romantiku, ale ostava problem, ze sa neviem od knihy odstrihnut a ist vcas spat a to uz potom nie je na uzitok, a tiez puzzle, mi pomaha vypnut hlavu a zahrada, do ktorej sa mi nechce..Ale v konecnom dosledku tahanie buriny je velmi osloboduzjuce. Jogu zvladama len dvakrat do tyzdna, na hodine, doma nist a zislo by sa ... Na zaciatok sa aspon ucim, vypinat PC skor, a posadit sa ku knihe, casopisu, alebo puzzle.
A ta chodza, mam velmi rada chodenie, len sa mi tazsie hlada lokalita, sme na strmom kopci a ja rovinky milujem, a zime za tmy a blata nie je kam. Vyjazdov mam dost aj bez toho, aby som si prechadzky autom hladala, ale daju sa volajake riesit aj u nas, ked je dlhsie vidno a nie je blato da sa. Za mrazu kusok aj pri svite mesiaca, ale to len kratucke trasy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vraj treba 60 opakovaní, aby sa činnosť stala zvykom, ktorý robíš bez premýšľania. A druhá vec, treba pravidelnosť. Preto je doležité prízvukuvať deťom a opakovať im, že zuby sa umývajú pravidlene ráno a večer. Lebo keby si povedala, umy si zuby 2x za deň, hocikedy, to nestačí.
To znamená, keby práve teraz začneš niečo robiť pravidelne každý den v rovnaku hodinu, do Veľkej noci to akurát stíhaš, aby bol zvyk. Aby to už potom išlo automaticky
Pri knihách často čítam opakovane to isté. Baví ma nachádzať v knihe stále niečo nové. Také, čo som si pri prvom čítaní nevšimla. A tam ti už je celkom jedno, či stranu dočítaš, či nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Co sa tmy tyka, pomaha celovka. O jednu som poziadala Jeziska a je to celkom fajn. Potme sa totiz pes vecni dost blbo. Aj som sa mu to snazila vysvetlit, ze ked pridem potme z prace, tak je na prechadzku nedorby cas 
Nepochopil, teda sa aspon tak tvaril. 
Nuz tak chodim aj po tme, ale s celovkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celovka je fajn, len za tmy nemam odvahu daleko chodit, uz aj na polovnika som natrafila, aj ked to skor v lete, v jeseni, alebo netusím, ci divé svine, tu rozhrabujú zem, ci sú to srny, lane ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás dostala čelovku Zet. 
Docela sranda, keď mi blikajúce svetielko mizne v tráve a pobehuje jak bludička kade tade, ak ju pustím v poli. 
A občas musí k nohe a svietiť paničke pod topánky.
My sa rady flákame potme, nás to už za svetla ani nebaví 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To si užijete dosť zábavy 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera o pol deviatej večer som uvažovala nad tvojím blogom. Mala som za sebou cez 3km rezkého tempa a konečne sa mi ustálil tep rýchlený od napätia 
.
Pohyb je pre mňa asi ako prvá pomoc - také RZP - vtedy pomôže rýchly, výbušný. Uštvať sa, vyliať endorfíny do krvného riečišťa. A potom sa ustály tep a dych a hlava je vyluftovaná, prídu iné myšlienky.
Ručné práce - to je ako prevencia. Pripravuje ma to na každodenný život - postupne, krôčik za krôčikom. Háčkujem. Ale teraz tiež mám väčšiu medzeru. A možno preto bolo treba večer ísť vyšliapať ten hnev do vetra .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte som chcela dodať že k základom psychohygieny by mala byť aj konštruktívna hádka alebo inak prejavený protinázor, lebo ak to potlačame je zbytočne čakať na zázraky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a musím mať vždy protinázor? Respektíve kedy treba ten protinázor vyjadriť. Lebo je kopec situácii, kde nejde o nič...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dosť cituješ Plzaka a ja aj ked som ho nemusela som si toto zapamätala.
Vieš vtedy je to potrebné ked ťa to serie a ubíja - toto je už moje vysvetlenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano, to beriem. Keď ťa to ubíja, to áno.
Často sa mi zdá, že sa hádame pre úplne nepodstatné veci. Také, že už za pol hodiny nevieme, o čo išlo. Mňa deptajú presne takéto hádky. Také, kde je len zástupný problém. Nie jadro veci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si ako môj Miro, odmietal hádku ja práve naopak potrebujem vyčistiť vzduch a hned sa mi ľahšie dýcha. Inak - nikdy sa nehádame kvôli dôležitým veciam a preto je dobre ked sa to vyčisti pri blbostiach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
konečne som našla jeden starší blog, ktorý hovorí o vplyve háčika a ihlíc na zdravie :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V prvom rade tvorba od háčkovania či pletenia cez všetko ostatné. Predtým som skladala puzzle, ponorla som sa celá a bolo to úžasné ešte pred tým knihy.
No pri psychohygiene najviac pomáha práca v záhradke či potulky lesom - vyriešim a odpustím mnoho veci pri týchto činnostiach.
Ja som vždy za základ psychohygieny považovala moje svedomie ak ma hryzlo či inak ku mne hovorilo tak som si hovorila je to super som na správnej ceste. No a preto sa svedomiu dá v lese č v záhradke nesmierne prihovárať a preberať s ním či prežúvať s ním každý problém.