Ak by som písala rozprávku, začala by som nejak takto.
Kde bolo tam bolo - bol pracovný deň ako každý iný.
Ale! Ale je tu realita. Realita dneška.
Zajtra tu máme zas sviatok.
Kdeže sú tie časy, kedy naše mamy 31.8 panicky nakupovali papučky, zháňali kvietok pre súdružku učiteľku a my sme privoniavali k čisto opratej pionierskej košeli a hľadali biele podkolienky. A hladkali novú aktovku a rozčuľovali sa, že vlasy nám zas v lete nenarástli tak, že spolužiačky zblednú závisťou. Teda to bol môj stav. A to som nevedela, že na večer má mama pripravený program a prekvapko v jednom. Že ma ešte ostrihá.
Kdeže sú tie pokojné časy posledného augustového dňa?
Reality dneška je iná.
Dneska sa všetci tlačia pred pekárňou. A potravinami.
No však lebo zajtra čerstvé rožky nebudú! A ktohovie, či budeme mať čo žr... jesť.
Lebo však obchody zatvorené.
A pozajtra je piatok a potom víkend a ....
A decká v tom všetkom majú už totáááálny hokej, lebo však do školy sa nenastupuje prvého septembra v deň, keď odlietajú lastovičky a začínajú lietať prvé pavučinky babieho leta.
Idú si oni do školy až v pondelok.
Piateho!
Meh! Tu už nikto nič negarantuje - ani ten ten riadny začiatok školského roka.
V tomto by si naša deva nepomohla, každú hodinu majú v inej triede, občas aj na inej škole. Inak dnes skoro slzy ronila. Dozvedela sa že im odišla externá nemčinárka. ozaj musela byť skvela, keď na umeleckej škole, bola nemčina jej najobľúbenejší predmet. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto bude v novom roku tuším celkom výzva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jááj, náš keď bol školák, tak mu bol začiatok školského roka šumafuk. Jediné, čo ho napríklad na strednej zaujímalo, bolo to, aby si chytili poslednú lavicu. Bol ochotný daný deň ísť do školy mimoriadne už o 7
Lebo raz sa tú poslednú lavicu nepodarilo chytiť. Vyriešili to šalamúnsky. Zobrali neobsadenú prvú lavicu a urobili z nej poslednú 
Vraj to nikomu nevadilo