Príroda je mocná a ja trpezlivá a vytrvalá

Dva týždne dozadu sme mali u nás skazu. Krúpy nie tak veľké ako husté, sprevádzané silným vetrom, zničili na záhrade celú úrodu. Jablká, hrušky, ringloty, višne a hlavne moje milované čučoriedky nenávratne. Ešte som nikdy nemala svojim 9 kríkov tak bohate obsypaných. No mala. Lebo polovicu rovno pozbíjalo, druhá čo zostala, je poškodená. Možno zopár schovaných čučoriedok prežije. A zopár orechov, zvyšok ništ, na zemi alebo dotlčené. Tento krík je jeden z mála, čo ešte zopár čučoriedok prežilo.

Asi maliny odolali najlepšie, možno tým, že boli v závetrí pod susedovie orechom.

Z paradajok mi ostali pahýle. Šaláty dosekané. Uhorky z desiatich jedna ... a  tak by som mohla pokračovať. Čo nezničil ľadovec, do toho sa pustili slimáky. A tak som namiesto svojho obľúbeného polievania, po večeroch zbierala slimáky.

Ale šalátiky sa pozbierali, kaleráby tiež ako tak a paradajkové pahýle, kde tu púšťajú nové konáre. Uhorky idem dosadiť. Nový hrášok som posiala hneď po tej pohrome

Pointa, je však inde. Znovu chodím a svoje relaxačné prechádzky po záhrade a polievam okrem tých paradajok, aj zničené kríky čučoriedok či úplne doráňané jahody. Občas sa pristavím pri čučoriedkach a olamujem tie dobité, aby tým zopár zachráneným ostalo viac výživy. Na niektorých kríkoch je to lepšie, niekde nič.

Najviac ma však prekvapila moja nádherná lupina

Takto vyzerala pár týždňov dozadu, odvtedy dala ešte dve várky kvetov. Ju ľadovec najviac zničil a slimáky si tiež na nej slušne pochutnali. A včera pozerá, ide znova kvitnúť. Doslovne ako vták fénix vstáva z popola

dostala riadne zabrať, ale ide zase kvitnúť. 

Takže príroda je všemocná, aj zničujúca aj vstávajúca z popola, aj učiaca nás pokore a trpezlivosti. Aj prioritám. Hold ovocie tento rok zas nebude, ta nech sme hlavne zdraví.