Slávnostne sľubujem

Slávnostne sľubujem, že už nebudem, nikdy nebudem, nasilu prenáramne vtipná, ani v myšlienkach.

Hodnú chvíľu už premýšľam, či to sem hodiť, či nie. Ako inak, ďalší môj trapas. Zatiaľ som sa doma nepochválila a ani to asi tak ľahko nespravím. To by som si zas vypočula. Ale do éteru to hodiť môžem, veď čo ..., tu ma nik nepozná, všakže moje milé.

Takže, dnes som sa vybrala na nákup, taký ten väčší víkendový. Autom. Nakúpila som toho teda fest a hajde domov, variť obed. Čo čert nechcel, cestou späť si ma stopli dvaja fešáci. Už keď som ich z diaľky videla, ako na mňa mávajú, mi zatrnulo a v duchu som nadávala ako pohan na MM, že ešte nespravil to pravé brzdové.
"Dobrý deň, cestná kontrola, vaše doklady, prosím." Čítam teraz dosť kníh v češtine, tak prvý výraz, čo mi napadol, bol: "Tě pic, vole." Moje nervy, nepovedala som to nahlas! Mrknem na mladého, tváril sa normálne, tak zrejme nie. Nuž, ale celá ja. Pred takou autoritou som bola taká maličká a v prvom momente som si nevedela spomenúť, že čo to vlastne asi tak chce. Potom mi tie jeho slová akosi došli do mozgu, tam sa to nejako zošrotovalo a ja som sa trasúcimi rukami hrabala v taške a medzi zväzkami mrkvy, póru, mliekom a podobnými položkami nákupu, lovila malú taštičku so všetkými dôležitými dokladmi.
"Do pr...", chcela som si uľaviť slovne, no včas som sa spamätala a tak som len otočila na "...kený ohrady." Kua, prečo nadávam v češtine, ešte to mi tak blyslo mysľou a podávam rozklepanými rukami celú tu taštičku tomu mladému fešákovi. Nech si z nej vyberie čo potrebuje, ja na to nemám nervy.
Jemne nadvihol obočie (to bolo fakt sexy), ale nekomentoval to. Zrejme mu bolo jasné moje duševné rozpoloženie. Veruže si vybral. Občiansky, vodičák, kartičky z STK a emisné a ...
"Pani, až také podrobné údaje nepotrebujeme. Ďakujem." a podáva mi naspäť akúsi malú ružovú kartičku. Čo to ... No do pr... . Môj menštruačný kalendárik. Mám taký krásny ružový od pani doktorky. Značím si tam všetko, resp. všetko to, čo pani doktorku pri prehliadke zaujíma a zrejme to zaujalo aj tých dvoch mladých dopravákov, pretože tam kukali obaja. Celá červená ako pivónia som sa uškrnula a v duchu si pomyslela: "U mne taky dobrý šéfe, za mesiac aj mňa čaká ďalšia STK." Rehot z vonka ma priviedol do reality. Buď tie moje veľmi vtipné myšlienky neboli také tiché ako som si myslela alebo moja huba ich predbehla. Skôr to druhé, aspoň podľa veselých príslušníkov súdiac. Prosím, spláchnite ma a nechajte ma odplaviť sa niekam na druhú stranu zemegule.

Fakt neviem akým štýlom som odtiaľ vypadla, ale fŕkali mi z pod kolies kamienky a po pár metroch som zistila, že idem so zatiahnutou ručnou brzdou.

No, dobre, teraz už sa sama na sebe smejem, však čo, chlapci zistili, že som aspoň dobre udržiavaná, garážovaná, s platnou STK, ... tak čo. Jedine, že nikdy nehovor nikdy, ale dúfam, že takto vtipná tak ľahko už nebudem, snáď ...