Dnes som sa nudila.. zas ...opäť... Niežeby som nemala čo robiť, no skrátka, nechcelo sa mi 
čo je u mňa dosť častý jav 
Že konečne vediem pokojný život.. Dúfam že nezakríknem, neviem, na ako dlho ho mám, ale veľmi ma to teší.... Mám usmiateho manžela, zdravé dieťatko, rastúce bruško. Manžel má prácu, synček rastie do krásy, nematurujem, som "iba" taká žienka domáca. Synček je konečne samostatnejší, dá sa pir nom aj povysávať, aj navariť, takže ja môžem poobede, kým o n spinká, tri hodiny v pohode spinkať s ním. Od upratovania sa nepretrhnem, ide mi o to, aby nás prach nedusil a chrobáčiky nezjedli
Pred dvoma týždnami farár na kázni tak pekne rozprával, až mi to doteraz beží v hlave. Človek bude mať spokojný život iba vtedy, ak sa bude pozerať na to, čo má. A nie na to, čo nemá. Mal by si vážiť každú maličkosť, aj tú najmenšiu, nič nebrať ako samozrejmé. Pretože v dnešnom svete nič nie je samozrejmé. Ani to, že keď večer ľahnem do postele, ráno z nej aj vstanem. Keď odchádzam na prechádzku, že sa budem môcť vrátiť späť. Ani to, že keď slnko zapadne, tak zajtra aj vyjde. Nie je samozrejmé, že mám milujúceho manžela, zdravých rodičov a super súrodencov. Niej esamozrejmé ani to, že si môžem každý deň kúpiť chlieb... ani to, že si zapnem TV. Preto si vážme každú minútku, každú sekundu, a každú vecičku vo svojom živote, pretože NIČ NIE JE SAMOZREJMÉ
Mne sa páčilo čo povedala v jednom rozhovore pani Alena Heribanová.Ona nie je pyšná na to čo má - myslela rodinu a šikovné dcéry ale všetko berie s pokorou,lebo behom chvílky sa to môže zmeniť,ked vidí okolo seba tolko utrpenia /pracuje s charitou/,choré detičky,zlé sociálne podmienky a všetko okolo toho...Niečo na tom možno bude,pesimizmus som tam nevidela iba reálny pohlad na svet...Brať všetko s pokorou a úctou ako sa píše v inom blogu - Ako by to bolo poslednýkrát...
Pani Heribanova sa mi tiez velmi paci - uzasny a krasny clovek
S tou lenivostou to nebude u teba az take zle ak si zmakla napiect medovnicky.Uz som aj ja rozmyslala nieco vianocne napiect ale potom som si pomyslela,ze co blbnem.Ale ako citam nie som v tom sama
kto sa nevie dockat.Je to super taky spokojny zivot vsak?Presne taky mam konecne aj ja.Pozdravujem
ja pečiem medovníčky po celý rok,len tak pre deti do školy,miesto sladkostí.je to zdravšie ako kupované keksíky a aj dom je prevoňaný,keď sa pečú
Prosiiim recept, vopred dakujem
Zuzka,tu je:
http://www.nanicmama.sk/drobne-pecivo/makke-medovniky
a prajem dobrú chuť
mne minule aj tak stvrdli
neviem čo stále robím zle :)
nedávaj margarín,ale klasické maslo,nesmú sa dlho piecť a nesmú byť veľmi na tenko vyvaľkané
,
ale tvrdé sú aspoň chrumkavé,aj také sú mňam,v papuľke sa všetko roztopí
NO s klasickým maslom som neskúšala, zrejme to bude tým :)
neboj, ani tvrdé sa nevyhodia, namáčam si ich do kakavka alebo mliečka a raz dva tri sú preč.. teda ovšem, ak neskončia ako tie "africké"
to je život
!
,nech vám to vydrží veľmi dlho 
kakavičko,medovníčky,spokojná rodinka
Lenže tie medovníčky boli pre moje dobro, ja ich pučím do hlavy :)) do vianoc určite nevydržia :)
pekne si to vystihla.Ja som raz niekde citala,len si neviem spomenut kde, ze "Stastie ma len ten,kto veri, ze ho ma"...a strasne mi to utkvelo v pamati.
Odpadnem z toho, čo a ako si to tu napísala! Nádhera, úplne sa stotožňujem! Aké jednoduché. Tak málo si to uvedomujeme. Ja síce mám jeden nedoriešený problém, ktorý sa ťahá už 2,5 roka a ktorý ma mučí a ťahá k zemi /teda ja odolávam, nedám sa
/, no okrem toho mám tiež úplne obyčajný krásny život medzi ľuďmi, ktorých ľúbim a pri takomto postrehu, aký si tu dala si to stále znova uvedomujem. Ďakujem Ti za tých pár jednoduchých a pritom takých krásnych a dôležitých riadkov. 