Máme susedu, človek by povedal, že ťažký osud. Cudzinka, vydala sa u nás. Rodina ju moc neprijala, z domu ušla ešte pred maturitou, tak vlastne bez oficiálneho vzdelania. V manželstve nemali deti, hoci sa všemožne snažili a boli by dali čokoľvek za ne. Celý život chodili po rôznych brigádach, pracovali hodne v zahraničí na farmách. Milovali dovolenky, raz do roka dlhý pobyt v exkluzívnych rezortoch.
No ako to tak chodí, pred 10 rokmi sa niečo prihodilo a domov z nemocnice sa manžel vrátil ako ležiak, viac menej v stave bdelej kómy. Nepretržite sa o neho stará, stará sa aj o chalupu, o záhradu.
Z nejakého dôvodu som ju doma hľadala a zašla som aj za dom. A tam čakalo na mňa prekvapenie. Spredu sú všade okolo domu vysadené kvety, vzorne udržiavané. A vzadu? Normálne som mala pocit, že som sa ocitla v inom svete. Bazén, sedačka, obrovské kvetináče s rastlinami, vysadené hrozno, svetielka, dekorácie, terasa. Zdalo sa mi, že som v inom svete. Áno, aj iní majú bazény za domom, terasy. Ale toto bolo premyslené. A bolo vidieť, že tu žije. Nemôže už roky za morom, tak si pohodu spravila doma.
Vlastne nebolo to jediné prekvapenie toho dňa. Potrebovala som fotku s jej malým kocúrikom. A doma to pozerám - perfektne upravené nechty nielen na rukách ale aj na nohách. s krásnou manikúrou, nalakované. Napriek práci v záhrade krásne pestované ruky. Naozaj vidieť, že sa venuje aj sebe, že jej nie je jedno, ako vyzerá a ako sa cíti. Čo má okolo seba.
Rozmýšľam, ako si z nej vziať príklad? Lebo je veľmi inšpirujúce nájsť pohodu v tom, čo mám. A nehľadieť len do oblakov a celý život len plánovať.
Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že dôležité je robiť si to doma okolo seba tak, ako sa mi páči na dovolenke. Napríklad si každé ráno ustlať posteľ tak, ako býva ustlaná v hoteli. Mať kúpeľňu vyupratovanú ako v hoteli. Používať tie najlepšie uteráky a nečakať na správnu chvíľu. Používať ten najlepší porcelán aj každú nedeľu. Piť kávu z najkrajšej šálky aj za cenu toho, že sa časom rozbije. Keď sa mi niekde niečo páči, je jedno či osobne, či v telke, na internete tak porozmýšľať, jak z toho niečo preniesť domov. Napríklad vysadením verejne prístupnej terasy. Alebo staraním sa o balkónové kvety. Alebo obyčajným spratovaním vodorovných plôch (stolov) každý deň, uprataním pred dovolenkou .... Lebo nie je dôležité to, ako sa cítime týždeň, dva dovolenky. Ale podstatné je to, jak žijeme ten zvyšok roka. A v čom žijeme ten zvyšok roka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, 👏👏👏 takýmto ľuďom vždy pomyselne zložím klobúk a tlieskam.. Občas cez slzy.. Aj u nás je jedna pidi chalúpka - od cesty nič moc. Ale za domom... Oáza stromov, sôch(žiadny trpaslíci a akože sochy zo sadry!), malý bazén... Už sú dôchodcovia pred rokmi prišli tragicky o dospelú dcéru a z mesta prišli tu na dedinu a realizovali sa za domcom. Ako to viem? Ich suseda je moja známa a z jej kuchyne na poschodí vidno do tej záhrady. Tak sa občas spolu kocháme keď nie sú doma 🫢