Trapasy

Ja si na nejaký hrozný ani nespomínam. Iba taký malý: Išli sme po ulici, bolo dosť rušno, a práve sa k nám blížil okoloidúci, ke´d si červík nahlas pukol a vraví: Mami, mami, počula si ako som si prdol?
No ja celá červená kukla na pána oproti, ten samozrejme výšker na tvári.

A vlastne ma teraz jeden napadol, ale ten nesúvisí so šablovaním ani ničím podobným.
Slúbila som červíkom, že im do školky na narodky upečiem tortu. Tak som sa večer pred dňom D pustila do prípravy. Išlo mi to celkom od ruky, pláty som kúpila, krém som urobila tiež rýchlo. Tak som ju pekne celú potrela zvrchu krémom, nechcelo sa mi ju nejako špeciálne zdobiť, tak som ju len efektne ozdobila farebnom ryžou a šup do chladničky. No ráno katastrofa, keď som ju vybrala z chladničky. Vyzerala hrozne, cukríková ryža sa rozpusitla v kréme, vyzeralo to ako grc /á vlastne tu je podobnosť so šbaľovačkou:-/ /. Som sa hanbila,že toto im do školky nedám, ale krpci ma presvedčili, že je krásna. Slová pani učiteľky ma ale poriadne schladili: No sná´d bude chutiť lepšie ako vyzerá tak toľko

Ja si spomínam tiež na jednu " milú " príhodu. Mali sme maturantskú stretávku u nás v Krasňanoch v Tramíne. Bolo fajn, ale po chvíli, keď sme si už všetko viac menej povedali zistili sme, že je tam akosi ticho, nemali sme tam žiadnu hudbu a tak som navrhla, že skočím domov pre kazeťák. Mala som na sebe bledomodrý kostýmček z ľahunkej látky so širokou skladanou sukňou a biele pančušky. Doma som vzala kazeťák, pásky a ešte som skočila na WC a ponáhľala som sa naspäť. Viac ako v poly cesty ma pristavila jedna pani a po tichu mi povedala, aby som si napravila sukňu. Otočila som hlavu do zadu a sčervenela som tak, že by mi aj pivoňka mohla závidieť. Cíp sukne som mala zachytený v páse a ja som tým pádom mala pekne odhalený celý zadok a takto som si za denného svetla po obede, keď šlo hodne ľudí domov z práce vykračovala po ulici...

A aby to bolo aj o tom " šabľovaní" tak aj ja mám jednu spomienku. Bola som dva mesiace po pôrode syna na svadbe mojej sesternici. So sebou som mala v taške pytel vložiek, pretože bol čas na menzes a nechcela som, aby ma to zaskočilo, bola som pripravená. Autom sme šli do vedľajšej dediny / už si nepamätám ku komu a prečo/ a cestou späť mi prišlo strašne zle od žalúdka, pretože cesta bola samá serpentína a ako by bubnová, hore, dolu. Hneď po príchode k tete som letela na WC a šabľovala som o dušu. Vošla som do letnej kuchyne a z pripravenej krásne do zlatova upečenej húske som doslova urvala stehno a pahltne som ho zjedla. Teta, keď to videla, sa najprv zhrozila že som znehodnotila húsku, potom sa na mňa zadívala a vraví mi: ...dievča moje, hovno serpentínky, Ty si tehotná... / omlúvam sa za výraz, ale tak to bolo/. Začala som jej oponovať, že je to nemožné, zle mi je naozaj z tej cesty, ale veru nebolo, narodila sa mi o deväť mesiacov dcérka...:-} :-} :-}

Ja len tak na okraj, kde sú tie Krasňany?

Ako vidím, nie si jediná, ktorú to zaujíma. Už sa ma na to pýtali v príspevku " Snežíííííííí ". Ak poznáš Bratislavu, tak Krasňany je sídlisko pred Račou...:-}

Mňa tiež napadlo, niečo čo súvisí so šabľovaním.
Mala som asi tri roky po sebe niečo také ako črevná chrípka , či čo to vlastne bolo. No to je jedno, hlavné je že mi bolo hrozne zle. Až tak že sme sa vybrali ešte vtedy s mojim priateľom na pohotovosť. Bohu žiaľ môj drahý patrí ku skupinke ktorým je už len z tých zvukov je zle. Takže sme išli na pohotovosť ja pred ním on za mnou asi desať metrov. Celý ten čas ma napínalo až to prišlo. Ešte že bol na blízku strom - mne bolo v tej chvíli jedno, oprela som sa a už to išlo...
Po neakom čase sme išli tadial a môj drahý veľký smiech a vraví - aha pozri ten strom , chudáčik vyschol. Takže stále keď ideme okolo tak sa smejeme, že čo som to vykonala...

Ja mám tiež jeden. Vlastne je to trapas môjho ocka, ale pomohla som mu k nemu ja.
Raz vo februári som dostala strašnú chuť na lečo, otvorila som flašku a dala presmažiť a cupla do toho pár vajec. Neviem, či som tie vajcia posmažila krátko alebo čo, ale podarilo sa mi vyrobiť lečo so salmonelózou. Jedla som z neho ja, moja kamoška a môj ocko. Na druhý deň mi stúpli strašné teploty, nabehli kolikové bolesti brucha a na záchod som si mohla dať cedulku reservé. Všetci si mysleli, že mám chrípku. No na druhý deň večer prišiel s tými istými príznakmi domov aj otec. Teda neprišiel, priviezla ho sanitka. Ocko bol totiž rušňovodič, mal službu, keď mu ostalo strašne zle. Vymenili ho vyavizovaným náhradníkom a odviezli ho do našej mestskej polikliniky. Ocko si sadol a čakal. Bolo tam strašne veľa ľudí, no vedel, že je február - čas chrípok a tak trpezlivo čakal. Len mu bolo divné, že sú tam samé ženy.
V tom vyšla z miestnosti pani v bielom plášti a hovorí: No ešte dve zoberiem a ostatní môžte ísť domov. Do môjho ocka akoby udrel blesk. Zmietala ho 39 stupňová horúčka, strašne ho preháňalo a tu ho z pohotovosti vyháňajú domov? Vyskočil na rovné nohy a skríkol /prepáčte, ale budem citovať/: Boháča vášho a toto je čo za pohotovosť? Ešte dvoch zoberiete a my ostatní máme ísť domov skapať?
Ženy na neho len udievene hľadeli, nechápali a vtom sa otvorili druhé dvere, vyšla riaditeľka polikliniky a hovorí: Prečo tu robíte taký krik? Neviete kde ste? Ocko je v "spravodlivom" rozčúlení vysypal, akej odpovedi sa mu dostalo a tá milá žena mu vraví: Viete, my sme určité priestory prenajali a vy nesedíte v rade na pohotovosť ale do kaderníctva....

Ďakujem Elenka. Preto som sa pýtala, lebo Krasňany je aj obec pri Žiline.
Mirec, ja naozaj nepotrebujem vedieť aká tam chodí električka, nechystám sa do Ba. Aj keby, mám auto. Ale dobre, že to ovládaš, aspoň už môžeš ísť do Ba sám a voziť sa na MHD.

fifinka dufam, že si sa nenafučala.
Jasné, že sa pustím do Ba už sám. Už to hádam zvládnem. Niečo som za tie roky podchytil. Ale povoziť sa tak autom- to musí byť parááda. Aké máš auto? Prezraď.

sa rehocem ako cvok, vďaka za pobavenie dnes mi to bodlo mam akýsi smutný deň.

Tak ja mám taký trapas.
V našej škole je hrooozne krasny chalan.Má taký emo účes a je zlatučký!! Mno a s kamoškami sme do neho úúúplne paf A my keď ho vidíme tak furt ho fotíme,alebo špehujeme A minule bol na obede.My sme boli už naobedované, tak sme čakali pri automate kedy vyjde aby sme ho mohli odfotiť.A zrazu vyšiel!! Kamoška vytiahla z vrecka mobil aby ho mohla odfotiť.Mne to bolo trapne jak šlak.Tak som radšej zdrhla Ale som si nevšimla že mám rozopnutý zips na nohavice.A pred učebňou biologie stáli nejaký žiaci starší ako ja oveľa, a jedna baba na mňa zavolala: "Hej kočka, máš rozopnuté nohavie!" ja sm si ich hneď zapla,ale to sa už smiala celá miestnosť...šla som niekde preč.Po chvíli som sa šla pozrieť naspäť ku kamoškám.Vošla som a tam stál ten chalan a jeho spolužiačky sedeli na lavičke a rehotali sa.Kamošky stáli s mobilmi v ruke.
Taka trapna chviľka...

No aj ja mám trapasov za sebou neurékom, normálne ich privolávam. Dosť velký som zažila ked som šla prvý krát na gynekologiu a ja som nikdy predtým kozu nevidela a lekár vravi: nech sa páči a ja som si tam sadla a tam kde sa maju dať nohy tak ja som si tam dala ruky, proste som sa za to držala a sedela som. Zdalo sa mi to trochu dívne ale jedine čo mi prišlo že si mám dať do tých otvorov, boli ruky, doktor sa išiel pocikať od smiechu. A moja spolužiačka ked dostala v škole prvý menzes tak revala že jej ide krv tak sme jej povedali že jej podáme vložku a ona si ju dla len ju to akosi bolelo a ona si ju predstavte si nalepila nie na nohavičky ale na chlpy...
A tá spolužiačka ked neskôr používla vaginálne tabletky tak jej malému bratovi kázal otec nech mu donesie nejaké lieky a syn mu dosniesol a ten ju zjedol, kámoška si večer šla dať vaginálnu tabletku a zistila že jej ju otec zjedol. Však sa ten šiel dogrcať, veru aj grcal.
A v oktobri sme boli v na jednom kupalisku a ja som šla prvý krát na tobogán a samozrejme ked som sa spustila /to sa môže stať len mne/ tak som plavky mala niekde na chrbte, to ten tlak vody mi ich tam dal, ale ja samozrejme nič, len som si oči utierala od vody, dedko ma natáčal a ja som kývala a potom môj muž bol až fialový od smiechu a kričí mi: Zuzka, vidno ti ciciky! Ludia, ja som si tie plavky nemohla napraviť od tej hanbi, ja som strašne hanblivá a vtedy som veru striedala farby jak chameleon. Tak to bol pre mna teda trapas!!!!