Robím niečo pre kamarátku. Pripraví mi podklady a ja ich spracujem.
Dlhšie som to odkladala, ale dnes ráno dozrel čas a tak som to išla dorobiť. Začala som pracovať a zrazu som si uvedomila, jak dobre mi to pripravila. Tak hneď som jej napísala a poďakovala.
Ona ostala chvíľu ticho a potom sa spýtala: To myslíš ironicky?
Obávam sa, že podobne by som asi zareagovala aj ja. Nejak sme si odvykli pochvaly prijímať. A rozdávať. A pritom mám naozaj za čo ďakovať, mám čo chváliť.
Trochu som to ďakovanie myslela inak, ale aj toto je veľmi, veľmi dôležité.
Myslela som, že denne sa nám deje veľa dobrého. A za to poďakovať. Už len za to, že vstaneme z postele .... Niekedy je náš život skôr sledom sťažovaní. Rýchlo do toho spadneme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pochvala-tiež kapitola sama o sebe.praktizovala som to roky v práci..
-pani máte perfektnu vońavku,pekne urobené nechty..
-neutálne..ako dobre vám sedí ten strih vlasov
-pánom..dobrá košeľa,kravata ale aj parfém
-malým deťom..krásne šaty,šiltovka,jéj aká hračka ..(mamičky rástli do neba)
-mládeži..kde si kupil -a tričko,tašku..
Najskôr nechápavy pohľad,očný kontakt či si nerobím prču..a potom úsmev aj pár slov navyše od nich..a hlavne -ďakujem,dovidenia..
pred kovidom som kupovala a dávala tým malým,vždy cukrík(ak rodič súhlasil)pripadne samolepku,hračku z kinderka, a iné prkotiny čo som pozbierala po rodine,známych..A pekne čakali kým si rodičia vybavia čo treba..samozrejme za čarovné slovíčko..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj, v dnešnej dobe sa už bojím deťom niečo povedať. Každá mama to má inak.
Ja som kedysi často chodila do cudzích kancelárii a vždy som na niečo čakala (inštalovanie programu, nahrávanie...) Tak som mala taký small talk, že aspoň nejaké kvietky pochváliť v kancelárii alebo obraz. Ale teda, stalo sa mi, že kancelária bola taká, že som nedokázala nič nájsť 🙂 Sama mám veľmi rada, keď manžel povie, že niekto pochválil výzdobu jeho kancelárie, že si všimol nový obraz alebo dekoráciu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa páči tá riekanka, že Dve čarovné slová viem, pri sebe ich nosím, to prvé je ďakujem a to druhé prosím.
Najviac sa mi páči pointa toho, že ju ovládajú naspamäť škôlkari. V rozmedzí ľudí, ktorých poznám a sú starší odo mňa – v pracovnom alebo osobnom vzťahu ku mne A majú vnukov, vnučky alebo malé deti dokonca, začínam byť alergická na napríklad, čo si spomeniem na slová „Uhm“, „Nooo“, „Dobre“ – miesto Ďakujem. Niečo podám a ten človek mi povie Dobre. Ok. Alebo nepovie normálne, Prosím ťa, ale Môžeš mi podať, môžeš prísť bližšie, môžeš mi spraviť ()... Na „Môžeš“ už nereagujem, dotyční si Môžu vedia čo. Na slovo „Dobre“ miesto „ďakujem – díky – dikes“ už reagujem. Že nie je zač. Za máličko. Alebo Je za čo. 🙂 Frázovo, aby si uvedomili, že ich vnímam, že „poďakovali“. Niektorých osvietilo pri komunikácii so mnou nabehli na slovo „Ďakujem“.
Akože ja nevravím, že som pojedla múdrosť sveta, ale jakživ som nepoužila pri niekom slovo „Dobre“ miesto slova „Ďakujem“. Ani vlastným deťom nepoviem „ Môžeš mi doniesť vodu“, poviem normálne, „prosím ťa, dones mi pohár vody, ďakujem“. Ako keby ľudia okolo mňa išli umrieť alebo sa ponížia za slovo Ďakujem a Prosím. Ale sú pyšní, na svoje vnúčatká alebo aj deti, ako sú slušne vychované, že vedia povedať, Prosím a Ďakujem. Tak ja som z toho d.bil.... vychovávať tu dospelých 40-50+. Hanba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo je to divné pre väčšinu??doniesli si to z rodiny ,školy?Nechápem tomu..Nikto nikomu neďakoval pripadne neprosil?
Vždy sme tomu hovorili ,že použi čarovné slovíčka..pozdrav,ďakujem,prosím..Hlavne naučiť sa ich používať a príjmať.
Síce čo sa čudujem poznám učitelku -mladú38r.venuje sa tej špec.pedagogike-jej pozdrav je roky "dobrý","dík","dovi"...ked ide s deťmi tak ako s dobytkom(no dobytok aspon občas zamúka,zabľačí..)ak už upozorní,že pozdraviť tak zásadne"ahoj"...