Zápisník otužilca - časť druhá

No a máme to zas tu.

Hurá sláva - na chvíľu bude kuracina zas lacnejšia, lebo máme prvé potvrdené prípady vtáčej chrípky už aj na Slovensku. Tohoročné. A s vtáčou chrípkou je to tak - vybíja nielen hydinu, ale aj zdravý rozum u ľudí, ktorí ako zvyčajne - robia paniku, keď ešte nemusia.

Hygienik ukľudňuje širokú verejnosť, že ak nie ste v priamom kontakte s chorými zvieratami, riziko nákazy je minimálne.

No ale čo holuby na námestí, sýkorky v kroví, vrabce na obločných parapetách? Ozaj, okadili mi okno - je to bezpečné očistiť? Nemám sa tváriť - pre istotu - že tam nič nie je a počkať, kým to nejaký dážď umyje? Však do Veľkej noci je ešte ďaleko.

A čo voľne sa pohybujúce vtáky na Váhu? Šak ja chodím otužovať . Ono si to tam pláva a špacíruje sa to tam hore dolu len také fukoty. Kačky, labute, vrabce.

Posledne keď som došla, akurát odchádzal jeden otužilec a široko ďaleko pokiaľ oko dovidelo bolo ticho a hmla. 

Ako zvyčajne, najprv som došla k brehu preskúmať, či je dosť vody  (bolo) , či je dostatočne hnusne kalná (bola) a či sa tam neváľa ako koncom roku nejaká uhynutá kačica.

Po kačici ani stopy, zato razatne ku mne začala mieriť labuť. Doplávala k brehu a kuká na mňa, potom sa vytiahne na breh a davaj za mnou,  čeknúť, či mám rohlík - rohlík nemám, tak sa napriami, začne sa naťahovať do výšky - krčisko šponuje ako žirafa, krídliskami máva. No ho ho hooooo. Na mňa si vyskakolvať drahá nebudeš! Ja som ako malá sa o husy starávala. Ja sa dzobnutia nebojím. Ani uhryznutia. Aj viem ako také krčisko schytiť, aby si ma neuštipla a naviac!!! Ja som na tiktoku videla videjko, kde sa takémuto agresorovi strčí ruka pred zobák, ukáže sa mu, že som väčšia ozruta ako vták a vták sa doľaká. Aspoň na pštrosa to platilo! No ho hoho HOOOOO!!! Jako, evidentne že táto labuť to tiktokové vidko nekukala a nevedela ako sa má chovať. Však, teda ak chcete skúšať pri strete s iným vtákom, skúšajte. Na tú moju labuť to neplatilo. Odvážne sa rozbehla za tou rukou ešte len, keď som jej ju pred zobák strčila. I ma napajedila. Tak som skúsila ťah platiaci na uchýlov, čo sa obnažujú kúsok ďalej v kríčkoch a vykrikujú na ženy okoloidúce a chvália sa, čím ich Matka Príroda obdarila. To treba podísť bližšie. A tak ako exhibionista, aj labuť sa zastavila a cúvla. Tak ne rovno do vody, ale zahanbene sklonila hlavu (nejak tak aj ten chlap v kríčkoch zvyčajne reaguje) a robila sa, že ona nič, ona sa pasie (chlap sa schová ). Tak som zhodila zo seba outfit - čul som sa dala obnažovať teda ja, ale však len do plaviek , a pome do vody. Tá mrcha si počkala, kým budem vo vode po kolená a davaj za mnou. Voda studená, rýchly únik nehrozil - navrch, ten operenec vie rýchlejšie plávať ako ja. Vrátiť sa znamenalo jasný stret s labuťou. Tak som sa otočila a oznámila jej, že si myslím, že ten Váh je dosť veľký pre obe. Že ja sa tu ponorím pokiaľ mi to odvaha a telo dovolí a že ona nech si robí čo chce. A uistila som ju, že cikať do tej jej vody nebudem. Ozaj - viete, že ľadová voda potláča nutkanie cikať? To uistenie ju nejak upokojilo. Oboplávala ešte nervózne a keď sa uistila, že fakt nič neslušné nerobím, tak si to strihla na druhú stranu Váhu.

Lebo tam sa už začínali rozcvičovať ďalší otužilci a bolo na čase vydesiť aj ich.