Život je predsa krásny!

Asi to bude týmto počasím, myslím si v duchu. Večer som sa pohádala s manželom. Ležali sme vedľa seba v posteli a hľadeli do stropu. Samozrejme pre blbosť nehodnú komentovania. Ako ospravedlnenie ho dnes na obed čaká pečené kura /snáď bude poživateľné / Ale o tom som nechcela...
Ráno ma po stý krát zobudilo naše pišťaním, že si zase raz vyhodila dudel- no to je prosím pekne taká naša najnovšia zábavka- chytí si cumlík, poobzerá si ho, zahodí ho a chcela by ho naspäť. Občas už som z toho na hlavu, ale ani o tom som nechcela.
Prídem za ňou a čo nevidím- vykrútená ako paragraf obhrýza svoj kolotoč. No čo už, už som si zvykla veď aj v nemocnici sa chcela prehrýzť z postieťky . Ešteže sa ale ozvala- už spomedzi dverí cítim- že je prekakaná až za uši. No nehovorím- ako lev, zvliekam postieľku, umývam dieťa, periam vecičky. Pípa mi mobil- "Milujem ťa, láska! Odpusti mi, bola to obrovská chyba" neznáme číslo, ale srdiečko mi predsa podskočilo. Žeby firemné číslo? Hoci ani ten text moc nesedí- čooooo bola obrovská chyba?!? Ale správa pokračuje "tvoja Lucia" Aha! Tak predsa. Napíšem Lucii, že si splietla číslo a keď už držím telefón v ruke, napíšem hneď drahému: "milujem ťa, prepáč " Odpoveď nechodí, tak sa púšťam do zvyšných povinností. Je naštvaný, inak by napísal...
Deň je super, len to počasie- 2 krát sa vraciam s kočiarom domov, pretože pár krokov od domu začalo mrholiť. Ženiem si to na poštu, kočík nechávam pod schodami a dieťa vlečiem na rukách. Samozrejme- miliarda ľudí. Stojím si poctivo v rade, keď tu zrazu sa prirúti pani a spustí "nevidíte že je tu s bábätkom" a tak som vybavená v priebehu pár sekúnd. Ešte keby som tam nemusela nechať toľko peňazí. No čo už, neviem sa vyďakovať a odchádzam do obchodu. Dieťa spí v kočíku, pani pred obchodom sa ponúkne, že mi ju postráži. Veľmi to oceňujem, najmä keď ešte stále mrholí. Pred lekárňou začala slečna plakať, iná pani ju teda "podrncala" v kočiari. Ľudia sú úžasný!! Pri východe mi nejaké decko pleskne dvere rovno do tváre, ale aj to sa stáva. Už mám grif a tak si viem dvere podržať aj sama. Prichádzam domov. Chvíľu po mne aj drahý. Ani ma nezdraví, odkráča do kuchyne a hľadí na mierne prihorené kurča. Cupitám za ním a ako okolo neho precházam, zdrapí ma za driek "milujem ťa"
A tak si hovorím- život je krásny a ďakujem všetkým dobrým ľuďom. Lucii želám, aby sa rýchlo udobrili- tento raz bola ona naším "dobrým anjelom" a ani o tom nevie. Možno by tieto naše žabo- myšie vojny trvali ešte aj do zajtra

Deň 2: METROVý BEBE KOLáč

Tak dnešok začal trošičku poetickejšie- v rúre polka kuraťa aj so zemiakmi od včera. Ráno sme sa s drahým pobozkali a spokojný odišiel do práce. Nezabudla som mu zaželať pekný deň a pobrala sa k revúcemu decku. Čo na tom, že je iba šesť hodín. Naliala som ju mliekom a učičíkala ju k pokračovaciemu spánku. Ale čo ďalej?
Nuž, včera sme v Asku kúpili obývačkovú stenu, drahý síce nebol moc vytešený- to viete, do výplaty ďaleko a financií málo. Ale urobil mi radosť. Tak na oplátku som nakúpila Be Be keksy a odhodlane som sa pustila do "pečenia". Zistila som, prečo sa u nás tento koláč robil 2 krát v živote- kuchyňa vyzerala ako po útoku- krém a čokoláda boli všade- na riadoch, na pracovnej doske, na zemi, na skrinkách, digestore,...No fajn, koláč síce nevyzerá nič moc, ale snáď to vyrovná chuť- veď som ho robila POSLEDNÝ krát v živote. Čo ďalej? Chcelo by to nejakú polievku. Googlnem nejakú s bryndzou- to viete, akcia v Tescu. Našlo NM, tak šup s receptom! Síce nemám dostatok zemiakov, púšťam sa do roboty. Do doby než zisťujem, že nemám jediný vhodný čistý hrniec. Kde len sú? Nakúkam do chladničky- špenát od stredy, polievka od piatka a kúsok skladaných zemiakov od soboty. Šup s tým do záchoda- na moju radosť potom trávim 30 minút "odupchávaním" upchatého wécka /nepýtajte sa ako/ a ďalších 30 minút môjho drahocenného času si z ruky drhnem dole kožu. Síce to bolo iba to jedlo, ale ...FUJ! Napokon sa polievka snáď vydarila, hoci myslím že zostala v príliš riedkej konzistencii. Neva, aspoň neupchá záchod .
Nadišla hodina H- byt vyzerá ako po útoku mimozemšťanov- vyšťavená som sa musela venovať dcére a do dverí vchádza manžel. Teda chcel by, ale pod nátlakom svedkov jehovových som založila retiazku. Tak ho vpúšťam dnu, čo však veľmi skoro oľutujem- vraj nie je hladný!!! Neva, ono si ho to počká. Tak ako mňa dôkladnejšie vydrhnutie čokolády zo zeme, okná opršané rýdzim blatom a aj 3 dni suché prádlo na vešiaku...
Čo keď sa mi tááááááááák nechce!

Deň 3: NÁVŠTEVA
tak a je za nami ďalší pekný deň. Nič zaujímavé, až do svokrinej návštevy. Prišla aj s drahým, pohybovali sa mi po byte ako doma. Dokonca keď jej manžel išiel fajčiť NA CHODBU /keď tam cítim dym z cigariet, nadávam jak divá/, bez opýtania začal v našom botníku hľadať papuče...To by tým ale nekončilo- svokra si už ku nám pozýva návštevy- jej dve netere tu sedeli od 2 do 4, jedna odišla domov pred chvíľou. Mám ju rada, je to také 11 ročné dievčatko, ale dnes som vôbec nemala náladu. A ona si tak cupitala za mnou po celom byte a ja som sa cítila zle, že sa jej nevenujem a aj robota mi stojí. Takže som dnes úplne happy. Drahý v pohode spal, čo na tom že je to jeho sesternica a zavolala ju sem jeho mamička. Postaraj sa. Som unavená a už sa mi nič nechce, ale teším sa na Panelák, ktorí si nás získal a dúfam, že ma postaví na nohy po takejto super návšteve

Deň xy- tý- 1.APRÍL
Tak a je to tu opäť. Deň bláznov, sviatok nás všetkých a pritom nikoho S prvými slnečnými lúčmi to vyháňa von aj všetky kočíkové maminy, preto je mesto takmer neprechodné. A predsa trávim 10 hodín vonku Kamarátka "venčí" svojho 3 týždňového synčeka a ja trošku predefinujem stereotyp. Je to možno zvláštne, ale odkedy sa na volačo teším, denne toho stíham oveľa viac.
Aj dnes, už sme prišli z 3 hodinovej prechádzky a zároveň povinnom nákupe surovín na segedínsky guláš, ktorý má môj drahý veľmi rád a neobje sa ho ani po 3 dňoch, čiže ja budem môcť voľne "poletovať" po svete.
Dnes má pohreb otcova sesternica, veľmi vážená lekárka a dobrý človek. Ako som tak premýšľala, nepáči sa mi, že ju pochovajú v deň taký bláznivý a bláznovský, ako je tento. Kde je česť? Či to ani nevadí? Na pohreb nejdem, osobne som ju vôbec nepoznala a určite tam bude ľudí viac, než dosť.
Ja vyrážam opäť do ulíc, segedín sa dovára a ja si na členky pripínam polkilové záťažia- včera ich drahý vybral, vraj vyformujem nohy Keď som ich mala v meste teraz, necítila som žiadne formovanie, iba to ako čapcem Inak všetko po starom, len ako som písala, že malú preháňa- tak som ju "zapekala" až sa mi podarilo ju zapiecť A tak si varíme sušené slivky a jeme kašičky. No fuj, obdivujem ju, ako môže niektoré tie veci jesť