My tri z Nitry, alebo A je to

Dnes som sa po dlhom čase postavila na váhu a s hrôzou som zistila, že za posledný rok, teda od posledného pôrodu, aspoň dúfam, som pribrala sedem kilogramov . To už je naozaj vážne. Rozhodla som sa s mojou nadváhou riadne zatočiť. Dôkladne som si premyslela všetky možnosti, ako sa zbaviť prvých dekagramov a najjednoduchšou a aj najrýchlejšou, sa mi zdalo strihanie vlasov. Ani to nebolí, ani sa kontrolovať nemusím, ani zbytočne telo trápiť.

No len kým by moja kaderníčka mala voľný termín a ja chvíľu času, o žiadnej rýchlosti by už nemohla byť reč. A tak poď ho, chytila som nožnice do ruky a zahájila dielo skazy. Už dlhšie ma zlostil strih, s ktorým som posledne odchádzala z kaderníctva, tak som rozhodla vylepšiť ho. Ono to vôbec nie je také jednoduché ako sa zdá. Teóriu by som ovládala, horšie s praxou. Pozerala som sa do zrkadla, odborne začesala prameň vlasov, ale strihať ich podľa pohľadu v zrkadle vôbec nebolo ľahké. Zdalo sa mi, že nožnice by mali ísť dopredu, moje vlasy sa však vybrali dozadu a naopak. Po ťažkom boji som sa aj trafila a ako tak zredukovala hmotnosť mojich vlasov, predovšetkým v prednej časti hlavy. S výsledkom som bola skoro spokojná.

Keď som sa predviedla mojej staršej dcére, pozrela sa na mňa s dosť blbým úškrnom, či som pri zdravom rozume :-/, sama sa strihať. No čo, nemôžeme predsa chcieť, aby nás naše pubertálne deti chápali. Po dôkladnejšom pohľade do zrkadla som sa rozhodla pre opravný pokus. Pri snahe o úpravu zadnej časti vlasov, som si zavolala na pomoc moju nechápajúcu slečnu. Tá na moje veľké prekvapenie nabehla a s veľkým elánom a s najtupšími nožnicami v dome, pokračovala v mojom veľdiele. Veď len tu jeden prameň išla zastrihnúť. No tá, keď sa rozbehla, nie a nie ju zastaviť. "Ešte tu, ešte tu ti niečo strčí ..." Po chvíli nám prišla na pomoc najmladšia krásavica. Pobehovala nám pomedzi nohy. Najprv sa hrala s čistiacimi prostriedkami :- , potom vbehla do sprchovacieho kúta, kde si nedávno sprchovala pokakanú riťku. Keď už bola celá mokrá, prišla pozbierať všetky vlasy zo zeme a namierila si to k záchodu. S ťažkou biedou sme ju odtrhli od kefy ale stihla sa ešte chvíľu hrať s nádobkou na tablety na dezinfekciu wc. No hrôza. Finišovali sme z posledných síl, ratovali dieťa, zbierali vlasy ..., úplne vysilené, ale aj orehlené s našich umeleckých pokusov, sme nenápadne vybiehali z kúpelne.

Záver. Myslím si, že aj horšie som mohla dopadnúť. Dcéra často tvrdila, že chce byť kaderníčkou, tak dnes mala premiéru. A čo je najdôležitejšie, niet nad tímovú prácu.