Naše strašidlá

Naše strašidlá maju dnes svoj veľký deň, čo tak pripraviť im nejakú párty? Neviete o čom je reč? Vysvetlím.
Ráno sa zobúdzame úplne dobité, potom, čo sme celú noc bojovali s našími príšerkami v malých postielkach. Ak už náhodou vyrástli, tak nám ostal jeden bubák na opačnej strane postele. A ak aj on výnimočne prekypuje roztomilou náladou, určite nás celú noc mátali bujné sny.

Sme odvážne a všetky tieto okolnosti vás nijako nevyviedli z pokoja, určite to zmení pohľad do zrkadla. Pozerá tam na nás strapatá hlava, spuchnutá tvár, kruhy pod očami a kyslý úsmev. Jednoducho horror.

Keď sa napriek všetkým nástrahám dotrepeme do kuchyne, so svojích brlohov vyliezajú ostatné mátohy a kričia: "Ja dnes nejdem do škôlky! Kde mám ponožky? Som hladný! Ja nechcem šunku! Mami, on ma bije! Na výtvarnú dnes potrebujem ..." A takto to pokračuje do večera, len pribudne "milá" kolegyňa, zlý čarodejník v podobe veľkého šéfa, protivná predavačka. Večer poprípade zúrivý spolubývajúci a deti prekypujúce nadbytočnou energiou.

Pri každej voľnej chvíľke na nás číhajú príšery v našej hlave: naše komplexy, výčitky svedomia, obavy... Nech žijú naše strašidlá! Viete si predstaviť tie vrásky okolo úst a očí, keby sme ich nemali a rechlili sa od rána do večera od ucha k uchu?