Nech sa všetci starajú o seba

Lenka, velakrat mi uz bolo povedane, ze "moja generacia" je leniva, ze nie sme ochotni "obetovat" nic na nas ukor a podobne veci.. ja deti nemam, nie som vydata, ale podobne veci si veru vypocujem tiez.. a to ani nie od rodicov ako od uplne cudzich ludi.. ja momentalne tvrdo odolavam "narazkam o svadbe" a poviem ti, ze cim viac sa ludia do toho staraju tym menej mam chut nejaku svadbu vobec planovat... uz sa to tu raz rozoberalo, ze vzdy sa nieco najde, po svadbe je to otazka, kedy bude dieta, po dietati, kedy bude mat braceka ci sestricku.. pripada mi to akoby sme bezali maraton s tym, kto kedy a ako vyhra... takze pokial sa na braceka ci sestricku necitite, pokial ty mas ine ciele a tvojmu manzelovi to nevadi, tak kasli na mile reci pribuznych (ved nieco ti musia povedat nie?) Viem, ze to nie je jednoduche a cloveku to v tej hlave ostane, tie slova sa opakuju a lezie to na nervy.. Alebo to urob ako moj kolega, furt do neho mama vraj rype, ze kedy sa docka vnucat, tak jej povedal, ze jej vnucat narobi kolko chce ak mu na kazde to vnuca na vychovu potom "prispeje" kazdy mesiac financne tak aby mu nic nechybalo a vraj bolo po debate Tak si tiez priprav nejaku spravnu "poznamku", mozno to tvojich pribuznych na buduce prejde

Lenka myslim ze mas pravdu je to len vec rodicou ja mam 8mesacneho synceka a uz teraz pocuvam ze kedy bude druhe??!!! si myslim ze ci sa zblaznili abo co... a ked im poviem ze my druhe neplanujeme ze chceme len jedno mat tak to iste ako u teba sa spusti.... tiez som toho nazoru ze radsej jedno ale viem ze mu zabezpecim vsetko lebo viem ze momentalne by som to dvom nemohla dat....

ja si zase myslim, ze lepsia investicia do dietata ako ta materialna je dat mu surodenca. ja aj manzel sme jedinacikovia a veru by nam v mnohych situaciach bolo lahsie, keby sme surodencov mali. ale v konecnom dosledku je to kazdeho osobna vec a urcite neodzudzujem ludi, ktori maju z akehokolvek dovodu len jedno dieta

Baby, ja si tiež myslím, že tieto veci sa týkajú len a len rodičov a asi najlepšia obrana je naozaj nejaká vhodná poznámočka. Chápem, keď sa niekto opýta so záujmom a potom už veci nerieši. Presne takáto téma pre mňa je aj :"A čo, bábätko sa nedarí? No to vieš,...bla,bla." Neviem, či tí, čo sa pýtajú, sú naozaj takí hlúpi, alebo si neuvedomujú, že starať sa nemajú..

:-/ Ahojte maminy. Tak to, koľko detí bude kto mať je vecou ozaj len rodičov a nikoho iného. My sme drobcov nemali dva roky po svadbe a stále do nás rýpali, kedy sa už dočkajú prvého vnúčika. A keď som zistila, že som tehotná, veľmi sme sa potešili. Aj keď sa mi to zdalo priskoro. Najprv sme chceli dokončiť rekonštrukciu bytu. To, že ex nebol na rodičovstvo pripravený, som zistila v čase, keď sa odsťahoval do druhej izby s tým, že ho synček svojim plačom budí a ruší, potom chodí do práce unavený. Nehovoriac o tom, že na prechádzku ho vzal až keď mal 2,5 roka. Bol vraj dostatočne veľký na to, aby mu rozumel a neplakal na ulici pre každú "hlúposť". Veď čo aj, žena sa postará o domácnosť, dieťa, navyše aj o papiere ohľadom podnikania, dá sa žiť v pohode, nie? :-/ . Ach jo, troška som odbočila od témy. Keď som zistila, že čakáme druhé bábätko, nebola som tým nadšená. Myslím, že v predchádzajúcich riadkoch som zjavne vysvetlila - prečo. Ale ex si to vysvetlil, že je v tom zádrhel. Tak som sa starala sama o väčšiu rodinku, keď sa nám narodilo nádherné modrooké kučeravé dievčatko. Skrátim to, po roku a pol sme sa rozviedli. Radšej sa postarám o dva holúbky sama, ako sa starať o ďalšie veľké decko. Nebolo to podmienené len tým, bývalý si našiel priateľku a zachutil mu život slobodného mládenca. A na súde sa nároku na deti bez problémov vzdal, ako som aj očakávala. Prepáčte, je mi lepšie, ako som sa vyrozprávala . Tak sa majte. mamina

Lenka, viem, ze to pustanie jednym uchom dnu a druhym von je narocne.... darmo si clovek povie, vzdy ho zamrzi, ked mu niekto bacii na citlivu strunu alebo ho vytaca sprostymi poznamkami
aj do nas sa kadekto montuje - za vselico, zatial nie kvoli detom, lebo som s nikym nerozoberala kolko deti chceme a kolko nechceme...dcerka ma 2,5 roka a tiez momentalne som v stave, ze nechcem dalsie dieta...nie preto, ze by som nechcela to DIETA, ale tym, ze teraz chcem a potrebujem nieco ine...koncom minuleho roka sme boli s manzelom dost hadavi, mali sme problemy s financiami a uz sa viezlo jedno s druhym....vtedy som sa zapovedala, ze dalsie tehotenstvo by polozilo nas vztah a nie utuzilo, lebo ci si to niekto prizna alebo nie, dalsie dieta je zataz financna (pocas MD je len jeden prijem v rodine), fyzicka (skakat okolo potrieb dvoch deti, seba aj manzela) aj psychicka (dalsie veci na zabezpecenie, rozplanovanie, strach o dve deti, nehovoriac o chorobach....) a v tej dobe by som to vsetko musela tahat sama a do toho sa mi veru nechcelo...dostala som sa az do stavu, ze som vobec nechcela mat dalsie dieta....teraz sa na to pozeram trosinku inak, aj ked najblizsie 3 roky dieta urcite nechcem...planujem nastupit do prace, manzel ma novy vynosnejsi job, tak placho si dovolim napisat (dufam, ze nezakriknem), ze nam svita na lepsie casy a konecne sa mi dari chudnut (dalsie tehotenstvo som odmietala aj z dovodu velkej nadvahy - najprv sa potrebujem po zdravotnej stranke dostat do normalu)
mam rada deticky, keby som neplanovane otehotnela, bolo by dietatko sice neplanovane, ale rovnako milovane ako Zojka...len by som bola radsej, keby som otehotnela vtedy, kedy to chceme my a nie nejaki cudzi ludia, lebo ci chcem alebo nie, dalsie dieta ovplyvni velmi vela veci....

toto bol moj plan, nazor na vec a ver mi, ze som clovek, ktory respektuje ten Tvoj... rob len to, co citis, zariad si svoj zivot tak, aby ste boli vsetci 3 stastni - lebo budes ho zit Ty, Tvoj manzel a Vas syncek...NIE tetka Mara, tetka Lujza a 30 dalsich ludi na 99% by tie tetky neboli nikdy spokojne, aj keby si mala 5 deti, aj keby si mala 2 alebo 8.... vzdy by si nasli nieco, co by Ti vytkli....to su taki ludia, bohuzial
ja som v tomto asi potvora, ale skus si pripravit pre kazdu extra odpoved, vlastne otazku - odpovedaj im otazkou, ked do Teba zacnu rypat...a vrat im to...nech pocitia, ake to je, ked sa rypu niekomu v zivote...na kazdeho je bic mozno ich to uzmeni a prestanu a ked ich takto odpalkujes, budes spominat na ten ich vyhodeny uzas na tvari a nie na to, co sa pokusali do Teba navazat....
alebo pravy opak - maximalna ignoracia, ale v tom pripade sa budes dalej uzierat, lebo v hlave si budes premietat, jak sa starali do Teba....
viem, lahko sa radi, ale tazsie realizuje, ja nie som hrdinka, ale rada by som Ta podporila, lebo je nefer, ze Ta takto deptaju...v dnesnej dobe ma clovek dost co riesit aj bez takto "ochotnych" pomocnikov, co vsekto vedia a vsetko zazili...
velmi Ti drzim palceky a zelam, nech sa dari!!!

Leni, ja osobne nepokladám za zmysel života ani mať deti, ani mať rodinu. Myslím tak všeobecne, (dúfam, že to nevyznelo odo mňa veľmi tvrdo, tak som to ani nemyslela) mne sa to síce momentálne stalo zmyslom života,ale stále hľadám aj niečo viac. Keď sa niekto rozhodne nikdy sa nevydať/oženiť, nemať partnera, nemať deti, je to jeho rozhodnutie. Keď sme sa s mužíčkom zoznámili a riešili sme deti, povedali sme si, keď nebudú, tak nebudú, nič sa nedeje. Osvojíme si, adoptujeme, až to tak budeme cítiť. Takisto ako som si hovorievala, že keď deti, tak jedno alebo tri. Našťastie nám do toho nikdo "nekecá", akurát naša najmúdrejšia upratovačka vo firme ryje do všetkého. Ako si kto vedie svoj život záleží od každého osobne, pokiaľ neškodí druhým ľuďom,je to každého osobná vec. Ja osobne sa snažím vôbec nezabŕdať do vecí, o ktorých si možno väčšina ľudí myslí, že sú normálne (prečo nemáš frajera, prečo nemáte deti, prečo už nemáte ďalšie dieťa, prečo si nedokončil školu) sú to háklivé veci a často sa nimi nepriamo človeka dotkneš. Tiež nie je asi ani riešenie zobrať tú otázku protiútokom (prečo nemáte druhé dieťa? A prečo ste vy tie vaše nevychovali poriadne aj keď toto by asi zavrelo ústa na dlho. )
Držím ti palce odolávať takýmto všetečným otázkam bez ujmy na zdraví. A keď ste sa tak rozhodli, ako ste sa rozhodli, stojte si za tým.

...k tejto téme z trochu iného pohľadu: dieťa som porodila na hranici 35ky a až dospeje bude mať rodičov v takmer dôchodkovom veku. Napriek tomu, že mám za rohom štyridsať a riskujem zdravotné komplikácie - nedopustím, aby ostal na svete sám, až sa mi s partnerom pominieme. (Partner ostal a občas je mu preto ťažko...)

Milá Lenko, já sama děti nemám ( i když bych už pomalu i chtěla ), ale ještě před nedávnem, mně dováděla k šílenství moje jinak velmi milovaná babička - kdy se budu vdávat, že už na to mám věk a že bych měla mít děti atd., atd. Pak si pořídil syna můj o tři roky mladší bratranec, babka je kóónečně prabába a já mám svatý pokoj Druhá věc, která mně při čtení tvého příběhu napadla je životní příběh jedné mé bývalé kolegyně, která vždycky tvrdila, že děti mít nemůže, proto žádné nemají. Pak její manžel umřel a ona si možná potřebovala o všem popovídat, tak mi jednou vyprávěla, že vlastně děti nikdy nechtěla, prostě se v ní nikdy neprobudily žádné mateřské touhy a pocity a když jí dali do náručí dítě, aby si ho pohoupala a potěšila se s ním (snad doufali, že ji to pohne), měla pocit ... a toto je co? co s tím mám dělat? ... a v podstatě celý dospělý život raději předstírala před rodinou, že to nejde, než že by přiznala, že jsou jí děti fuk. Myslím, že jí to přiznání se mně, že vlastně celý život tak trochu podváděla hodně pomohlo, a já musím říct, že si jí nesmírně vážím a mám ji moc ráda a taky ji obdivuju, že dokázala odolávat cizím (i když trochu lží), protože, kdyby přivedla na svět dítě, o které by se neuměla a snad ani nechtěla starat, rozhodně by tím nikomu neprospěla. Proto, co se svým životem uděláš ty a tvůj muž, je jen a jen vaše věc a nikdo nemá právo vám do života kecat! Ty sama musíš vědět, jestli na výchovu dalšího dítěte máš síly a chuť, a kdo ví třeba to jednou přijde a když ne, vždyť jedináčků je na světě spousta a záleží jen na přístupu, aby z nich nebyli "rozmazlení frackové", jak mají někteří tendenci je hodnotit, ale samostatní a úžasní lidé.
Howg, domluvil jsem

Úžasne sa v tomto prejavil svojho času môj otec. Nie, že by extra túžil po vnúčati, ale poučený akýmsi televíznym dokumentom, mi vytýkal, že sa "priživujem" na spoločnosti, lebo vraj keď nemám deti, nebude mať ani kto robiť na jeho dôchodok!!! ...tak som mu musela vysvetliť, že na JEHO dôchodok momentálne pracujem JA a na svoj si zase sama šetrím... xixixi

vyššie som prezentovala môj názor zo strany jedináčika. teraz všeobecne stoj si 100 % za svojim rozhodnutním, resp. názorom. nikto, ani z rodiny, nie ešte nerodinné okolie nemá právo kecať Ti do toho koľko detí budeš mať. my sme s karolom štyri roky spolu, celá rodina akceptovala, že žijeme "nadivoko", taká som bola šťastná. keď sme zistili, že čakáme bábätko, tak ma naši neuveriteľne zaskočili - začali na nás tlačiť so svadbou. boli riadne násilní, ale nakoniec zistili, že so mnou nepohnú.
apolienka spomínala našu upratovačku - to vám je tak odporná žena, tá len vyhľadáva príležitosť zabŕdať, vyzvedať, prekrúcať a šíriť ďalej.
všeobecne vo firme majú potrebu komentovať veľkosť môjho bruška a porovnávať s bruškom apolienky. dnes som priamo jednej kolegyni povedala, že to je téma, o ktorej sa nebudem s nimi baviť - akceptovala (hlavne na začiatku tehotenstva som mala mindráky z toho, že na mne ešte nebolo nič vidno, robili si srandu, že som falošne tehotná:-/ )
čo som týmto chaosom chcela vlastne povedať? NEDAJ SA, BOJUJ, ak nepomôže vyslovene sa odmietni baviť na tú tému. Držím palec

Lenka,my sme tuho premýšľali áno,alebo nie.Mali sme také dieťa,presne ako Ty........Nespával,zo mňa troska.Manžel sa zaťal,ďalšie nebude.Ale kade chodil,tade sa pýtal jedináčikov/aj jeho mama bola jedináčik/,a jeho výskum ho presvedčil,že druhé áno.mne sa moc nechcelo,ale vždy som chcela druhé dieťa a tak som neváhala a šla do toho,aby si to nerozmyslel.Výsledok je náš už 10 mesačný syn a neľutujem,je to ťažké,tiež si robím diaľkovo školu/máme veľa spoločného,mali by sme hodiť pokec/ a je to tak,ako sme sa my rozhodli a nie niekto iný.Ostatných je do toho houby a oni Ti ho budú živiť,keď sa tak starajú?Myslím si,že je to len Tvoja a manželova vec.mimochodom,Starší sa zlepšil v spaní,keď som zostala tehotná s tým druhým........

presne tak , je to kazdeho vec kolko ma ,kolko bude mat deti .Ved casu je dost maly ma este len 4 rôčky takze vsetko je otvorene ,,clovek mieni,zivot meni,, aspon tak sa to vravi .Ja som mala druheho syna po 6-tich rokoch ,a tiez sme neplanovali /aspon ja / . Bolo mi tazko lebo som sa akurat zamestnala a bac , ale je pravda co sa vravi o detoch .Prvy syn bol bezproblemovy a ten je mamkin ...zeby vychova hups .... .A este vykasli sa na tetky , a najdi si nejaku otazku ty na nich ,a tym im zavres pusinky . Takze vela veselych chvil ti prajem

ja poviem len tolko: ad reci inych - jednym uchom dnu, druhym uchom von.
Dolezite pre mna je snazit sa vzivat, vnimat, sledovat. Do koze inych, teda aj svojho dietata. Ked som ja riesila tuto situaciu, rozhodla som sa pre dalsie babo. Starsi, velmi spolocensky charakter, poteboval surodenca. A tretie sa prilepilo. Takze mame doma schodiky a je to narocne. Aj financne aj na trpezlivost. Ale stoji to za to. Tisickrat som uz dakovala do neba, ze to tretie babo prislo. Peniaze boli aj budu... treba vediet odhadnut svoje schopnosti. Ak sa na to Lenka necitis a ani nemas chut takuto situaciu riesit, tak ani nerozmyslaj. Nemas nad cim. Reci sa vravia, chlieb sa je. Tomu clovek nezabrani. Skor pouvazuj nad trefnou vtipnou odpovedou, ktorou zapchas dotycnym osobam usta.

som v papradí