reklama

Nemám sa dobre, ale vďaka Bohu to dobre znášam...

Pridal/a Amalka dňa 10. 12. 2006 - 13:21

reklama

... takýto výrok sa mi včera dostal do duše. Uvedomila som si, že to na mňa sadne ako uliate. Od piatku do soboty boli u mňa moje dve kamarátky (spolužiačky zo strednej) pozvala som ich aj s detičkami... dlllho sme sa nevideli. Kvákali sme spolu do tretej v noci, prebrali všelijake témy. Jedna z nich (už 4 roky rozvedená) na záver skonštatovala, že neexistuje šťastné manželstvo. Akosi sa mi tomu nechce veriť. To naše veru nie je ideálne, ale v podstate to znášam dobre. Môžem to nazvať šťastím?


reklama

reklama

hrošica (bez overenia), Ne, 10. 12. 2006 - 15:37

Čo je šťastie? Šťastie je pojem relatívny. To čo považuje za šťastie ona, nemusí byť šťastím pre teba a vice versa. Aj pojem ideálne, sa nedá zovšeobecňovať. Šťastie je v nás. V našom pohľade na svet, na ľudí okolo nás, na situácie...Myslím, že môžeš hovoriť o šťastí. Ak by si to dobre neznášala, tak je to trápenie...si myslím.

Kamila, Ne, 10. 12. 2006 - 22:10

A co je šťestí? Muška jenom zlatá ...
Naše prežívanie života, pocitov šťastia, sklamania, závisí veľa od našich očakávaní. Možno z nich stačí ubrať a hľadať krásu v tom, čo máme. Dovolím si citovať svoju biednu poéziu:

Ja chvejem sa a mám strach,
že šťastie čo je možno na dosah,
pre závoj z vody ani nezbadám
a nájdem to čo nehľadám ...

MajkaV, Po, 11. 12. 2006 - 08:46

Presne tak! Celé je to o našom vnímaní, postoji a našich názoroch na život. Prečo bývajú chudobnejší, skromnejší a jednoduchí ľudia šťastnejší? Lebo sa vedia tešiť z maličkostí, a z vecí, ktoré niekto možno pokladá za samozrejmosť. To je podľa mňa šťastie.

Zuzana, Po, 11. 12. 2006 - 11:48

Stastie sme kazdy jeden z nas a vsetci spolu....Kazdy si musime vybrat a pocuvat svoje srdiecko, a potom si lahko uvedomime, co je nase stastie a hlavne, stastie si treba pestovat a starat sa on...nepride samo, ale odist moze lahko...
Stastim je aj to, ze sa pozname a vieme si pomoct....Mrkám

majas, Po, 11. 12. 2006 - 12:33

Ten výrok Amálka sa mi veľmi páčil, neviem, ale usmievam sa pri ňom, ešte mi pripomenul podobný "Mám sa dobre, tak mi treba", alebo "Nič mi nebolo, už mi je lepšie".
No šťastie, to je téma ozaj, Kamka výstižná básnička, aj holky to v komentároch vystihli.

Amalka, Po, 11. 12. 2006 - 14:57

no jo, Mam sa dobre, tak mi treba je nasa osuchana fraza, ked si volame. Som prikladom toho, ako sa vedie manzelstvo cez telefon. A Nebolo mi nic, ale uz mi je lepsie... to mi drahy povedal, ked sme zacali spolu chodit. Spominam si aj na pamatny vyrok - nevymenil by som ta ani za dve vrecia svabky. Mrkám

majas, Po, 11. 12. 2006 - 15:17

Amalka, už som sa niekde pýtala, ani večer, či cez víkend si nenájdete čas pre seba? Môj je tiež dosť vyťažený, ale už keď nič, tak pri ňom apoň podriemkávam, kým on programuje.

Amalka, Po, 11. 12. 2006 - 15:22

Majka, mas odpoved v blogu Su muzi ohrozenym druhom. Este dodam, ze aj ked sme spolu, prevazne na seba narazame. Stala sa zo mna ironicka a sarkasticka manzelka. Inak by som asi stale plakala. Strasidelne mi chyba, nema ma kto pritulit, nemam s kym vychutnavat zivot. Su svetle chvilky, ale je ich strasne malo.

Gitka S, Po, 11. 12. 2006 - 15:14

Pripájam sa k Amálke aj ja mám manželstvo cez telefón, ale musím sa priznať, že dokážeme prekecať každý deň aj celé hodiny, až si niekedy vravím, že keby bol doma tak sa s nim toľko nenarozprávam . A tiež si myslím, že k ideálu máme ďaleko, ale znášam to.A keď sa vráti domov, tak si vychutnávam každú minútu s ním a vtedy som nesmierne šťastná, tak neviem je to šťastné manželstvo ?

majas, Po, 11. 12. 2006 - 15:22

No hej, ale je iné, keď pracuje mimo, alebo je a nie je doma. Vidíš ja si s manželom telefónovať neviem, my sme radi spolu, ale keď máme vyjadriť niečo osobné cez telefón, tak to nestojí za nič, chvíľu ma to trápilo, ale už som si zvyklaÚsmev.

Zuzana, Po, 11. 12. 2006 - 18:22

Myslim, ze clovek hlada v danej situacii to naj, co je mozne a vo vsetkom sa da najst nieco pekne a urcite to cloveka obohati...verte starej korculi...chichi

Amalka, Po, 11. 12. 2006 - 18:34

joj Zuzanka, vraj stara korcula, ale ako dobre nabrusena Veľký úsmev

Zuzana, Po, 11. 12. 2006 - 18:36

Ako vies????
Som na chate, ak chces skusit moje ostrie....chichi

renka, Ut, 12. 12. 2006 - 13:03

ako som citala Vase riadky, tak ma napadol versik z mojej oblubenej basnicky este z cias gympla
...nesmiem byt stastny
lebo stastim uplynie mi stastie,
len z kyprej pody pochybnosti
nam laska rastie.....

aj ked s tou druhou castou moc nesuhlasim , ta prva je velmi hlboka myslienka,
ved kedy si naozaj uvedomujeme, ze sme stastne? vacsinou, az ked sa nieco zle prihodi-az potom si viac uvedomime, ze sme vlastne boli doteraz stastne

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama