Skor by som to supla do rubriky ŠOKY DUŠE
Vcera som si z muzikom isla roztancit udy na ples, a tak deticky strazila svokra.
Ples bol fajn, vratili sme sa o druhej rano.
Ked som sa rano ako tak vyspala, so svokrou sme sa naranajkovali, lebo ona zlata deturence obliekla, nachovala a ja som vstala uz na hotove. Zlata to svokra.
Odviezla som ju domov, deti nalozene v aute, muzik chrapajuci doma.Pohodicka.
A vtedy sa to stalo. Padesiat metrov pred domom stal na ceste ocividne unaveny dedko.
Nezastala som mu hned, ale moja dusicka si povedala, ze je to sanca na dobry skutok denne, a tak som cuvla.
Dedko poprosil ci by som ho nezaviezla do Stozku, ze ho uz bolia nohy.
Tak dedko nastupil a trojkilometrova cesta ubehla v pohode, az na posledny usek, asi dvestometrovy?
Po asfaltke ani slichu ani chyru... obycajne hnusne mazlave blato.
V duchu som sa pytala, kto ma z tadial vytiahne ak zapadnem... ale riskla som.
Ked som konecne preplavala a presmykala tento usek, uplne spokojna so svojim vykonom a este spokojnejsia so svojim "dobrym " skutkom zaviest deda domov.
Lichotila som si v duchu jedna radost, kym ma z toho nedostal pochybny vyrok deda.
- Neviem kam vy idete, ale ja byvam v Stozku...
Pripisala som to, ze z tej strany odkial sme vosli, to asi moc nepozna...
Na otazku, kde to ma ten dom, sam nevedel.
Zacalo mi "rednut". Zacala som jeho kadeake odpovede spajat do jedneho vysledku. Je nejaky dopleteny, asi nevie co vravi. Trosku som to nadlahcila v duchu tym, ze niektori stari ludia trochu osprosteju a niekedy ani sami nevedia co vravia. Tak je to....
Zastavila som dve panie, ktore mi povedali, ze ta rodina dom uz davno predala. Nic ine nevedeli, deda nepoznali.
Zastavila som este jedneho starsieho pana, ocividne sa ponahlajuceho na omsu, ten ma nasmeroval k synovi na sidlisko. A tak sa trikilometrova cesta predlzila o dalsie styri.
Prichadzam na sidlisko, celou cestou mi busilo srdce, co teraz...
Zacala som si ho viac vsimat.
Velky vredovity nos plny bradavic. Nohavice mierne zablatene. Bunda na laktoch dotrhana....
Pane Boze, co ak to je nejaky zasvitoreny bezdomovec? Co ak mu preskoci a zacne nieco???? a co moje deti?
Dlane sa mi potili viac ako pred maturitou.
Na sidlisku zastavim stareho pana na babete, pytam adresu.
-ano byva tam a tam pan ten a ten.
-a poznate tohto pana?
-nie, nepoznam.
-nie? pytam sa zo zdesenim v hlase - je to vraj jeho otec
-nie, to urcite nie je jeho otec... poznam ho.
Slusne podakujem, snazim sa aby mi maly podal zo zadu kabelku, ale nedociahne.
Nic, nic ma uz nezachrani, len....
Rychlo prichadzam pred policiu, vyletim von, s klucami v ruke, vytahujem rychlo kabelku a volam.
O pat minut prichadza policajna hliadka z terenu.
Vysvetlujem im roztraseny hlasom, s trasucimi sa kolenami co sa deje.
Esteze mi policajt nic nevycita, vycitam si to v duchu aj sama...
Nadiktujem udaje a frcim domov...
Po chvili vyzliekania sa potichu strcim do vyhriatej postielky k muzikovi po neme objatie....
Tak na tento skutok som vobec nie hrda...
childuska, tak tento zazitok ti nezavidim. pochopila som to spravne, deda si odovzdala policajtom? nevies co s nim bolo dalej?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No,Childuš ,čakala som ,že to skončí tak,že zobudím sa a som rada ,že je to iba
zlý sen. No vidíš,niekedy sa neoplatí konať dobré skutky.Ale pánbožko ti to
možno niečím dobrým odplatí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuš - jedna rada: nikdy nikoho neznámeho neber!!!
Aj ja mám poučenie z môjho mládí a odvtedy bohužial, keby stopovala aj staručká babka,dedko... jednoducho NIE!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuška,tiež som čítala zo zatajeným dychom,ako sa to skončí...ale chvalabohu dobre,len jedna nepríjemná skúsenosť... ja tiež do auta radšej cudzích nikdy neberiem,človek toho veľa počuje,čo sa môže stať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za dobrotu na žobrotu! Starí ľudia vedeli, čo vravia..
Ešteže sa to dobre skončilo,ja som čakala,že ho ani polícia nebude riešiť..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
po par hodinach po si vravim aka som naivna a doverciva... :-/ mala som to ako varovanie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si dobra duša a máš poučenie. Našťastie všetko dobre dopadlo a išlo asi o fakt zablúdeného starého človeka. Ja mam takú skúsenosť s druhej strany. Mám 85ročnú babičku s alzhaimerovou chorobou, ktorá sa nám v lete zatúlala, proste odišla z domu, na nič sa nepamätala. Odovzdal ju policajtom vodič autobusu, ktorý si všimol, že cestuje hore dole a v odpovediach bola zmätená. Keď si predstavím, že by sa to stalo v zime, bolo by ešte horšie. Preto si myslím, že je dobre, že niesme voči sebe a svojmu okoliu nevšímaví. Vďaka za dobrý skutok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stáva sa ,že aj z domova dôchodcov sa takýto dezorientovaní alhzamerici vyberú,
že idú domov a pri tom už nevedia povedať ani kto som,čo som ,odkiaľ som a
kam idem.Je to smutné a strašné.
Lienka ja mám 86 ročnú starkú a tá má chvalabohu ešte dobrý rozum ,oči aj sluch ,len nohy ju už neposlúchajú ,ešte chodí ,ale o dvoch fr.barlách.Býva u
mojej mamy a tá sa veru aj hnevá,že čo sa stále motá ,lebo má strach že niekde
spadne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi mne v novembri zomrela druhá babička, mala 96 rokov. Tá bola pri zdravom rozume do konca. Veľa toho nenachodila, len po byte. Ale kým chodila, bolo dobre. Tak nám asi 2,5mesiaca pred smrťou zaľahla a to už bolo trápenie...Takže kým sa tvoja starká motká, hoci o dvoch barlách a má dobrý rozum, tak je ešte dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuška, ber to tak, že si dobrý skutok urobila a hlavne si o skúsenosť bohatšia. Ja si vždy pri pohľade na starého človeka hovorím, ktovie či ja budem vedieť, kde je sever a či sa mi tiež čosi podobné nestane. Vďaka tebe sa ten starý pán dostal aspoň k policajtom. A treba len veriť, že sa o neho patrične postarali. Je jedno, či je bezdomovec alebo len zablúdený. Pomohla si mu a to sa cení.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hroši, ako pokračuje prestavba. Nepodelíš sa s nami o zážitky?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami o prestavbe po prestavbe. :)
***hrošica***
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
O tom, potom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som to čítala, aj mne sa začali potiť dlane, Childuš, hlavne že to dobre skončili. Niekedy človek robí také veci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ale čo potom, keď bude človek fakt potrebovať pomoc? Ja som tiež "zjačala" mužovi v aute, aby zastavil. Pri múre jedného domu sedel pán s rozbitou hlavou a vyzeral ako v bezvedomí. Bol celkom slušne oblečený...Ale keď som k nemu došla, bol z neho cítiť alkohol. Srdce mu bilo a muž ma neustále ťahal preč. Dala som si povedať a odišli sme. Ľudia okolo neho nevšímavo chodili, ako keby nič. No, neviem, ako sa veru zachovať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Treba zavolať záchranku. Presne takého chlapa sme našli v Čechách. Ľudia chodili okolo a nikto nič. Nemala som český mobil a ani som nevedela čislo záchranky. Zastavila som troch ľudí a nikto s tým nič nechcel mať spoločné. Nakoniec jeden chlapík mi požičal mobil. Zachrankárom som povedala, že som tam s deťmi a mám jednoducho strach sa k tomu chlapovi priblížiť. Nakoniec išiel k nemu ten chlapík, čo mi požičal mobil. Zreferovali sme jeho stav a do 10 minú tam bola záchranka. Odvezli ho do nemocnice. Bolo nám z toho všelijako. Nakoniec ten chlapík priznal, že by sa zachoval ako väčšina a odišiel by preč. Je pochopiteľné, že má človek strach. Ale myslím si, že zavolať policajtov alebo záchranku by malo byť prirodzené.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme pred rokom na po Novom roku nasli chlapika, ktory lezal na zemi a mal vypite, ..., stat sa moze,a kedze sme ho so synatorom nevladali zdvihnut a ani za pomoci okoloiducixh, tak sme volali policiu, dokonca nam zdochol mobil, tak sme volali z druheho...ale pomohlo sa mu, odbiezli ho k rodicom a bolo to ok.....ved tam mohol zamrznut
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuška,mala si dobrý zámer a to sa cení,aj keď určite Ti nebolo všetko jedno.Alenka,máš pravdu,ľudia sú strašne nevšímaví.Môj otec ležal ,skoro na ulici pod schodmi v bezvedomí a nikto,ani susedia,ktorí ho tam videli pekných pár hodín ležať mu nezavolali pomoc.Pre neskorú pomoc,ležal 9 mesiacov v kóme a potom zomrel.Strašne trpel,mal septické preležaniny a smrť bola pre neho už len vykúpením.Keby mal skôr pomoc ,možno by bol ešte medzi nami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Strašné, smutné ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuška,bože ja som tiež podobným spôsobom ratovala tetušku-prisťahovala sa z dediny a nevedela na sídlisku trafiť do ktorého paneláka patrí,ale mala zo sebou lístok s adresou a bývala s nevestou.Dom predala ako mi stačila zreferovať,aby pomohla mladým a oni ju zato doopatrujú.Išla na Podbrezinách na nákup a potom už nevedela kam má ísť.Ale je to naozaj veľké sídlisko.
Ale poviem ti ako sa narodila malá,som strašne opatrná a do auta neberiem nikoho cudzieho-pre bezpečnosť malej.Ani by som nevedela dať v rýchlosti a šoku prvú pomoc spanikárila by som,keby som videla zakrvaveného človeka,alebo nehodu-ale radšej by som volala policajtov a sanitku a okolo všetkých zburcovala-ako sa poznám,som v tomto strašný zmätkár.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa raz cestou z roboty, okolo šiestej večer, v zime, kedy je už zavčasu tma, podarilo ratovať jedného človeka od nás. Tiež ožran. Taký malinký človiečik - volali sme ho Bafi. Bol hluchý, taká zanedbaná existencia; žil so svojím otcom, ktorý má Alzheimera. Pri vystupovaní z autobusu mi šofér vravel, že tam na ceste si všimol ležať človeka. Bolo to na začiatku mojej ulice. Prechádzala som okolo len sama a normálne som ho musela v tej záľahe snehu hľadať. Ležal na chrbte a márne som sa ho pokúšala zobudiť. Len sa naraz začal tak divne mechriť - tak - tak nevládne, by som to opísala. Najprv mi nedošlo, no po okamihu mi zaplo: povracal sa. Schmatla som ho za tú omastenú smradľavú bufajku a prehodila som ho do jednej koľaje od auta tak aby ležal bokom. Pár metrov, možno 30-40 býval jeho brat. Zbehla som k nim a informovala tetu, kde má švagra - je to vrchná sestra na traumačke, skúseností má hodne, tak si ho tak šla so synátorom ratovať. Pekne sa mi poďakovala a ponadávala si na tú večnú oštaru s ním.
Toto prežil, no Nový rok 2005 mu bol už osudným. Oslavu Silvestra už nezvládol... Mal nejakých 40 - cca. Poviem vám - blbý život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Childuš !!! Úmysel si mala ten najsamlepší !!! Že to dopadlo tak ako dopadlo je druhá vec. Hm, ale až som dych tajila, keď som si tvoje zážitky premietala do reálu.
Si dobrá duša.