No dobre,ani neviem,kde mam zacat.Vydavala som sa,ked som mala 21 /zdalo sa mi to normalne /,sice som niekde uprostred priprav na svadbu aj otehotnela,ale stale tomu vravim "Chceli sme sa zobrat".Byvanie sme ako inak nemali,naco tolka zodpovednost,nie???Odbila som si par mesiacov u svokrovcov za nevestu,potom sme si kupili maly bytik a nazivali si v trojke.Neskor nam bolo tesno,nabrali se poziciek kde sa dalo a hor sa kupit väcsi byt,do toho prislo druhe dieta a co cert nechcel,manzel prisiel o pracu.Bola som aj zufala,tesila som sa na svoju druhu MD,lebo prvu som si neuzila,ponahlala som vtedy hned po roku do prace.
Ine vychodisko pre neho nebolo,len zbalit kufre a naverimvboha sa vybrat do zahranicia.Nastastie sa mu zadarilo hned,vtedy v irsku bolo prace dost,zamestnal sa do tyzdna.Domov prisiel prvy krat az po 4 mesiacoch,mladsi syn mal nieco vyse roka, tatino premeskal jeho narodeniny,prve kroky,prve slova.....na ulici, ked sme mu sli oproti ho doslova obisiel.Obaja sme vedeli,ze takto to fungovat nebude.Popreberali sme cely zivot zo vsetkych stran a usudili sme,ze najlepsie bude,ked prideme za nim a skusime zivot vonku.Prisli sme sem v juli minuleho roku,prenajali sme si dom,starsi syn nastupil od septembra do skoly a ja som pokracovala v materskej.Zdalo sa to vsetko jednoduche,ale rodina a znami,nam velmi chybaju a taktiez v takomto veku vytvorit nove vztahy,to uz je pomaly nonsens.Zacala som upadat do ponorky,ale ako sa vravi,vsetko chce cas.Da sa povedat,ze sme si uz zvykli.Hlavne to,ze som sla do prace mi rozsirilo obzory
Neviem ako dlho tu zostaneme,ani ci sa vobec niekedy vratime,skor nie ako ano,ale neodvazim sa zatial na to ani mysliet.
A co by som este napisala???Irsko je krasna zem,nie je tu nic svetoborne,ani neobycajne....ale ked chodi clovek s otvorenymi ocami,tak musi citit tu pohodu z kazdej svetovej strany,same zelene plane,pasuce sa kravy,kamenne ploty a usmievavi ludia,co sa nikdy nikam nenahlia.A kopec ,kopec deti,kazda rodinka ma zo tri styri deti,pretoze si to mozu dovolit, su kludni pretoze si to mozu dovolit,peniaze pre nich nic neznamenaju,pretoze si to mozu dovolit,v praci nie su dravi,lebo ich uzivi aj nenarocna praca v dost vysokom standarde.Na jednej strane rozhadzuju peniaze bez rozmyslu a na druhej ziju "skromne"....lebo si to minanie ani neuvedomuju.
Jedine,co mi vadi,ale pomalicky si zvykam je pocasie.Prsi casto,prsi stale,prsi denne - hoci len chvilocku,ale prsi,aj ked je 25 stupnov a pecie slnko,aj vtedy dokaze mrholit.Duha je tu casty ukaz...ale da sa na to zvyknut.Koniec koncov sama som prehlasila,ze na Slovensko uz nepojdeme v zime ani v lete!
V zime sme chytlili 25 stupnove mrazy a v lete 35 stupnove horucavy a toto teda faaaakt nemusim.Tuna je klima tak od 5-25 stupnov celorocne.
Zatial sa nam vedie dobre,nie je to tu taky boom ako vsetci ocakavate.Krajina ako kazda ina,ako sa vravi,vsade je chlieb o dvoch korkach a doma je doma....zatial sa tvarime,ze sme teraz doma tu,ale je to este prilis cerstve.Rok je velmi malo na vytvorenie zazemia...
podla mna ste urobili dobre. niekedy sa ziada radikalna zmena... okolnosti vas dotlacili. a do akej miery budete schopni vnimat nove miesto ako (druhy) domov, je len na vas. nezalezi to od ludi okolo vas, ti su vsade dobri aj zli, aj ked rodina iste chyba, a nezalezi to ani od pocasia. peniaze nie su vsetko, ale ako si sama napisala, ludia su tam kludnejsi, lebo nemaju existencne problemy.
zelam vam vsetko dobre 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mas moj velky obdiv, lebo neviem, ci ja by som sa vedela v tak rychlo rozhodnut a prekorenit inde, ale urcite sa to vsetko da, ak ste na veci dvaja a podrzite sa. Vela peknych dni, pohody a tesim sa na Tvoje prispevky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Princezna, máš môj obdiv.Neviem,či by som aj ja mala odvahu ísť do sveta s rodinou,ale okolnosti by ma určite prinútili.A ako Tvoj syn zvláda školu v cudzom jazyku ? A čo Tvoja práca ? Ja som tiež veľmi zvedavá.Každopádne Vám držím palce a tiež sa teším na Tvoje príspevky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sestra sa nedavno vratila z Irska, Dublinu. No nebola tam dlho, pretoze sa po mesiaci a pol vratila spat. niezeby chcela, pacilo sa jej tam a chce sa tam aj vratit, ale nenasla si pracu a tak bola nutena nedostatkom financii prist spat. Na jar chce ist skusit stastie znovu, lebo ju to tam strasne taha. Tvrdi, ze je to krajina jej snov. V kazdom pripade, ja ti drzim palce aby si sa aklimatizovala a nasla ten pocit domova. Ktosi mudry povedal, "ze domov mame vsade, kde sa citime stastni. A stastní musime byt predovsetkym vo svojom vnutri..."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Princezna, mohla by si život tam trochu priblížiť? Zaujímalo by ma školstvo a zdravotníctvo. A kde presne v Irsku žijete? Aké pracovné miesta sa tam ľahko nájdu? Ak budeš mať čas, napíš viac. Vďaka.
***hrošica***
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím palce, aby sa vám darilo aj naďalej. Aby ste si vytvorili taký domov, aby ste boli spokojní. Musí to byť náročné, ja si to sama pre seba neviem predstaviť. A deti si zvykli asi najskôr. Starší syn nastúpil hneď do školy? Bývate v meste či na vidieku? Už sa nebudem vypytovať, teším sa že si zachováš s nami kontakt a časom sa o tejto zemi a živote v nej všeličo dozviem...
