Chystala som sa napísať článok o pozitívnom myslení. Ale pri hľadaní informácii o tomto fenoméne ma chytila taká depka, že som pre istotu zmenila tému. Moje problémy určite nespôsobil pokus o spracovanie pre mňa dosť nezvyklého námetu, ale všetko ostatné. Stav mojej duše ma podstatne bližšie k syndrómu vyhorenia ako k pozitívnému mysleniu.
Som tak veľmi vyčerpáná, že jediné na čo my zvýšila energia, je prejedanie sa. Asi každá matka miluje svoje malinké rozkošné mimino a berie ako celkom prirodzené, že mu venuje podstatnú časť dňa. Lenže mňa po nešťastných trinástich rokoch doma už desí všetko. Skoro celú energiu a čas venujem môjmu anjelikovi a už vôbec žiadna mi neosstáva na upratovanie, varenie, ostatné deti a mám pocit, že ani dýchanie. Všetko na mňa padá a padá a ja sa dusím vo vlastnej beznádeji: "Kedy bude lepšie?
Burnout, anglický výraz pre syndróm vyhorenia, ako prvý popísal okolo roku 1975 americký psychiater Herbert Freudenberger. Tento syndróm definoval ako špecifický druh stresu a emocionálnej únavy, totálneho vyčerpania a frustrácie, ku ktorému dochádza v dôsledku nahromadeného množstva povinností, ktoré trvajú dlhodobo, no neprinášajú očakávané výsledky. Syndróm vyhorenia možno sledovať na troch úrovniach – psychickej, fyzickej a na úrovni spoločenskej.
Syndrómom vyhorenia najviac trpia ľudia pracujúci s inými ľudmi: učitelia, lekári, úradníci...
Najviditeľnejším znakom vyhorenia je práve psychická únava.
Tu je trochu teórie ako sa zbaviť stavu zvaného syndróm vyhorenia
1. Je nutné znížiť vysoké nároky na seba, svoju prácu a okolie.
2. Nesmieme byť zodpovedný za všetko a za každého.
3. Musíme sa naučiť hovoriť "nie" a nenechať sa preťažovať.
4. Je dôležité stanoviť si si priority. Nemusíme byť všade a vždy.
5. Vyjadrujme otvorene svoje pocity a prežívanie.
6. Hľadajme emocionálnu a vecnú podporu.
7. Vyvarujme sa negatívneho myslenia – ak sa začneme ľutovať a plakať nad sebou, aký som chudák tak je to začiatok konca.
8. Nesmieme zabudnúť na správny relax.
Kami, chcem ťa hlavne povzbudiť. Ale musím to napísať: Vadí mi na tvojich článkoch veta"po nešťastných trinástich rokoch doma".Týmto sa skôr zahrabávaš, ako vykopávaš. Urob rozhodný krok, aby si ty sama bola spokojnejšia. Neviem vhodnú radu pre teba, ale ty ju iste poznáš! Nájdi si čas pre svoju psychologičku a urob vaše stretnutia pravidelnými.Alebo keď je problémom neporiadok, nájdi si niekoho na výpomoc...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu ani mne sa výraz "nešťastné roky" nepáči som ochotná ho vymeniť za "vytrápené". Lebo naozaj sa mi ťažko buduje niečo pozitívne ak skoro celú tú dobu sa motám po byte a mojou základnou úlohou je starostlivosť o deti, upratovanie, pranie a varenie a nič z toho nezvládam. No dajme tomu, že deti sú celkom životaschopné. Len čo s tým neskutočným nepokojom v hlave, ktorý ma núti skoro každých 10 minút hľadať v skrinke niečo na zjedenie, unaveným telom a večnými výčitkami svedomia, alebo pocitom viny.
Asi sa naozaj potrebujem dostať k psychologičke, tá posledne skonštatovala "Aj keby ste mali sto detí aj tak budete hľadať niečo iné". Malinká je naozaj rozkošná aj si ju vychutnávam aj tak hľadám niečo iné. Našla som to na stránke, len keď sa mi po troch dňoch nedarí napísať článok tak prepadám zúfalstvu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka ak ťa to povzbudí ,tak Ti chcem povedať,že nie si sama ,kto
pociťuje syndrom vyhorenia.Cítim ho aj ja ,ale z úplne iných dôvodov,
ako ty.Nechcela som Vám na začiatku písať celý môj problém , ale,
ak ho napíšem,pochopíš , že si vlastne šťastná žena.Už som písala,
že som ako rozvedená vychovala sama 3 synov.Moje úsilie však vyšlo
nazmar, lebo dvaja z nich, moje drahé dvojčatá po nezmyselnej havárii
už nie sú mdzi nami.Odišli mi navždy.Je tomu 8 mesiacov a ja práve
posledné 2 mesiace mám ten pocit vyhorenia.Som unavená,nič ma nebaví,neviem ako ďalej,bojím sa ísť medzi ľudí, do práce ,skrátka neviem ako ďalej.Mám velký dom a som v ňom vačšinou sama.S upratovaním si nerob velké starosti, život je vraj príliš krátky na to aby sme ho strácali večným upratovaním.Upratovanie nie je ani mojou silnou stránkou.Riaď sa heslom "Bordel v byte,šťastné díte."Je predsa dôležitejšie aby boli deti najedené a spokojné ako vyleštený dom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi je mi to strašne ľúto. Niet pre matku väčšej tragédie ako stratiť dieťa a nieto ešte dve. A pri tom si život s tebou kruto zahral aj bez takého veľkého nešťastia. Jedine čas trochu utlmi tvoju bolesť. Možno by pomohla nová práca, ale tu ťa naozaj plne chápem, lebo či trpíš depresiou alebo syndrómom vyhorenia, to je jedno ako to nazveme, pocit vyčerpania, únavy, strata chuti do života, to všetko možno len ťažko ovplyvniť vôľou. Asi si aj ty zrelá pre psychologičku, nielen ja, a to sa moje starosti nedajú k tvojim ani prirovnať. Mne moja naozaj pomohla, len sa k nej teraz neviem dostať.
Ďakujem za pekné heslo "Bordel v byte, šťastné díte", len si ho nemôžem nikam zavesiť, lebo by som šla zlým príkladom deťom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Emi,mas to strasne tazke a ani si neviem predstavit...ved vies co myslim...to , co si prezila ty, to by som asi nezvladla a vtedy ma napadaju vety...preco...od zovota si dostala vela kopancov a ...si uzasny clovek a preto ti mozem len povedat, ze po zlom urcite pride dobre, viem, ze ti tvojich chlapcov nic nenahradi, ale mas este jedno dieta a mas seba a vpredu na teba urcite caka nieco velmi pekne, tak prosim vydrz a naber este silu a skus zit pre zajtrajsok...
avelmi vela nam davas svojim postojom a odhodlanostou, dakujeme ti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ema ,tak toho mas za sebou urcite najviac z nas,je mi to luto a musi to byt neskutocne tazke.Musi to byt neskutocny pocit prazdnoty, ktory zacne asi naplnat az cas.Vela casu.Vraj sa clovek nema utahovat do seba v takom rozpolozeni,no ja by som asi urobila to iste.Jedinou zachranou su asi uprimni kamarati,co vypocuju a pri ktorych sa da aj odreagovat,aspon na chvilku kazdy den.Tak sa drz.
Kamke len tolko,ze veta ktoru naznacila uz Lienka sa ani mne nepaci, a uz vobec neprospeje deckam ak ju pocuju.Dieta si veci vyklada po svojom.Skus tie roky zastavit aby si o rok nehovorila to iste len plus jeden rok.
Co sa tyka mna,aj ja nemam rada ked som unavena a nevyspata, lebo nevladzem a vsetko vidim mizerne a nanic nemam energiu a nic ma nebavi.Tak skus nejako zlepsit spanie a nacerpavanie energie,aj ked to je narocne s malym dietatom.
A upratovanie?Ako dieta som ho neznasala lebo som musela ked nasi povedali,teraz to robim rada lebo sa rozhodnem kedy mam chut a naco mam chut,a tak mi to problem nerobi.Aj ked niekedy veci odlozim aj na dlhsie.Ked upratujem,akoby som upratovala aj sebe, a vzdy si viem vychutnat ak je cisto a mam z toho dobry pocit,lebo sa v tom nebrodim.Treba si pracu rozdelit.A par veci ktore mi to robi jednoduchsim su gumene rukavice na pracu s vodou ,hudba a telka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes som urobila dve opatrenia: Spravila som Martinke veľké ležovisko v obývačke a povinne sa pri nej striedajú deti. A rozhodla som sa, že bude spať v postielke (drevenú som vymenila, za cestovnú, len som tam dala poriadny matrac, aby si nedoudierala hlavičku pri svojom večnom putovaní. A pri upratovaní mám ten základný problém, okrem toho, že som pomalá a dosť neschopná (mňa chytá hystéria pri pohľade na bordel), momentálne nemám čas. Malinká spí cez deň 3x 20min. a medzitým si vyžaduje menšiu, či väčšiu pozornosť. Došli deti od babky budú musieť pomáhať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamilka, gratulujem, ides na to dobre! len tak dalej :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som rada, že si vykročila. aj malé zmeny sa rátajú. Len tak ďalej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ema, je mi luto, co si musela prezit, a tazko sa mi hladaju slova. bola by som nerada, ak by to teraz vyzeralo, ze nasilu chcem nieco pisat, a vlastne ani neviem co. no je mi to uprimne luto, lebo aj ked som teba, ani ziadnu inu 'kolegynu z nanicmamy' nestretla, za ten kratky cas co sme tu spolu, mam naozaj pocit ze sme dobra banda. a beriem vas vsetky ako kamosky a prezivam aj vase radosti a trapenia... takze co tu pisem, nie su len prazdne slova.
no co sa k tvojmu nestastiu da povedat? obdivujem ta, ze si to vobec prezila. kazda nehoda na ceste je zbytocna, a je ich tolko... ved aj pred par dnami, co opity sofer zabil 2 rocneho chlapceka. aj ked som mamou len kratko, uz sa na tieto veci pozeram inak. vzdy som mala zly pocit na cestach, aj ked manzel je vyborny sofer a opatrny, nie je problem stretnut za volantom nejakeho 'frajera'. a vtedy mozte davat pozor aky chcete. aked mame v aute aj syna, o to viac sa bojim...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eme. Som vďačná za to, že si našla odvahu podeliť sa s nami o tvoju veľkú bolesť. Dievčatá to tu už popísali, aj za mňa. Pocity, ktoré sa nedajú popísať slovami. Chcem ti len Emi sama za seba a z vlastnej skúsenosti povedať, že sa netreba báť vyhľadať ani odbornú pomoc, či už psychológa, alebo psychiatra. Veď oni sú tu pre nás a keď to má pomôcť, netreba sa toho báť. Si silná žena,verím že sa vrátiš do života. Určite ťa čosi pekné čaká.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem Vám dievčatá za milé slová,sama sa čudujem ako som to dokázala prežiť a mám len jedno vysvetlenie.Myslím si ,že keď boh dopustil aby sa to stalo , tak mi pomohol a dal mi silu aby som to
prežila.Ináč si to neviem vysvetliť.Keď som predtým počula nejaký prípad,kde prišli rodičia o deti hovorila som si "ja by som to neprežila" teraz viem , že čokoľvek zlé sa stane ,život okolo ide ďalej aj keď máme chuť radšej zomrieť,žijeme,a musíme sa s tým vysporiadať vo svojom vnútri.Ale dosť už bolo smutných slov.Nechcela
som aby ste ma ľutovali a aby ste boli smutné,len som Vám chcela naznačiť,tešte sa z toho čo máte.Z detičiek ,z manžela z toho že ste
zdravé , to je najdôležitejšie. Kamka ,keby si bola bližšie zabehla
by som ti pomôcť s maličkou ,pokočíkovať a tak.Takto Ti môžem len
poradiť, zapoj do upratovania staršie deti a budeš mať o trošičku práce menej.Nezabudni ich pochváliť a odmeniť trebárs sladkosťou a
časom sa naučia ,že Ti majú pomáhať. Ono sa mi to píše, ale ja som si
pri chlapcoch tiež musela všetky ženské práce robiť sama.Plne Ťa chápem ako Ti je , lebo som Tým tiež prešla a na druhej strane Ťa obdivujem, že pri tom všetkom si nájdeš čas na stránku kde veľmi zaujímavo píšeš .Si obdivuhodná mama. Ináč si myslím,že vo vyššom veku dá také malé bábo,ktoré málo spí ,mamine poriadne zabrať.Moje
dve kamošky mali dieťa v 38 rokoch,ale tie medzitým pracovali.Užili
si to dieťatko ináč ako prvé , ktoré mali v 20-tke.Ale viem, že z nočného vstávania a z toho že dievčatká málo spali,boli obe fakt riadne vyčerpané.Takže sa neboj , malá podrastie a bude všetko ok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja
Dnes som objavila nahodou tuto stranku a zaujala ma, na rozdiel od inych "woman" stranok tym, ze tu pisu uplne normalne slovenske zeny, ktore si vedia priznat prirodzene pocity a neprezentuju sa ako prominentne/ozaj, kto je to "prominentny"..? 
lady, ktore sa vedia v kazdom okamihu elegantne spravat, vedia dat tu spravnu odpoved, vedia stihat vsetko s dokonalym make-upom a americkym usmevom...
Tento image sa tusim ceri zo vsetkych medii na dorastajuce deti, ktorých podvedomie zaregistruje tento nerealny trend a robi potom neporiadok v hodnotach, sebaistote, v dusi...
Takze zavse sa sem pozriem...V 50-ke idem zanechat istotu HPP a skusit pracovat z domu, teda byt na volnej nohe... Aj sa bojim, aj ma to laka...ale to, ze nebudem musiet vytiahnut paty z domu, ma okrem zdanlivej vyhody urcite aj druhy koniec, takze sa musim na toto pripravit...aby som nechodila o chvilu po dome neucesana a v rozgajdanych teplakoch...Inak-som z MT, a ako citam,mozu nastat problemy z deficitu kontaktov... podobne ako to citia mladsie zienky, ktore su dlho na MD.
Ja som toto nezazila, deti som si uzivala,vnimala ako ciste energie bez predsudkov, denne som zapisovala ich drobne prejavy a s odstupom casu si pomaly ani nespomeniem na vsetky trampoty/nikdy mi nemohli pomahat stari rodicia s detmi, lebo som sa prestahovala do MT/...
Ale nieco Vam chcem odovzdať - ten detsky vek VELMI RYCHLO utecie, vychutnavajte si detstvo svojich deti, vela sa s nimi rozpravajte, uzivajte si spolu, lebo okolo puberty uz pridu na rad ich kamarati...
A ak im date dobry zaklad teraz-doveru, VELA KOMUNIKACIE VERBALNEJ, NEVERBALNEJ, myslim si, ze aj ked pridu v puberte do nejakých problemov, je vacsi predpoklad, ze sa z toho dostanu a vratia sa k "pramenu".
Tak ahoj! Maja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, Maja víta Maju
Máš pravdu, my sa tu na nič nehráme a nie sme dokonalé, len skoro dokonalé , tak vitaj.
Ten záver, teda to čo si nám chcela odovzdať je to naozaj tak, ja si to už dlhšie uvedomujem a nestíham sledovať ako deti rastú, snažím viac vnímať ich detstvo, aj keď priznávam teraz keď sú o trošku staršie je to jednoduchšie a ja mám viac času na seba a náš vzťah s manželom, tým pádom som šťastnejšia a viac šťastia viem aj rozdať.
To len porovnávam môj život od narodenia 3 dieťaťa a dnes keď už má najmladšia 4 roky.
Máš pravdu, len niekedy je to fakt ťažké.....
Držím prsty pri zmenách.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja-dakujéééééééééééém,mat tri deti je uzasne, sama som z takej family.Drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ahoj Majka, ja Ta len privitam, lebo dievcata uz povedali vsetko, co bolo treba a ja len dodam, vitaj a zarad sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja- dakujeeeeem aj tebe za privitanie, len sa tu musim nejako zorientovat...ty si tusim z Trencina , aj ja som si tam uz dala kratke info.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Maji alias nomen medzi nami obyčajnými "naničmamkami". Iste tvoje komentáre z pozície tebou prežitých udalostí, ak sa s nami podelíš nás obohatia.
Držím palce pri rozbiehaní tvojej práce z domu. Ak máš chuť napíš viac o tom čo robíš, o svojej rodine...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja
DAKUJEM ZA PRIVITANIE...som tusim najstarsi clen...ale preklikala som sa na Kto je kto a su tu aj mnlade dievcata, ba az deti, tusim Kamilina dcera pisala...a to je fajn,uplne je jedno, kto ma kolko rokov, ja mam "problem" s tym, ze si stale myslim, ze mam nejakych 24...,u doktora neviem rychlo povedat, kolko mam rokov...ale zato fyzicky uz citim zmeny, preto sa starajte o svoj najdolezitejsi NASTROJ-svoje telo...a nemyslim zrovna sminky, aj ked ich pouzivam aj ja...
Prezradim cosi - kreslim, pisem a vymyslam pre deticky...tam mam popri prirode svoj svet a zdroj energie, vtedy zabudnem na vsetky zle produkty ludskej mysle a verim v to, ze keby sme si dokazali udrzat tu rydzost z detstva aj popri kadejakych skusenostiach, tak ze by bolo snad na svete lepsie...Ale to su teorie, sny, ale snivat treba!!!Tak ahoj a dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Maja vítam ťa aj ja. A mám hneď aj otázku nielen na teba ,ale aj na ostané dievčatá. Nerozbiehaš náhodou doma prácu cez Internet?
Ja som už dosť dlho nezamestnaná a pohrávala som sa okrem iných aj
myšlienkou pracovať z domu cez internet ,len potrebujem poradiť,či
niektorá z vás dievčatá nemá s tým nejaké skúsenosti. Nerada by som
naletela ak je v tom náhodou nejaký podvrh ,lebo aj to sa stáva.
Prosím Vás ak máte nejaké skúsenosti dajte mi vedieť.Dík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MAJA, vitaj :) k tvojim komentarom na margo veku... ja mam pomaly 30ku na krku a stale mam pocit ze mam 18 a pol..
to je dobra poznamka, emi, s tym internetom, ja som sa tym uz tiez zaoberala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja
aj tebe dakujem za privitanie, pomaly sa tu zacinam lepsie orientovat a uz som si tusim vytlacila nejaky recept... ...ale je to dobra namotavacka, cas pri tom letíííííííííííííí...ale je to dobry relax.Cauko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja
Dakujéééém aj tebe za privitanie a mam aj nejaku skusenost s pracou cez internet, ak, pravda, myslime nieco podobne.Tusim som sa preklikala cez nieco ako PRACUJ DOMA na dalsie kroky...a aj som suhlasila so zaslanim uvodneho CD a bla-bla okolo.Pisem bla-bla, lebo ani po zaplateni uvodneho balicka za cca 600 Sk som nebola z tych info mudrejsia.Ale predsa len aj tu bolo treba chodit na stretavky timov a akesi skolenia, co by som nemohla robit, lebo som bola este v HPP.
Bol to typicky postup s presne volenymi vetami, kedy a co mozu povedat dalej, len aby sa clovek namotal.Tymto ich nepodozrievam napr.zo zavadzania, ale je to prax aj inde, napr. v poistovnictve, lizingoch...
Odisla som z kratsej cesty a splnili to, co slubovali, ze v pripade nezaujmu a vratenia balicka vratia peniaze, co sa aj stalo. Odvtedy ma viackrat oslovili s tym, ze este mam sancu...ze treba skusit...
Takze tolko viem a nevravim, ze to niekedy nevyskusam este raz, aby som sa dozvedela viac.Ale ak by vedel niekto povedat svoju skusenost, bola by som aj ja rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Díky Majka ,tušila som dobre,že to bude asi tak ako opisuješ.Možno
sa nám ozve miekto ,kto má aj pracovnú skúsenosť. Ja som čo sa týka
novej práce až priveľmi opatrná,lebo v dnešnej dobe každý hľadí človeka obabriť ,alebo pracuj za min.mzdu od vidím do nevidím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja
...suhlasim, preto mi je nesmierne luto mnohych mladych ludi...dcera ma VS socialnu pracu a nic platne, "okienka" nie su, alebo pre predvolenych, teda pracovala u sukromnika, kde sa dalo zarobit/lizingy/,pricom priznana oficialne bola len min.mzda...teda do dochodku alebo na MD katastrofa... aj tri tyzdne zastupovala dvoch kolegov, ktorí sa tiez zosypali z vycerpania, tahala 12-15-ky, takmer bez jedla, domov v noci taxikom, zacali jej padat vlasy, triast ruky...od sept. ma novu pracu v nejakej realitke s nast.platom 6500Sk + provizie z predaja , teda behacky na aute...ani nechcem pomysliet...
Preto naozaj pozor na pracovne podmienky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Maja vítam ťa aj ja. A mám hneď aj otázku nielen na teba ,ale aj na ostané dievčatá. Nerozbiehaš náhodou doma prácu cez Internet?
Ja som už dosť dlho nezamestnaná a pohrávala som sa okrem iných aj
myšlienkou pracovať z domu cez internet ,len potrebujem poradiť,či
niektorá z vás dievčatá nemá s tým nejaké skúsenosti. Nerada by som
naletela ak je v tom náhodou nejaký podvrh ,lebo aj to sa stáva.
Prosím Vás ak máte nejaké skúsenosti dajte mi vedieť.Dík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sa mi podarilo poslať 2x. Prepáč Majka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mam obcas tento pocit, mavala som to aj na skole, aj teraz ked mam tazky den s malym, ale zvycajne to prejde, ukludnim sa, mam zopar pozitivnych dni, a tak sa to strieda.