Odvrátená tvár...

Jediná myšlienka či dlhá úvaha...
Prchavý okamih či nekonečná minúta....
Čo sa zmení?
Možno všetko a možno nič...

Sú tu, tam, takmer všade...
Beznádejní, zúfalí... plní úzkosti, strachu...
Vyžitá pobehlica v bočnej uličke
striehnuca na lásku...
Nezrelé dieťa s prázdnym pohľadom
tápajúce v opiátových snoch...
Špinavá starena s ružencom v dlani
prosiaca boha o zázrak...
Zanedbaný žobrák s otrčenou dlaňou
túžiaci po alkoholovom opojení...

Spája ich strata... strata nádeje...
malý kúsok leukoplastu na tvári ich duše...
je ako vietor...nevidíš ho, len cítiš...
Chcú prelomiť ten začarovaný kruh,
len nevedia ako, čím....
Chcú znova opájať sa vôňou ruží,
nie drviť a páliť jej lupene...
rozpárané a roztrhané sny ako ich šaty
znova sceliť, zaplátať....

Ak k nim osud znova otočí svoju tvár,
možno sa čosi zmení...
Možno všetko a možno nič...