A vraj nepraj nič zlé

mna tiez maximalne poburuje, ako si niekto dokáže vziať niečo, čo mu nepatrí. ešte ma neokradli, ale raz som išla po ulici a jedna dievčica sa mi snažila čmajznúť ničo z kabelky(mala som ju cez plece a ako som pocítila ťah a otočila som sa, skoro si zabudla v kabelke prsty , a upalovala ako antilopa)
zato MM okradli viackrat(asi priťahuje zlodejov)
na veciach nelipnem, ale peniaze nefalšujem ani sa mi nekopia na záhrade - musím si ich zarobiť a preto zlodejinu odsudzujem veľmi.
sprcháč v sprche - to sa môže stať omylom, ja som tak dokonca vickrát zabudla - moja chyba.
ale manžel bol napr minule na plavárni a položil so plavecké okuliare na svoj uterák a oddychoval. a uvidel - týpek ide, zoberie manželove okoliare a podá ich svojnu synkovy. ?????
no má to logiku?
a ked sa manžel ohradil, že co to má znamenat, týpek sa ohradil, vraj boli položené na jeho stoličke
????kúpil si ju? doniesol?prenajal?
jednoducho si niektorí ľudia berú čo vidia, nec sa na mna nikto nehnevá, prsty pomaly odtínať, možno si to uvedomia
to je metafora, rečnícka veta, nieže ma za to nikto ukameňuje

Velka pravda marikat tak odtínať a pekne po jednom viem o čom rozprávate aj mne sa to stalo a predstavte si sedím si ja pekne v električke a ked som ja vám išla vystupovať v sekunde pri vystupovaní mi mojú peňaženku ukradol v tedajšej dobe je to už pekných pár rokov som tam mala asi 1800.sk a doklady a spustú iných veci len to neviem do dnes pochopiť ,ja som na tej kabelke mal pokazený zips a ked som ju chcela otvoriť tak som sa s nou mocovala jedna radosť ale ten zlodej alebo zlodejka s tým problém nemali a otvoriliá ju za sekundu na to tata

ja ta napriklad chapem,

ja si tiez obcas poviem bodaj by... lebo debilita a hlavne drzost niektorych ludi ma dokaze vytocit. Ci ked okradli babku a doklady jej poslali postou, alebo ked si niekto privlastnuje ze je to jeho na zaklade niecoho co mu skrsne v hlave.

mam jednu byvalu kamaratku ktora napr. pernamentne parkuje na jednom mieste pred blokom, priamo na travniku ale auticko ma cely den v dohlade.
Ak tam nahodou zaparkuje niekto iny ako ona, tak spusti krik, nadava na neho tak ze by vam vlasy dupkom vstavali, samozrejme poza jeho chrbat. Za to miesto si neplati ani cent, a vravim stoji na travniku kde kazdemu akurat tak zavadzia.

Je pravda, ci je to sprchovy gel, alebo penazenka, alebo len jeden cent, je to moje, ja som si na to zarobila, alebo mi to niekto z lasky daroval, nespadlo mi to len tak do lona.

POdla mna si kludne zanadavaj, aj tak s tym nic neurobis, taky ludia tu budu stale.

s vyjadreniami typu "bodaj by ťa" by som si dala radšej pokoj...všetko čo človek želá sa mu aj vráti naspäť ako bumerang a dostihne ho v tom najneočakávanejšom čase....veď si len predstav, keby si si omylom privlastnila ty cudzí sprcháč...dotyčný by to videl a zahlásil "by bodaj by ti ruky odpadli!" nič príjemné však? nadávať, alebo uľaviť si sa dá aj iným spôsobom.....je však veľmi nepríjemné ak nás niekto okradne vedome....mne sa to stalo u nás na pošte a to mi niekto vytiahol kapsičku s tržbou 21500,- som tam vtedy mala...musela so to všetko vracať späť...ako sa niekto dokázal tešiť z ukradnutých peňazí

Ja si tiež ponadávam slovami typu bodaj by...To preklínam aj rodinu,čo nás okradla.Ale obdivujem môjho otca.Jemu pred časom akýsi dobrák vykradol búdu.Mal tam kosačku trávy,rôzne náradie,dokonca aj náhradnú mrazničku.A jeho postoj?No čo už.Nech mu padne na úžitok,nech mu to poslúži.Ved jemu sa to raz vráti,že nedopadne dobre.
No ja veru nedokážem popriať rodine čo nás okradla.Ved chcem niečo pošiť,chýba mi šijací stroj.Chýba vysavač.A takto si musím na nich denne spomenúť a ulaviť si,že bodaj by ich porantalo...

Mňa raz okradla jedna pri nakupovaní. Ihneď som spustila svoj hlasný krik, ona sa nechala prehliadnuť, ale samozrejme už u seba nič nemala. Nepatrím k tým, čo sa ľahko vzdávajú. Išla som za tou bandou na ulicu, slušne som ich požiadala, aby mi vrátili peňaženku. Samozrejme tvrdili, že oni mi nič neukradli. Tak som zavolala policajtov. Boli to známe firmy. Na polícii som im v kuse tvrdila, že na nich podávam trestné oznámenie. Bola som šialene zúrivá a nebála som sa ich. Zavolal si ma šéf polície, s ktorým som sa dohodla, že ak mi vrátia všetko do haliera, tak ich pustí bez toho, aby som mala nejaké problémy s nimi, veď mali moje doklady.
Vrátila som medzi ne. Môj pevný (šialený) výraz ich musel asi riadne vystrašiť, lebo o chvíľu prišla ku mne jedna a opýtala sa ma, že keď mi všetko vrátia, či stiahnem obvinenie.
Tak sme sa dohodli. Jednu z nich si nechali na pol. stanici, druhá išla so mnou do ich geta. Pri príchode do geta všetci na mňa gúlili. Niečo hovorili, ale nerozumela som. Bola som taká napajedená, že keď sa ma prišiel barman opýtať, či si niečo objednám (samozrejme som nemala ani halier), objednala som si na jej účet kávu, drahú pijatiku + cigaretu.
Pozerala som na hodinky a stále im zdôrazňovala čas. Mali sme na vybavenie tejto záležitosti 15 minút, potom tam mali prísť za mnou policajti. Doniesli mi všetko. Mala som tam však len 1400 Sk. Ja som tvrdila, že tam bolo 1700 a jednoducho ich chcem ( v tom rozčúlení som zabudla, že som si tesne predtým kúpila v inom obchode riflovú sukňu). Videla som, že sa pajedia, ale dali mi zvyšné peniaze.
Keď som vychádzala z geta, jeden ma vyprevádzal a pripomenul mi, že som mala šťastie. Ja som sa prudko otočila a povedala som mu,že nie ja, ale ich dve pipišky, lebo by boli zhnily v base.
Niekoľko rokov mi všetci už u ďaleka zdravili keď ma stretli.
Prišla som domov a vtedy som sa rozklepala.
Či som nadávala? Nadávala.....ale nemám vo zvyku hovoriť napr: aby Ťa šľak....

Toto je môj zážitok.

To sa tam kradne na kazdom kroku ? To fakt ?