Každá z nás žijúcich so svokrovcami ten môj povzdych určite chápe, vy ktoré ste to nikdy nezažili sa teraz dozviete čo to vlastne obnáša a aké ste šťastné.
Dennodenné spory týkajúce sa svokry a nevesty som zažívala už od detstva, stále som si preto sľubovala, že ja takú chybu neurobím, ja budem určite bývať sama, v mojom malom domčeku kde si budem robiť čo chcem ...
no akosi mi to nevyšlo. Vydala som sa v 19tich rokoch za môjho ozaj skvelého manžela, no takému mladému dievčaťu nebolo ťažké nahovoriť hlúposti ohľadom spoločného bývania so svokrovcami, chceli aby sme bývali hore a oni dole, hneď ako som prišla svokor povedal, že toto všetko je "moje" a ja som akosi pozabudla na príslovie " keď vtáčika chytajú pekne mu spievajú". Môj otec ma varoval no ja som len mávla rukou nad jeho slovami, že nie každá svokra a nie každý svokor je taký ako tí čo som videla ja. OMYL milé naničmami veľký OMYL!!!
Všetky svokry či svokrovia sú taký prehnane starostlivý a nechápavý až Vám to skôr či neskor dolezie na nervy. Preto ak môžte berte kufre a utekajte!!!
Hneď prvý týždeň sa to začalo. "urob si toto tak, tak je to lepšie" múdre rady nepoznali a nepoznajú konca kraja a ja som sa cítila čo raz hroznejšie. Po čase prišlo bábätko a s tým zas nové problémy, "vidíš pri mne je pokojná, pri mne neplače ..." a alebo keď mi svokor zahlásil že bude našu dvojmesačnú dcéru kočíkovať aby ju mohol ukázať svojím kamarátom!!! a v zime asi si viete predstaviť ako by to dopadlo. Vrchol bol keď dieťaťu svojej vlastnej dcéry aj po zákaze tlačil do pusinky čokoládovú tyčinku, chlapec nemal ešte ani rok a je dosť bucľatý. po tajme dával dieťaťu sladkosti, či dával ochutnávať párku!!!
Svokra mi minule povedala, že by som sa nemala riadiť svojimi zvykmi ale keď bývam u nich a mam za manžela za jej syna mam zabudnúť kto som a riadiť sa ich zvykmi ich spôsobmi,akosi pozabudla na to že ja nie som nejaká slúžka čo ma počúvať ale nevesta, no tak to býva milé naničmami.
Večné hádky týkajúce sa spoločných vecí či neustále "dobré" rady ma čím ďalej tým viac ničia, sen o malom domčeku snívam stále a verím, že sa k nemu raz prepracujem, pretože už neverím na dobrých svokrovcov.
a viete že taký sú? no iba vtedy ak s nimi nežijete. Ak to to číta nejaká pani svokra tak si to neberte, že som nevďačná, ja naozaj ďakujem za to že mám kde bývať no vďaka sa nemá prejavovať tým že budem svokru počúvať na slovo. Nevesta nie je väzeň ako si mnohé svokry myslia, nevesta je osoba ktorá by tiež chcela pokoj a súkromie. Tak milé naničmami tento príbeh je len okrajovo vykreslený život nevesty pod papučou. Budem vždy bojovať za splnenie môjho malého veľkého sna a verím že nespravíte takú chybu ako ja. Stačí ak vás manžel pochopí a vy to spolu určite zvládnete.
Držím palce všetkým naničmamám žijúcich pri svokrách a prajem pevné nervy a skoré oslobodenie.
Zuzana 
ja by som povedala, že to nie ej len o svokrách a svokroch, ale o ceste ako človek hľadá sám seba...Keď som sa vydala nechcela som bývať u svokrovcov aj keď sme mohli, ale nechcela som bývať ani u svojich rodičov...Proste nájsť si to svoje miestečko, kde môźe byť človek sám sebou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....ja som mala dvadsat ked som sa prvykrat vydala a ani parom volov by ma nedonutili byvat u jednych ci druhych rodicov......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My tiež bývame u svokrovcov,ale zariadili sme si to tak,že každý máme svoj vchod do bytu a ešte aj cez balkón sa nám dá prechádzať.Väčšinu roka využívame balkónový vchod.Máme svoju vlastnú domácnosť.Zo začiatku bývali tiež svokrovci u nás ako na bežiacom páse,hlavne keď prišla návšteva,svokor sedel prvý.Občas nám aj vynadal či nevieme ako sa patrí uhostiť návštevu.Vyriešili sme to tým že sme si prirobili ešte jedny dvere,keď prišla návšteva zamkli sme s odôvodnením že deti utekajú.Postupne sa naučili že naša návšteva nie je aj ich návšteva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak ja ti držím pršteky aby sa ti splnil sen o domčeku 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som mala už dosť rokov,keď som sa vydávala (32) a bola som 5 mesiacov tehotná.Bývanie u svokrovcov som si užila v plnej kráse.Nič som nemohla robiť,o varení ani nehovorím.Vydržala som tam 2 mesiace a s manželom sme skúsili bývanie na slobodárni.Aj tam sami nepriamo miešala svokra do života,čo keby jej synáčikovi náhodou manželka nenavarila a on by bol hladný.Keď sa u nich zastavil,nabalila mu polievočku a mäsko.No ja mu také určite nenavarím!!!To bolo posledné,čo takto riešila naše manželstvo. Dala som mužovi ultimátum a on sa priklonil na moju stranu.Viem,že to všetko robila aby nám pomohla,ale ja som nebola neskúsená 18tka.Odvtedy bývame sami,svokra zomrela rok po našej svadbe a svokor je najlepší človek na svete,ktorý nám je vždy ochotný pomôcť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak s obedom k nám tiež chodievala svokra.Vždy prišla tesne pred obedom,tak som raz pred ňou celý obed vykydla do záchoda,veď načo ja varím,keď nakoniec zje jej.Ja si so svojou svokrou vcelku vychádzam,ale bez vzájomnej tolerencie to nejde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som sa tiež vydala,ako 19 ročná a bývali sme tiež u svokrovcov,s tým že si chceme postaviť domček.takže vôbec sme nemali v pláne tam zostať.No ale po mesiaci mojej svokre preskočilo(prepačte za výraz,ale inak si to neviem vysvetliť) a v jeden deň na mňa nakričala,že u nich nič nerobím,že som im všetkým zožrala život(po mesiaci-chápete),samozrejme svojmu manželovi som tiež zožrala život.tak na druhý deň sme sa odsťahovali k mojim rodičom a keď som odchádzala,tak ešte vonku po mne kričala,že svina,hovedo a bavila,že ju kôli mne chytá infarkt.Už tretí rok bývame vo svojom vlastnom bytíku a svokra je celkom fajn,aj keď stále má nejaké reči,jasne jej dám najavo,kto tu býva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
taaaaaaaak- za A: nikdy v živote žiť u rodičov- hoci sme mali šancí až až, ale ja viem ako by to dopladlo. Ja nie som prispôsobivý človek, nejeme rezne vždy v nedeľu, väčšinou robíme sáčkovú polievku, pretože do 11 spíme a potom ideme von
A mnoho iného, čo robia svokrovci a aj naši.
No a ostatné "problémy" som si vymedzila ihneď. Nicol je moje dieťa, ja som jej mama a čo poviem, platí. Snahy o opak boli rôzne, až som raz svokrovi s úsmevom na tvári zašveholila, že teraz má šancu naučiť sa to, pretože ak mi raz podkopne autoritu a malá tomu už bude rozumieť, bude ma dlho presviedčať, aby mohol malú vidieť aj mimo Vianoc a narodenín.
Div sa, zabralo. VŠETCI sa pýtajú, čo môžu dať malej jesť, už nehovoria "ona môže", už nehíkajú ako sa s ňou besním a ani nefrfľú, keď ju hreším.
Určite, moc mi pomáha, že sme sami a ani nemám na nich nijaké požiadavky- nevarujú mi malú, nepožičiaveme si od nich peniaze a ani nič "zaväzujúce". Keď potrebujeme vypadnúť /ešte sa to nestalo /, mám na telefóne mladú babu, kamarátku čo rada príde povarovať. U nás je ako doma, malá ju má rada a hlavne rešpektuje moju výchovu. Dieťa je s ňou spokojné a ja tiež.
Vyhovuje mi to takto, manželovi tiež a zisťujem, že aj "rodičia" si zvykajú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira,"si môj človek"...pekné,hlavne ten prvý odsek sa mi páááči...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak nie si sama,aj moje Vianoce sú absolútne pokašľané.Doobeda korunované ďalšou hádkou s manželom kvôli svokrovi.Moje nervy,ja sa tu raz zcvoknem kým sa odsťahujeme.Všetky tie ktoré bývate sami,ani si neviete predstaviť,aké je to mať svoje súkromie a nerobiť slúžku svokrovi.Ja som vedela do čoho idem,ale bola som tak zmagorená rodičovskou výchovou o tom ako si mám vážiť starších ľudí,že až.
Až keď som vďaka svojmu svokrovi začala navštevovať jednu dobrú pani psychologičku som si uvedomila aká som bola hlúpa.Takmer som sa zabila kvôli jednému ani nie starému dedkovi,ktorí si v 60rokoch keď som ostala na MD a on na dôchodku si povedal že on už do konca svojho živata nebude robiť nič!!!!!On nepotrebuje chleba kúpiť,lebo vie,že ja ráno kvôli manželovi a synovi aby mali čerstvý vstanem..noviny radšej nebude čítať,lebo by si ich musel ísť kúpiť(keď kúpim ja tak si prečíta)..
K Vianociam neurobil doslova a dopísmena ani ň,keby aspoň tie orechy rozlúskal...
šnúrky na salonky na stromček poviazal...
ráno si privstal aspoň raz na čerstvé pečivo...
s vnukom išiel von..
NIČ ABSOLUTNE NIČ!!!!!!!!!!!!!!
Sedí celý deň a pozerá na mňa ako varím,upratujem,ako sa štvem aby sme stihli sa ísť odkorčulovať,alebo len tak ešte za svetla ísť von...
Ja dovarím a on prvý obeduje a keď som mu prvý krát po tých rokoch vytkla že by mohol počkať aspoň na ostatných,tak ma uzemnil že nebude čakať kým to bude studené....oprané a ožehlené má,navarené tiež,upratané takisto,tak prečo sa namáhať a niečo pomôcť...
Jeho jedinou vecou čo ho zaujíma je TV a jedlo-TO JE ŽIVOTNÝ CIEĽ AŽ DO SMRTI
Nezaujíma ho jeho rodina,svokra už dávno zomrela tak ostal na krku mne....kým sa nepresťahujeme čo bude dúfam do konca budúceho roka.
sorry nejak som sa rozpísala,ale potrbovala som to dostať zo seba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Noemi, o svojom svokrovi si tu písala pred rokom: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/ako-dalej
Vyskúšala si za ten čas aspoň niektoré z mnohých dobrých rád, čo ti dali dievčatá?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Úplne ťa chápem, drž sa moja a čím skôr preč ty aspoň môžeš odísť môj manžel začal vymýšľať držím palčeky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj georginka,dospeli sme aspoň k tomu,že sme kúpili od švagra dom a on pomaly prerába ktorý zdedil.Takže keď prerobí tak sa presťahujeme.Ale kedy...
K tým radám:telku má,ale nechce ju v izbe pozerať...
príde návšteva on si myslí že prišla k nemu,tak sedí s nami-už k nám aj tak nikto nechodí...
pozvali sme na Silvestra jedného s jeho synov s rodinou-odpoveď:s mojím tatkom?zabudnite!a taká by bola odpoveď všetkých jeho synov.
Ja viem,chce to trpezlivosť,ale ja mám len jedny nervy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
noemi jedno nechápem. Vy ste dali švagrovi peniaze za dom, za tieto peniaze si on prerába zdedený a vy čakáte, kým si ho pomaličky prerobí a Vy sa za ten čas trápite so svokrom? To je aj švagrov otec, alebo to je švagor z Tvojej rodiny? Na tom v podstate nezáleží no v každom prípade by som mu tú prerábku pekne rýchlo doporučila ukončiť v čo možno najkratšom čase. Zdá sa, že zneužíva vašu dobrú vôľu, nakoľko píšeš že sa potom presťahujete, ale kedy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Noemi: Ani nevieš, ako Ťa chápem. Som v podobnej situácii, no oveľa horšej. Aj ja žijem v dome svokrovcov a je mi to patrične vyhadzované zo strany aj môjho muža na oči. keď sa mi niečo nepáči, tak mi hneď hodí do očí: "Ale v ich dome sa rozvaľuješ, čo?" Ja by som sa veľmi rada odsťahovala, hoci aj do podnájmu, ale sama s deťmi...muž nechce. Nechce odísť od rodičov. Dom sa čaká, že zdedí on(iných súrodencov nemá). Ale zdedí ho len on. Takže mi dom spoločne prerábame, je svokrovcov, zdedí ho on a ja som a budem tu len taký posledný bezdomovec. A keď sa rozhodnem rozviesť, odídem s holým zadkom. Aj keď sem hodne investujeme. A vzťahy so svokrovcami mám veľmi vyosterné. Došlo už aj k ostrým slovám na oboch stranách. Tvoja výhoda je v tom, že máš šancu, že raz, keď prerobíte dom, sa odsťahujete. A muž drží s tebou. U mňa je to všetko naopak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bože Clare,ja som bola v obdobnej situácii.Ale som "dala mužovi nôž na krk".jednoducho som mu povedala,že buď sa odsťahujeme,alebo rozvedieme a začala som si pre istotu hľadať podnájom,kde by som mohla ísť bývať.Samozrejme som mu povedala,že ho ľúbim,ale takýto život žiť nechcem a dala som mu čas na rozmyslenie.Na ten nápad so švagrovím domom prišiel on,takže snaha bola aj z jeho strany.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím palčeky všetkým tým aby ste sa osamostatnili aby išli čím skôr preč ak môžu môj manžel mi môj sen práve zhodil ako domček z karát mam pocit že ak to tak ďalej pôjde tak budem potrebovať psychiatra
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som zvedavá keď sa moje deti vydajú či aj ja budem taká protivná svokra ako tá moja...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jarmila, veď to je na tebe a tvojom rozhodnutí, aká budeš svokra 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Plné horkosti - a možno zbytočne - to je prvé, čo mi napadlo.
Pritom mám osobnú skúsenosť zo spolužitia so svokrovcami - až mi úsmev nabehol pri niektorých riadkoch a keby som to nevedela lepšie, pomaly by som si myslela, že hovoríš o tých mojich (najmä to svokrove "prikrmovanie"). V takýchto prípadoch sa bohužiaľ nedá povedať nič iné len to známe - cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami - lebo ver mi, oni to vždy myslia dobre.
V 19 to asi bolo ťažké, ale je dobre už pri prvom náznaku nejakých odlišných názorov vymedziť si hranice - slušne, bez emócií a kriku - v tom zmysle, že ja si síce cením vaše rady a snahu pomôcť, ale chcem si veci robiť po svojom - dom je síce váš, ale rodina a domácnosť sú moje.