Ako sme kupovali stolik

Dnešok bol super ...
ale poporiadku aby to dávalo zmysel. Pred pár dňami sa manželovi podarilo polámať náš prvý konferenčný stolík . nie je z najľahších persón a doska nezvládla ten fyzický aj psychický nápor jeho rozkolísaného tela keď padal zo sedačky. tak šľapol na prvú vec čo bola po nohe . ozvalo sa veľké PUK a bolo po stolíku . ale keďže sme sami, tak v pohode, nejaky sa časom kúpi, šak netreba. tak sme boli v košiciach pozrieť a samozrejme same blbosti za ešte horšie ceny. dobre, tak že pôjdeme do poľska aj so svokrovcami. aj tak sa tam chystali, tak jedno s druhým spojíme.
medzitým som v utorok bola v obchode, a keďže je blízko, vybrala som sa len tak podomácky upravená. ako som si kráčala, míňala som kočky oblečené v najnovšej móde so super upravenými vlasmi a namaľované tak že by sa za ne ani maliarska paleta nemusela hanbiť. lenže ja som sa hanbila sama za seba, že čo také čudo ako ja tu behá v starej vyťahanej veste s neumytými vlasmi len tak chytenými v cope. došla som z obchodu rozčúlená jak perún, muž sa skrýval kde sa dalo, chodila som po byte jak chora kura a nadavala sama na seba, že čo si už konečne niečo nové na seba nekúpim, šak skrine a lustre na seba neoblečiem! /nie som z tých čo by utrácali majland na seba /. ale tak muž kukol na mna a rečie - vieš ty čo? pôjdeme do poľska po stolík, tak si tam na seba kúpiš čo chceš. no nerozliali by ste sa od šťastia? oukej, slovo dalo slovo a aj to že svokrovci nakoniec nešli... mali sme isť v stredu, ale tak ja lenivá že sa mi ráno po poobednajšej smene nechce vstávať. tak sme šli vo štvrtok, rozumej dnes. ráno samozrejme sa nechcelo vstávať nikomu ale po dlhom prehováraní do duše sme sa dali do kopy a vyštartovali sme. cesta do poľska ubiehala super. žiadne kolóny, žiadne búračky, krásna slovenská príroda, trošku mrholenia a hmmmm vzduch.
a trebalo mi pred krosnom na záchod. tak sme stopli na najbližšej pumpe. poľský ujo na mna kukal čo chcem, WC jest v bare ale je šveto ta je zatvorene. nedošlo mi... a davaj na trh do krosna. to vám bol pohľad na prááázdny trh. dali sme pár nadávok, muž pár cíg a s dlhým nosom sme sa vracali.
ako na čerta /ponáhľali sme sa na 14,00 na poobednajšiu smenu do kechneca - pre neznalých 5 km od maďarských hraníc pod KE/ všade, ale všade samé pomalé kamiony, zápchy, úpravy na ceste a podobné milé veci. našťastie vo svidníku sme kúpili stolík krásny za 2 litre. a že ešte ked stihneme niekde po ceste, tak si kupim šaty na seba. samozrejme že nestihačky, tak sme sa narýchlo stavili na blšáku v KE - nekupila som nič bo take voloviny som jakživ nevidela. tak do optimy na poslednú chvíľu. tak isto - nula bodov. mužíček ma poľutoval a davaj do roboty zbití jak psy.
ale videla som naživo jelenicu a volavku